VIDEO: Dánsko navrhuje vytvoriť v Grónsku monitorovaciu misiu NATO. Dánski vojaci sa medzitým presunuli do Grónska

19.01.2026 22:25
V reakcii na Trumpove hrozby prevziať kontrolu nad Grónskom alebo zaviesť clá na dosiahnutie svojich cieľov, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v správe na sieti X v pondelok uviedla, že Európa zostane neochvejná.

Dánsko v pondelok 19. januára 2026 navrhlo vytvorenie monitorovacej misie NATO v Grónsku, ktorá by sa konala s s podporou tohto arktického ostrova. Po schôdzke s generálnym tajomníkom aliancie NATO Markom Ruttem o tom informoval dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen, uviedla agentúra AFP.

„Navrhli sme to, generálny tajomník to vzal na vedomie, a myslím si, že teraz môžeme – dúfame – definovať rámec, ako to možno konkretizovať,“ objasnil Poulsen pre dánsku televíziu.

Samotný Rutte sa v príspevku na sieti X obmedzil na všeobecné poznámky o spolupráci bez toho, aby sa vyjadril k hrozbám prezidenta USA Donalda Trumpa voči Grónsku a spojencom.

Rutte informoval, že s dánskym ministrom a šéfkou grónskej diplomacie Vivian Motzfeldtovou diskutovali o tom, „aká dôležitá je Arktída – vrátane Grónska – pre našu kolektívnu bezpečnosť“. „Budeme naďalej spolu pracovať, ako spojenci, na týchto dôležitých otázkach,“ napísal Rutte.

Švédsky minister obrany Pal Jonson naznačil, že misia NATO „by mohla byť cestou vpred“. „Hľadáme najkonštruktívnejší spôsob, ako by sme mohli prispieť k úsiliu o posilnenie stopy aliancie NATO na ďalekom severe,“ povedal po stretnutí ministrov severských krajín v sídle NATO v Bruseli.

V reakcii na Trumpove hrozby prevziať kontrolu nad Grónskom alebo zaviesť clá na dosiahnutie svojich cieľov, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Kaja Kallasová v správe na sieti X v pondelok uviedla, že Európa zostane neochvejná.

„Bezpečnosť Arktídy je spoločným transatlantickým záujmom a je to otázka, o ktorej môžeme diskutovať s našimi americkými spojencami,“ dodala. Uviedla, že hrozby clami nie sú správnym prístupom, a upozornila, že o zvrchovanosti sa nevyjednáva.

„Nemáme záujem o konfrontáciu, ale zostaneme neochvejní. Európa má k dispozícii celý rad nástrojov na ochranu svojich záujmov,“ dodala Kallasová.

Dánski vojaci sa presunuli do Grónska

Lietadlo spoločnosti Atlantic Airways s dánskym vojenským personálom na palube pristálo v pondelok večer v grónskej metropole Nuuk. Informovala o tom dánska televízia DR a verejnoprávna televízia TV2.

O začiatku presunu týchto bojových jednotiek dánskej armády do Grónska informovala DR už počas dňa, pričom ich nasadenie na ostrove označila za „významný príspevok“. Tieto jednotky sprevádza náčelník generálneho štábu dánskej armády Peter Boysen.

Podľa médií nie je bežné, aby taký vysokopostavený armádny veliteľ ako Boysen letel do Grónska. Vníma sa to preto ako jasný signál okolitému svetu.

Vojaci z Dánska a niekoľkých európskych členov NATO začali do grónska prichádzať od minulej stredy a od oznámenia posilnenej vojenskej prítomnosti. Toto nasadenie je súčasťou cvičenia Arctic Endurance.

Generálmajor Sren Andersen, náčelník arktického veliteľstva a koordinátor spomínaného cvičenia, v sobotu grónskej televízii KNR povedal, že v Nuuku je umiestnených najmenej 100 vojakov a ďalších 100 ich je v Kangerlussuaqu.

Andersen cez víkend pre denník Le Monde uviedol, že pre cvičenie Arctic Endurance v Grónsku a pod vedením Dánska nebol stanovený žiadny termín ukončenia.

„Zvažujeme posilnenie našej prítomnosti a cvičenia v priebehu celého roka,“ uviedol Andersen. "V misii budeme pokračovať rok, možno dva, v spolupráci so zahraničnými vojakmi. Snažíme sa určiť harmonogram nasadenia vojsk v Grónsku v roku 2026 a v nasledujúcom roku, takže ide o dlhodobú misiu," dodal Andersen.


Zdroj: cas.sk / pluska.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Eva Zelenayová & Michal Zӧldy o vplyve Západu na slovenskú politiku, geopolitickom kontexte Slovenska v období vlády Vladimíra Mečiara a počas vlády Roberta Fica, úlohe mimovládok pri formovaní verejnej mienky prostredníctvom médií, o vzniku denníka SME v roku 1993 a jeho ideologickom smerovaní, transformácii Slovenskej televízie po roku 1998 na protinárodnú televíziu, o KDH a jeho zahraničných väzbách, o pôsobení Progresívneho Slovenska, liberálnej vzdelávacej ideológii, ale aj o výroku expremiéra Vladimíra Mečiara, že „najprv sa išlo po ňom a teraz sa pôjde po Ficovi“