VIDEO: Irán stanovil štyri brutálne podmienky pre opätovné úplné otvorenie Hormuzského prielivu. Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí medzitým vyhlásil, že Teherán nemá záujem o dočasné prímerie, ale o definitívne ukončenie vojny, ktorú proti jeho krajine rozpútal Izrael s pomocou USA. Irán pred tým pohrozil podpálením všetkej ropy a zemného plynu na Blízkom východe v prípade, ak Spojené štáty alebo Izrael zaútočia na jeho energetickú infraštruktúru

16.03.2026 18:00
Irán sformuloval podmienky pre otvorenie Hormuzského prielivu a odmietol dočasné prímerie v prospech trvalého ukončenia konfliktu.

Irán nepožiadal o prímerie, uviedol v pondelok tamojší minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Teherán chce podľa neho zabezpečiť, aby akékoľvek ukončenie vojny s Izraelom a Spojenými štátmi bolo definitívne, citovala ho polooficiálna iránska tlačová agentúra SNN.

Arákčí tiež dodal, že strategicky významný Hormuzský prieliv je uzavretý len „pre nepriateľov a tých, ktorí podporujú ich agresiu“ voči Iránu.

Ministerstvo zahraničných vecí v Teheráne prostredníctvom svojho hovorcu dodalo, že krajiny, ktoré nie sú stranami vojny, mali možnosť prepraviť svoje lode cez prieliv s koordináciou a povolením iránskych ozbrojených síl.

Iránska agentúra Tasnim v pondelok zverejnila predbežné podmienky, za ktorých by Irán mohol otvoriť Hormuzský prieliv, napísala ruská agentúra TASS. Patria medzi ne garantované zrušenie sankcií, stiahnutie amerických vojenských základní, vrátenie zmrazených aktív a dedolarizácia, čiže rozvoj obchodu v inej ako v americkej mene.

Po vypuknutí vojny na Blízkom východe Hormuzský prieliv, cez ktorý prechádza 20 percent svetových dodávok ropy, prakticky uzavreli iránske Revolučné gardy.

Konflikt sa začal 28. februára po útokoch USA a Izraela proti Iránu, ktorý odpovedal odvetnými údermi na Izrael a štáty Perzského zálivu. Hneď v prvý deň americko-izraelských útokov zahynul iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Americký prezident Donald Trump predtým vyzval spojencov v NATO na podporu pri zaisťovaní bezpečnosti prepravy ropy cez strategický Hormuzský prieliv. Pomoc Európy podľa vlastných slov očakáva, keďže Spojené štáty pomáhajú Ukrajine vo vojne s Ruskom.

Misia NATO v moriach pri Iráne je však považovaná za veľmi nepravdepodobnú, pretože Hormuzský prieliv nepatrí do územia Aliancie a USA sa tak nemôžu odvolávať na článok 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, píše agentúra DPA. S extrateritoriálnou operáciou v tejto oblasti by museli súhlasiť všetci členovia NATO.

Irán pohrozil podpálením všetkej ropy a zemného plynu na Blízkom východe

Irán minulý týždeň pohrozil podpálením všetkej ropy a zemného plynu na Blízkom východe v prípade, ak Spojené štáty alebo Izrael zaútočia na jeho energetickú infraštruktúru.

„Pri najmenšom útoku na iránsku energetickú infraštruktúru a prístavy podpálime ropu a plyn v regióne,“ vyhlásil vo štvrtok 12. marca 2026 hovorca ústredného velenia iránskych ozbrojených síl známeho aj ako Chátam al-Anbijá.

Ceny ropy po začiatku konfliktu prudko stúpli. Jej producenti na Blízkom východe obmedzujú ťažbu, keďže doprava tankermi v Hormuzskom prielive je prakticky zastavená.

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že zo zvyšujúcich sa cien ropy profitujú najviac Spojené štáty. „Spojené štáty sú zďaleka najväčším producentom ropy na svete, takže keď ceny ropy stúpajú, zarábame veľa peňazí,“ napísal Trump na sociálnej sieti Truth Social.

Varovanie prichádza v čase rastúceho napätia v regióne po správach o útokoch cielených na iránske zariadenia, vrátane oblastí napojených na sieť krajiny pre export ropy.

Iránski predstavitelia počas víkendu naznačili, že akýkoľvek útok na ich energetickú infraštruktúru vyvolá odvetu proti tomu, čo opisujú ako hospodárske a strategické aktíva spojené so Spojenými štátmi a ich spojencami.

Energetická infraštruktúra v celom Perzskom zálive zohráva kľúčovú úlohu na svetovom trhu s ropou. Hlavné exportné terminály, ropovody, rafinérie a skladovacie uzly v krajinách ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Irak a Katar denne prepravujú milióny barelov ropy na medzinárodné trhy. Mnohé z týchto zariadení prevádzkujú spoločnosti, ktoré úzko spolupracujú so západnými vládami alebo globálnymi energetickými firmami.

Kvôli ich významu pre svetovú ekonomiku sa ropné zariadenia v akomkoľvek regionálnom konflikte dlhodobo považujú za vysoko citlivé ciele. Už len hrozba útokov na energetickú infraštruktúru môže vyvolať otrasy na trhoch s ropou, keďže obchodníci sa obávajú prerušenia dodávok z jedného z najdôležitejších regiónov sveta produkujúcich energiu. 

Analytici varujú, že ak by došlo k poškodeniu alebo dočasnému odstaveniu energetickej infraštruktúry, mohlo by to vytlačiť ceny ropy prudko nahor a vytvoriť dominový efekt v celom globálnom hospodárstve. Vyššie ceny palív môžu rýchlo ovplyvniť náklady na dopravu, výrobu a potraviny po celom svete.

Doterajšie varovania sa zdajú byť súčasťou širšej stratégie odstrašovania, ktorá signalizuje, že akýkoľvek pokus o poškodenie iránskeho exportu ropy by mohol spustiť odvetu ovplyvňujúcu oveľa širšiu sieť regionálnych energetických aktív.

Vzhľadom na pretrvávajúce zvyšovanie napätia situácia podčiarkuje, ako sa moderné konflikty môžu rozšíriť za hranice boiska a potenciálne sa zamerať na infraštruktúru, ktorá poháňa svetovú ekonomiku.


Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / thehindu.com / nationthailand.com / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Andrej Danko tvrdí, že vláda pripravená zasiahnuť proti rastu cien pohonných látok na Slovensku cez zastropovanie alebo dotácie. Dodal, že slovenské ceny patria stále k najnižším v Európe. Moderátor konfrontoval Michala Šimečku s tým, že Slovensko je naozaj štát, kde je cena pohonných hmôt jedna z najlacnejších v EÚ. „Drzý Zelenskyj“ podľa predsedu SNS hrubo zneužíva súčasnú situáciu tým, že vydiera a zastavil prepravu lacnej ruskej ropy prostredníctvom ropovodu Družba. Ukrajinského prezidenta označil za neschopného, neautonómneho a nesvojprávneho človeka