VIDEO: Michelko o zákone namierenom proti politickému pôsobeniu zahraničných agentov na Slovensku, o kritike novely zo strany mimovládok financovaných Sorosovou sieťou, ale aj o chystaných a (ne)prijateľných zmenách v ústave
06.04.2025 09:00
Zdá sa, že nekonečný príbeh zákona o mimovládkach postupne speje k záveru. Pôvodný zámer označovať mimovládky, ktoré sú masívne podporované zo zdrojov zo zahraničia, tak aby bolo každému jasné, že kto ju financuje a za akým účelom. Ako predloha bol maďarský zákon, ktorý však údajne bol ESĽP - Európskym súdom pre ľudské práva vyhlásený ako nesúladný s európskou legislatívou. Tento zákon už leží v parlamente takmer rok a jeho presadzovanie aj v tejto koalícii je viac než ťažké. Iste je každému jasné, akej koaličnej strane leží v žalúdku. V rámci diskusií o zákone sme sa teda pokúsili včleniť do tohto zákona regulácie lobingu, čo je štandardná činnosť mnohých politických mimovládok. Aj v tomto smere však nastal problém. Lobing je samostatná téma, nieto pochýb o tom, že má byť jasne regulovaný a pod drobnohľadom, aby presadzovanie partikulárnych záujmov malo jasné a transparentné pravidlá. Nakoniec v koalícii prevážilo stanovisko, že lobing bude mať osobitný zákon a transparentnosť mimovládok - bude riešený inak, konkrétne tak, že vo verejnom registri účtovných uzávierok bude pri takýchto mimovládkach priložená excellovská tabuľka, z ktorej bude jasné celé ich financovanie. Všetky príjmy, všetci jej donori a samozrejme aj všetky výdaje spolu s účelom vynaložených prostriedkov. Tento, plne legitímny záujem však ako vieme, naráža na priam hysterický odpor. Niekto sa asi veľmi bojí, že verejnosť bude vedieť kto za koho kope. Paradoxne najväčšími kritikmi takéhoto zákona sú práve tí, ktorí mali vždy plné ústa transparentnosti a otvorenosti, napríklad mimovládky ako Transparency international Slovakia, či Zastavme korupciu. Táto koalícia pritom paradoxne chce napĺňať len to, po čom stále volali, po čo najväčšej transparentnosti.
Koncom týždňa začala v parlamente rozprava o ústavných zmenách. KDH prišlo so šesticou zmien ústavy, je pritom jasné, že so svojimi 11 hlasmi ich nemá ako presadiť. Ak to teda myslí vážne, je nutné dohodnúť sa s koalíciou a aj tak to bude len veľmi tesné. Aj preto je jasné, že žiadne ultimáta nie sú na mieste a je nutné vyjednávať. Zároveň je jasné, že niektoré návrhy sú pre koalíciu neprijateľné. Napríklad ukotvenie nášho členstva v NATO, či zásadné obmedzenie, či sťaženie využívania skráteného legislatívneho konania. Naopak, o čom sa s koalíciou vyjednávať dá, je zákaz surogátnych (náhradných) materstiev, či o potvrdenia práv rodičov pri výchove detí. Rodičia musia mať zachované osobitné postavenie pri výchove detí. S tým naozaj asi nebude mať koalícia zásadnejší problém. Takisto definícia len dvoch pohlaví by nemala byť problém. Naopak pokus o včlenenie akejsi náhrady nechválne známej špeciálnej prokuratúry do ústavy je absolútne neprijateľné. Predstava , že KDH chce pre Lipšica, Čurillovcov a spol. vytvoriť nejaký justičný patvar a ústavne ho fixovať je absolútne neprijateľná. Ak to teda KDHci myslia s novelou ústavy úprimne, budú musieť pristúpiť na kompromisy s koalíciou, ak nie, ukážu sa ako trápni farizeji a len naďalej potvrdia svoj pokrytecký charakter.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Roman Michelko / InfoVojna
