VIDEO: „Čurilly krylo Lipšicovo gestapo. Ak sa títo ľudia vrátia na svoje pozície, budeme svedkami brutálnych čistiek,“ varuje exriaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth. Nastoleniu spravodlivosti podľa neho za potlesku Denníka N a ďalších šarlatánov bráni generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý sa ich vyčíňaním nezaoberá a bráni spravodlivosti. „Zodpovednosť nesú aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok tým, že mnohí čurillovci pod jeho vedením naďalej pôsobia v polícii a minister spravodlivosti Boris Susko tým, že úplne rezignoval na oprávnenie vykonávať previerky súdnych spisov a úrovne súdneho konania najmä vo vzťahu k Špecializovanému trestnému súdu,“ vysvetlil

22.09.2025 13:00

Viac vo videu:

Súvisiace video o tom, že Denník N zrazu chváli Maroša Žilinku za uplatňovanie paragrafu 363 Trestného poriadku a generálny prokurátor ho používa iba pre VIP klientov - Čurilla & spol.:

Nie sme ako oni! A čo ďalej?

Heslom Nie sme ako oni sa nedá ospravedlniť nečinnosť vládnej koalície v oblasti odstraňovania deformácií trestnej politiky štátu.V reakciách na moje podcasty o marazme podsvetia slovenskej justície a orgánov činných v trestnom konaní sa ma viacerí oprávnene pýtajú: A čo ďalej? V tejto jednoducho znejúcej otázke sa ukrývajú mnohé ďalšie, pozostávajúce z oveľa väčšieho množstva slov. Všetky si dovolím zhrnúť do jednej:Ako by mali a mohli konať vláda a generálny prokurátor v záujme vyčistenia justície a orgánov činných v trestnom konaní od nebezpečných predátorov, čo si pomýlili presadzovanie práva s uplatňovaním – často politickej – svojvôle, a ešte to urobiť tak, aby sa neznížili k praktikám čuríll a Lipšicovho gestapa?Kým sa pokúsim rozpliesť nastolenú otázku, považujem za nevyhnutné hodiť do pľacu mierne provokatívnu myšlienku. Národ sa nedá vymeniť. Je to síce banálne konštatovanie, ale vo vzťahu k preberanej téme má jeden nepríjemný dôsledok. Justícia, prokuratúra a polícia nemôžu byť v lepšom stave, v akom sa nachádzajú psychologické rozpoloženie spoločnosti a úroveň uvažovania národa o spravovaní štátu.Odpovedať na vyššie položenú otázku je však oveľa komplikovanejšie. Na jednej strane súhlasím s názorom, že čistiť chliev spôsobom, ako to robili čurilly a Lipšicovo gestapo, je neakceptovateľné a z dlhodobého hľadiska aj kontraproduktívne. Na strane druhej je nutné konštatovať, že vláda a generálny prokurátor nerobia nič alebo takmer vôbec nič, čo im umožňujú ústava a zákony, v záujme hlbokej očisty justície a orgánov činných v trestnom konaní.

