VIDEO: „Eurokomisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny. Česká republika potrebuje peniaze pre českých občanov. Nemáme peniaze pre iné štáty. Nebudeme Európskej únii ručiť za nič, ani tam nebudeme dávať peniaze,“ vyhlásil český premiér Andrej Babiš

13.12.2025 21:50
Na summite sa budú únioví prezidenti a premiéri rozhodovať medzi dvoma navrhovanými možnosťami financovania Ukrajiny. Prvou možnosťou je podľa komisie to, že by EÚ získala kapitál na kapitálových trhoch a ako záruku použila rozpočet EÚ. Toto riešenie si ale vyžaduje jednomyseľné schválenie štátmi EÚ.

Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny, Česko nebude za nič ručiť, povedal dezignovaný český premiér Andrej Babiš vo videu zverejnenom na sieti X. Finančnými potrebami Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027 sa bude zaoberať summit EÚ, ktorý sa začne na budúci týždeň.

Babiš uviedol, že súhlasí s belgickým premiérom Bartom De Weverom, s ktorým sa vo štvrtok stretol v Bruseli. "Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny. Nemáme peniaze pre iné štáty, a to musí vyriešiť Európska únia iným spôsobom, ale my jej nebudeme ručiť za nič, ani tam nebudeme dávať peniaze," dodal.

Viac vo videu:

Končiaci český minister zahraničných vecí Jan Lipavský považuje za jedinú realistickú cestu pôžičku Ukrajine financovanú z hotovostných výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. "Potreby Ukrajiny sú naliehavé a rokovania v rámci EÚ sa nesmú stať zámienkou pre zdržiavanie pomoci, ktorú Ukrajina nutne potrebuje," uviedol Lipavský.

"Vyjadrenie dezignovaného premiéra Babiša bohužiaľ potvrdzuje odklon českej zahraničnej politiky od presadzovania a obrany tradičných hodnôt a princípov v medzinárodných vzťahoch smerom k zbabelosti, sebectvu a nezodpovednosti, čo bude vydávané za múdre a pragmatické rozhodnutie," povedal pre Českú televíziu minister ČR pre európske záležitosti v demisii Martin Dvořák.

"Najsmutnejšie na tom je, že neochota aktívne pomáhať v boji proti okupantom sa môže našej krajine vrátiť, až sa ten istý agresor priblíži k našim hraniciam a rovnako ,pragmaticky' sa k tomu postavia naši západní spojenci," dodal Dvořák.

Na summite sa budú únioví prezidenti a premiéri rozhodovať medzi dvoma navrhovanými možnosťami financovania Ukrajiny. Prvou možnosťou je podľa komisie to, že by EÚ získala kapitál na kapitálových trhoch a ako záruku použila rozpočet EÚ. Toto riešenie si ale vyžaduje jednomyseľné schválenie štátmi EÚ.

Pre druhé riešenie, reparačnú pôžičku pre Kyjev, by stačilo len schválenie kvalifikovanou väčšinou. Princíp spočíva v tom, že na začiatku ruskej vojny na Ukrajine držal depozitár cenných papierov Euroclear dlhopisy ruskej centrálnej banky. Hneď ako tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleare pre sankcie EÚ voči Moskve.

Euroclear teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky, novo by ju však investoval do dlhopisov EÚ. Únia by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie reparačnej pôžičky, ktorú by Ukrajina splatila až po získaní vojnových reparácií od Ruska. Pôžička by smerovala na vojenské a rozpočtové potreby Ukrajiny a podliehala by prísnej kontrole.

S navrhovanou reparačnou pôžičkou zaistenou zmrazenými ruskými aktívami nesúhlasia Maďarsko a Slovensko. Tieto dva štáty tiež hlasovali v piatok proti návrhu, aby ruské aktíva v Európskej únii zostali zmrazené na neurčito. Nebude o tom preto potrebné hlasovať každých šesť mesiacov ako doteraz.

Zmenu schválenú kvalifikovanou väčšinou členských štátov EÚ podporilo aj Česko, za ktoré sa na rokovaní zúčastnil minister financií v demisii Zbyněk Stanjura.

