VIDEO: Prezidenti Trump a Putin odštartovali podľa premiéra Roberta Fica životne dôležitý proces, ktorý je súčasne veľkou pascou pre vojnychtivú Európsku úniu, pretože zmierňuje napätie medzi Západom a Ruskom a otvára priestor pre dialóg o ukončení vojny na Ukrajine a zároveň nastavuje zrkadlo európskym lídrom, ktorí presadzujú „novú železnú oponu“ s ich neúspešnou stratégiou pokúsiť sa oslabiť Rusko cez tento konflikt všemožnou, doslova až neuveriteľnou finančnou, politickou či vojenskou pomocou Kyjevu
16.08.2025 16:45
Stretnutie americkej hlavy štátu Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom oficiálne spustilo štandardizáciu vzťahov medzi Spojenými štátmi a Ruskou federáciou. Vo videu zverejnenom na sociálnej sieti to uviedol slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD). Podľa neho ide o významný krok k zmierneniu napätia medzi Západom a Ruskom, ktorý otvoril priestor pre dialóg o ukončení vojny na Ukrajine a zároveň nastavil zrkadlo európskym lídrom, ktorí podľa neho presadzujú „novú železnú oponu“.
„Najpodstatnejšie bolo samotné stretnutie. Politici sa totiž musia stretávať, prejavovať vzájomný rešpekt, rozprávať a snažiť sa pochopiť jeden druhého,“ vyhlásil Fico.
Cesta podľa neho nevedie cez „osočovanie“ ruského politického vedenia ani cez sankcie, ale cez konštruktívne rozhovory.
Premiér zdôraznil, že samit priniesol tri kľúčové momenty. „Po prvé odmietol čiernobiely pohľad na vojenský konflikt na Ukrajine. Vojna má svoje historické korene a musíme rovnocenne hovoriť o bezpečnostných zárukách tak pre Ukrajinu, ako aj pre Rusko,“ uviedol.
Druhým posolstvom samitu je podľa Fica výzva pre európskych lídrov a slovenskú opozíciu, aby namiesto izolácie Ruska hľadali cestu k dialógu. „Cesta nevedie cez osočovanie ruského politického vedenia, cez sankcie, ale cez konštruktívne rozhovory,“ dodal.
Ako tretí dôležitý moment označil prístup amerického prezidenta. „Trump potvrdil, že na svetové záležitosti nazerá cez čistý americký pragmatizmus a podporu vlastných záujmov. Fakt, že európske krajiny idú kupovať drahé americké zbrane, aby ich potom darovali Ukrajine, hovorí sám za seba,“ skonštatoval Fico.
„Prezidenti spustili na Aljaške životne dôležitý proces. Je to proces, ktorý je súčasne veľkou pascou pre Európsku úniu. Najbližšie dni ukážu, či veľkí hráči v Únii tento proces podporia a budú viesť ukrajinský konflikt k rýchlemu koncu, alebo bude pokračovať neúspešná európska stratégia pokúsiť sa oslabiť Rusko cez tento konflikt všemožnou, doslova až neuveriteľnou finančnou, politickou či vojenskou pomocou Kyjevu,“ povedal premiér.
Myslí si, že vojna na Ukrajine má svoje historické korene. Zdôraznil, že je potrebné hovoriť o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu aj pre Rusko. Podľa jeho slov forma a priebeh aljašského samitu plne zapadajú do suverénnej slovenskej zahraničnej politiky orientovanej na „všetky štyri svetové strany“.
„Verím, že tento postoj budem môcť opätovne prezentovať aj v Pekingu na bilaterálnom stretnutí s čínskym prezidentom či s ďalšími štátnikmi, s ktorými sa stretnem 3. septembra v Číne pri príležitosti osláv konca druhej svetovej vojny,“ poznamenal.
Na záver dodal, že Slovensko bude pokračovať v mierovej diplomacii. „Budeme viesť našu zahraničnú politiku cestou dialógu a vzájomne prospešnej spolupráce s každým, kto o takýto dialóg bude mať záujem,“ uviedol. Podľa premiéra bude mať príležitosť tento postoj predstaviť aj na septembrovom stretnutí s čínskym prezidentom v Pekingu.
Viac vo videu:
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) označil aljašský samit za prvý krok k mieru, zdôrazňuje takisto potrebu dialógu. Každý, kto si myslel, že samit ukončí konflikt, bol podľa neho naivný. Opozičný poslanec a podpredseda zahraničného výboru Národnej rady SR Tomáš Valášek (PS) reagoval, že samotné rokovania nestačia, keďže ruský prezident Vladimir Putin podľa neho nemá záujem na dohode a usiluje sa oslabiť suverenitu krajín vrátane Slovenska. Diskutujúci to uviedli v relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy.
„Každý, kto si myslel, že jeden samit ukončí tento komplikovaný konflikt na Ukrajine, tak si myslím, že bol veľmi naivný. Ale čo je veľmi dôležité zdôrazniť (...), že sa začal proces a že sa diskutuje, pretože tento konflikt nemá vojenské riešenie, iba diplomatické, a jediný, kto dokázal dostať tieto dve strany za stôl, ukrajinskú a ruskú, bola práve administratíva Donalda Trumpa a my to od začiatku podporujeme,“ povedal Blanár. Zdôraznil, že Trump po samite okamžite informoval lídrov Európskej únie aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, čím podľa neho ukázal, že Úniu nenecháva bokom z mierového procesu.
Valášek v tejto súvislosti pripomenul, že v dialógoch s Ruskom treba priniesť aj tlak a dôvody pre Putina, aby zmenil postoj. Jeho požiadavky však označil za maximalistické. „Medzi tými požiadavkami je aj to, aby napríklad Slovensko nemalo právo slobodne sa rozhodovať o tom, s kým a ako sa môžeme brániť, chcú z nás urobiť spojencov druhej kategórie. To nie je moja domnienka, to nám poslali čierne na bielom v decembri 2021 v podobe zmluvy medzi NATO a Ruskou federáciou,“ priblížil poslanec. Podľa neho Putin na samite tento postoj nepriamo zopakoval, no slovenská diplomacia na to vôbec nereagovala, čo označil za škandalózne.
Blanár pripomenul, že podľa Trumpa sa lídri na samite zhodli, že cieľom je uzavretie mierovej dohody, nielen prímeria, keďže to býva často porušované. „Teraz je na európskych lídroch a rovnako aj Slovensku, aby sme to podporili (...). Pre nás sú akékoľvek teritoriálne ústupky rovnako problematické, iba ak sa na tom dohodnú spoločne pán prezident Putin a pán prezident Zelenskyj,“ podotkol.
Ozrejmil tiež, že postoj Slovenska k 19. balíku protiruských sankcií bude závisieť od toho, či nepoškodí slovenské záujmy.
Viac vo videu:
Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / ta3.com / InfoVojna