Nečinnosť generálneho prokurátora

Začnime generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Hovoril som o tom viackrát, pokúsim sa znova a čo najzreteľnejšie. Podozrenia zo zneužívania kajúcnikov na dosahovanie politických a iných nezákonných cieľov, nahromadené v rokoch 2018 – 2023 (áno, začalo sa to už za vlády Petra Pellegriniho), mali byť na základe iniciatívy Maroša Žilinku predmetom hĺbkového skúmania. Popri mnohých iných skutočnostiach mala byť preverovaná zákonnosť všetkých rozhodnutí o poskytnutí takzvaných benefitov najvykričanejším zločincom, ako sú Bernard Slobodník, Ľudovít Makó, František Imrecze, Vladimír Sklenka, Michal Suchoba, Boris Beňa a ďalší prominentní kajúcnici.Menovaní jedinci boli preukázateľne organizátormi, návodcami a objednávateľmi trestnej činnosti. Trestný poriadok neumožňuje páchateľom tohto typu poskytnúť žiadne úľavy v trestnom konaní. Napriek tomu im boli doslova darované, a to tak, že čurilly a Lipšicovo gestapo ich trestnú činnosť zámerne nesprávne kvalifikovali, v rozpore so skutkovým stavom zmierňovali ich zavinenie. Mimochodom, kým bol Lipšic advokátom u neurotika Kubinu, spoločne si urobil z výroby kajúcnikov celkom slušnú živnosť v hodnote dvestotisíc eur za kus. (Viac o tom nájdete v mojej knihe Lipšic: Príbeh politického podvodníka.)Povinnosťou generálneho prokurátora bolo zriadiť mimoriadny dočasný útvar na preverovanie všetkých jednotlivých prípadov a vyvodzovať voči zodpovedným prokurátorom disciplinárnu aj trestnoprávnu zodpovednosť. Lipšic, Repa, Šúrek, Kysel a ďalší mali byť dávno obvinení, postavení mimo výkon štátnej služby, obžalovaní a súdení nestranným súdom. Namiesto toho sedia na generálnej prokuratúre, nič nerobia a kujú plány pomsty. Maroš Žilinka asi dúfa, že za nečinnosť a torpédovanie práce inšpekcie, dokumentujúcej zločiny ovisnutých čuríll, sa mu odmenia zhovievavosťou. To je do smiechu aj plaču zároveň. Zákon o prokuratúre je formulovaný tak, že generálneho prokurátora za popísanú nečinnosť nie je možné odvolať. Aj keby na to existovala politická vôľa, Maroš Žilinka je vo funkcii zabetónovaný. Koalícia by sa ho azda mohla pokúsiť zbaviť zvolením za ústavného sudcu, ak by o to prejavil záujem. Takýto scenár je však málo pravdepodobný.

Legislatívne zlyhania

Vládna koalícia urobila z hľadiska nápravy deformácií extrémne málo. Zrušila síce špeciálnu prokuratúru a odstránila v trestných kódexoch najvypuklejšie excesy, ostalo však len pri tom a všetky ostatné príležitosti ostali nevyužité. S ohľadom na to, že sa blížime k polčasu prebiehajúceho volebného obdobia, môžeme smelo konštatovať, že do roku 2027 sa veci k lepšiemu nepohnú.Zrušenie špeciálnej prokuratúry nebolo dotiahnuté do konca. Nielen v dôsledku vyššie popísanej nečinnosti Maroša Žilinku. Koalícia v zákone aj naďalej ponechala možnosť kandidovať právnikom mimo sústavy generálnej prokuratúry na generálneho prokurátora. Akoby nechápali, že tým robia službu silám, čo sa namiesto nich derú k moci s úmyslom reštaurovať revolučnú spravodlivosť. Tvorcovia novely sa ani len neunúvali sformulovať ustanovenie jasne hovoriace o tom, že prokurátorom nemôže byť osoba, ktorá neabsolvovala odbornú prax čakateľa prokuratúry alebo justičného čakateľa. Absencia takéhoto ustanovenia má za dôsledok, že Matovičov Himmler Lipšic je aj naďalej prokurátorom generálnej prokuratúry. To je úplný nonsens.Vládna koalícia síce zrušila Úrad špeciálnej prokuratúry, ale aj naďalej nechala v činnosti Špecializovaný trestný súd prešpikovaný politickými aktivistami v talároch. Keďže na ŠTS dochádzalo a dodnes dochádza k neuveriteľnému ignorovaniu zákona a pošliapavaniu práv obvinených, akiste by bolo namieste nielen jeho zrušenie, ale aj mimoriadne ustanovenie: sudcovia ŠTS sa zaradujú na krajské súdy, avšak po obdobie desiatich rokov nesmú pôsobiť na trestnom úseku. Bez výnimky.