Kým Maďarsko a Slovensko boli pri piatkovom hlasovaní proti, ďalšie štyri krajiny hlasovali síce za, ale pridali vyhlásenie, že toto rozhodnutie nehovorí nič o ďalších krokoch ohľadom zmrazených ruských aktív.

„Pri zachovaní ducha spolupráce Belgicko, Bulharsko, Taliansko a Malta hlasovali v súčasnej písomnej procedúre za, ale spresnili, že toto hlasovanie za žiadnych okolností nepredurčuje rozhodnutie o možnom využití ruských imobilizovaných aktív, ktoré musí byť prijaté na úrovni úniových lídrov,“ hovorí vyhlásenie, z ktorého citovala agentúra Reuters.

Taliansko svojou váhou podporuje Belgicko a nesúhlasí s plánom EÚ poslať Ukrajine 210 miliárd eur zo zmrazených štátnych aktív Ruska, uvádza sa v internom dokumente, do ktorého mal prístup server Politico. Intervencia Ríma, tretieho najväčšieho štátu EÚ z hľadiska počtu obyvateľov a hlasovacej sily – necelý týždeň pred kľúčovým stretnutím lídrov EÚ v Bruseli – podkopáva nádeje Európskej komisie na dosiahnutie dohody o pláne, domnieva sa Politico.

Štyri krajiny podľa Politico tiež napísali, že právna doložka „implikuje veľmi ďalekosiahle právne, finančné, procedurálne a inštitucionálne dôsledky, ktoré by mohli presahovať rámec tohto konkrétneho prípadu“. Napriek tomu, že hlasovali za tento krok s cieľom zachovať jednotu EÚ, uviedli, že sa obávajú následného postupného využívania ruských aktív.

 

Zdroj: cas.sk / pravda.sk / YouTube / InfoVojna



Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Robert Fico informoval o „atómovej bombe“, ktorou je podľa neho prelomové úspešné dovolanie ministra spravodlivosti Borisa Susko na Najvyššom súde v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, ktorá je podľa neho učebnicový príklad krvavého zneužívania trestného práva čurillovcami v OČTK na prenasledovanie politických oponentov a chrapúnstiev a zločinov, ktoré v rokoch 2020 až 2023 páchali polícia, prokuratúra a súdy. Premiér sa v tejto súvislosti generálneho prokurátora Maroša Žilinku pýta, čo ešte robí Daniel Lipšic na jeho úrade a pripomenul aj pôsobenie špeciálnej sudkyne Pamely Záleskej. Vicepremiér Robert Kaliňák dodal, že policajný exprezident Milan Lučanský a advokát Ľubomír Krivočenko boli umučení „týmito zvieratami a odľudmi“

VIDEO: Dlhoročná novinárka a publicistka Eva Zelenayová o Sorosovej progresívno-liberálnej demokracii, ktorá je zameraná na rozvrat spoločnosti a rodiny, deštruktívnom vplyve tejto ideológie na všetky oblasti nášho života, dôležitosti rozvíjania duchovného rozmeru u ľudí, korporátnych médiách, ich propagande a podprahovom pôsobení na občanov, predvolebných sľuboch potrestať vinníkov neprávostí z rokov 2020 - 2023, boji s Deep state, hrozbe vlády progresívcov & spol., ale aj o pozitívnej budúcnosti Slovenska, ak bude pri moci vláda presadzujúca národno-štátne záujmy

VIDEO: Tibor Gašpar o fyzických potýčkach a vyčíňaní pacienta z Trnavy & spol. v parlamente, vulgarizmoch Igora Matoviča voči koaličným poslankyniam, novele Trestného zákona, úprave inštitútu kajúcnika a vplyve tejto zmeny na exponované trestné kauzy vrátane tzv. čurillovcov, úspešnom dovolaní ministra spravodlivosti Borisa Susko na Najvyššom súde v trestnej veci bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, dvojakom metri Denníka N a konflikte záujmov medzi jeho redaktorkou Monikou Tódovou a špeciálnou sudkyňou Pamelou Záleskou, o tom, ako dúhový komik Fero Joke sexuálne obťažoval iných mužov, farizejskej reakcii progresívcov, eskalácii vzťahu s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom, o situácii v koalícii, ale aj o krehkej parlamentnej väčšine a potrebe ukľudnenia situácie