Zlyhania vlády

Minister spravodlivosti Boris Susko úplne rezignoval na oprávnenie vykonávať previerky súdnych spisov a úrovne súdneho konania najmä vo vzťahu k Špecializovanému trestnému súdu. Nedostatočne využíva oprávnenie podávať disciplinárne návrhy, aj keď je navidomoči zrejmé, že viacerí sudcovia ŠTS nespĺňajú ani len základné kritériá nestrannosti a odbornosti. V tomto ohľade by sa azda mohla viac činiť aj Súdna rada SR, ale na druhej strane minister spravodlivosti by mal tento orgán „zásobovať“ dostatkom kvalifikovaných podnetov. Boris Susko to nerobí, preto exituje extrémne riziko recidívy najhorších deformácií minulosti, ak príde k politickej zmene a reakcionárske progresívne sily obnovia systém automatického pečiatkovania rozhodnutí po línii: výberová policajná zložka – mimoriadny orgán prokuratúry – špecializovaná justícia.Ešte horšie je to na úseku ministerstva vnútra. Matúš Šutaj- Eštok sa zmohol len na postavenie čuríll mimo výkon štátnej služby, čo je logický a zákonný dôsledok faktu, že sú obvinení zo závažnej trestnej činnosti. Minister vnútra však neurobil nič v záujme odstránenia štrukturálnych defektov v Policajnom zbore, ktorých pôvodcom bol neblahej pamäti jeho predchodca Vladimír Palko (2002 – 2006) a všetky petrifikoval vytvorením NAKA Robert Kaliňák. Obaja išli cestou predurčenou rekodifikáciou trestných kódexov a zriadením špeciálnej prokuratúry a špeciálnej (neskôr špecializovanej) justície. Zriadením NAKA vznikol centralizovaný moloch s obrovskou mocou, ale minimálnou kontrolou nad jej činnosťou. Špeciálna prokuratúra síce mala byť primárnym dozorcom nad zákonnosťou činnosti tohto výberového policajného útvaru, stal sa však jej spolupáchateľom a často aj iniciátorom mnohých nezákonností.Skúsenosti s činnosťou NAKA priniesli množstvo poučení. Dve považujem za kľúčové. Po prvé, spojenie centralizácie a výberovej príslušnosti vytvorili obrovské príležitosti na zneužívanie moci, manipulovanie trestných konaní a na korupciu. Po druhé, zlúčenie operatívnych činností s úsekom vyšetrovania pod jednu strechu jednak posilnilo všetky negatívne tendencie, popísané v predchádzajúcej vete, a jednak ide proti zmyslu procesnej nezávislosti vyšetrovateľa Policajného zboru ako orgánu činného v trestnom konaní.Matúš Šutaj-Eštok namiesto toho, aby úplne preoral štruktúru Policajného zboru, vrátil sa k osvedčenému oddeleniu operatívy od vyšetrovania a preniesol gro riadenia na krajské a okresné riaditeľstvá, rozhodol sa premenovať NAKA na Úrad boja proti organizovanej kriminalite a všetko ponechal tak, ako bolo roky predtým. Vrátane obdobia tyranie čuríll. Dokonca niektorí ľudia, čo sa podieľali na najbrutálnejších nezákonnostiach uplynulých rokov, sú dnes na ÚBOK povyšovaní do vysokých riadiacich funkcií.

Zhrnutie

Je možné pritakať vládnej koalícii, že s nečinnosťou a alibistickým prístupom generálneho prokurátora k minulým deformáciám nemôže nič urobiť, pretože na to nemá zákonné prostriedky. Nie je však možné akceptovať všeobecnú výhovorku vlády, pretavenú do nie veľmi invenčného hesla Nie sme ako oni, pretože nepoužívať čurillie metódy v procese nastoľovania spravodlivosti ešte neznamená, že je možné tolerovať takmer absolútnu nečinnosť. Koalícia mala a má dostatok zákonných prostriedkov na uskutočnenie požadovaných zmien. Inou vecou je, že príslušné nástroje a oprávnenia nevyužíva. A je vysoko nepravdepodobné, že ich do konca tohto volebného obdobia využije.

Zdroj: YouTube Ďateľ k veci / datel.news / InfoVojna