VIDEO: Štvrtá Ficova vláda sa do dejín zapíše ako vláda veľkého budovania Slovenska. Tu je zoznam 19 vlajkových projektov
29.09.2026 09:00
Diaľnice, tri veľké nové nemocnice, jadro, Gabčíkovo, Málinec, miliardová baterkáreň, prístavy aj obnova pamiatok, na ktoré sa čakalo celé desaťročia. Veľkých projektov je už toľko, že nejde o pár osamelých stavieb.
To, čo sa dnes na Slovensku deje v oblasti veľkých investícií, nemá v novodobej histórii krajiny obdoby. Na celom území sa stavia, rozbiehajú sa roky odkladané projekty a prijímajú rozhodnutia o stavbách, ktoré budú ovplyvňovať fungovanie štátu celé desaťročia. Ide o súbežnú vlnu budovania v doprave, zdravotníctve, energetike, vodnom hospodárstve, priemysle aj obnove štátneho majetku.
Rozsah toho, čo sa počas jedného volebného obdobia otvorilo, začalo stavať alebo dostalo zelenú na realizáciu, je mimoriadny a bezprecedentný. A bude prakticky nemožné, aby niektorá z budúcich vlád dokázala niečo podobné. Táto vládna garnitúra sa preto do histórie bez preháňania zapíše ako vláda veľkého budovania Slovenska.
Nemocnice: na Slovensku naraz rastú nové veľké areály
1. Nová národná nemocnica v Bratislave už nie je iba vizualizácia
Projekt Národnej univerzitnej nemocnice generála M. R. Štefánika vo Vajnoroch vláda v roku 2025 vyhlásila za strategickú investíciu. V roku 2026 už boli ukončené prípravné práce a začali sa výkopové práce podzemnej časti nemocnice.
Po desaťročiach diskusií o novej koncovej nemocnici v hlavnom meste sa teda na mieste reálne pracuje.
2. Nová vojenská nemocnica v Prešove
V Prešove už rastú nadzemné podlažia monobloku novej nemocnice, garážové domy a okolité objekty. Projekt koordinuje ministerstvo obrany.
Prešovská stavba patrí medzi najviditeľnejšie nové projekty posledných rokov.
3. Martin a Banská Bystrica: dve nové veľké nemocnice naraz
V Martine bola v júli 2026 dokončená hrubá stavba novej Univerzitnej nemocnice svätého Martina a práce sa presunuli do interiérov.
Hrubú stavbu dosiahla v roku 2026 aj nová Rooseveltova nemocnica v Banskej Bystrici.
Na Slovensku tak v rovnakom čase fyzicky rastú dva úplne nové veľké nemocničné komplexy.
Energetika: projekty na ďalších 50 rokov
4. Jeden jadrový blok sa spúšťa, ďalší sa pripravuje
V Mochovciach sa v roku 2026 začalo spúšťanie 4. bloku a 18. septembra Úrad jadrového dozoru povolil jeho energetické spúšťanie.
Súčasne vláda v septembri 2026 vyhlásila za strategickú investíciu nový jadrový zdroj v Jaslovských Bohuniciach. Ten je ešte len na začiatku dlhej prípravy, no rozsahom ide o projekt na generácie.
5. Málinec – Látky: obrovské vodné úložisko elektriny
Prečerpávacia vodná elektráreň Málinec – Látky získala vo februári 2026 status významnej investície. Princíp je jednoduchý: keď je elektriny nadbytok, voda sa prečerpá hore; keď elektrina chýba, pustí sa späť cez turbíny. V prvej fáze sa počíta s výkonom 1 200 MW, výhľadovo až 2 400 MW.
V praxi by tak vznikla jedna obrovská batéria založená na vode.
6. Gabčíkovo čaká modernizácia
V auguste bola podpísaná zmluva na kompletnú modernizáciu hydroelektrárne Gabčíkovo. Vymení sa všetkých osem Kaplanových turbín, statory generátorov aj časť transformátorov. Hodnota tendra presahuje 465 miliónov eur.
Zaujímavý detail: existujúce turbíny majú za sebou viac ako 125-tisíc prevádzkových hodín a na potrebu ich obnovy upozorňovali experti už v roku 2010.
Voda: návrat k projektom, ktoré Slovensko roky odsúvalo
7. Tichý Potok sa po rokoch znovu dostal na stôl
Vláda v roku 2026 znovu otvorila projekt vodárenskej nádrže Tichý Potok, ktorá by mohla vytvoriť nový veľký zdroj pitnej vody pre východné Slovensko. Projekt sa zatiaľ odborne posudzuje; rozhodnutie o samotnej výstavbe ešte nepadlo.
Už samotný návrat projektu po rokoch stagnácie znamená, že voda sa opäť dostala medzi veľké strategické témy štátu.
8. Závlahy sa opäť dostávajú medzi veľké priority
Rezort pôdohospodárstva v septembri otvoril štyri výzvy za takmer 35 miliónov eur na závlahy a vodozádržné opatrenia. Peniaze majú ísť na nové závlahy, modernizáciu existujúcej infraštruktúry aj zadržiavanie vody v krajine.
Po rokoch chátrania sa teda opäť systematicky rieši infraštruktúra, bez ktorej bude slovenské poľnohospodárstvo pri čoraz častejšom suchu narážať na limity.
Priemysel: miliardové investície a ďalší možný automobilový závod
9. Šurany: baterkáreň za 1,2 miliardy eur
V Šuranoch sa pripravuje štátny strategický priemyselný park a závod Gotion–InoBat na výrobu batérií. Investor plánuje vložiť minimálne 1,233 miliardy eur a vytvoriť viac ako 1 300 pracovných miest. Výstavba závodu sa oficiálne začala v októbri 2025.
Rozmerom ide o jednu z najväčších priemyselných investícií v modernej histórii Slovenska.
10. Na Slovensko môže prísť ďalšia čínska automobilka
A priemyselný zoznam sa ešte nemusí skončiť. Robert Fico v septembri potvrdil, že rokoval so zástupcami čínskej automobilky, ktorá má záujem vybudovať nový závod na Slovensku. Meno firmy, lokalita ani hodnota investície zatiaľ neboli zverejnené.
Toto zatiaľ nie je podpísaná megainvestícia, ale už samotný fakt, že sa rokuje o ďalšej automobilke, je ekonomicky zásadný. Ak sa rokovania skončia dohodou, išlo by o ďalší veľký priemyselný projekt popri Volve a baterkáreňskom komplexe v Šuranoch.
Obnova štátneho majetku, ktorý roky chátral
11. Rusovský kaštieľ: po 22 rokoch sa konečne začalo stavať
Rusovský kaštieľ je možno najlepší symbol dlho odkladanej obnovy. O rekonštrukcii sa podľa Úradu vlády hovorilo 22 rokov, samotné obstarávanie sa naťahovalo päť rokov a v júni 2024 sa konečne začala fyzická rekonštrukcia. Celkové predpokladané náklady sa dostali približne na 105 miliónov eur.
Obnovuje sa samotný kaštieľ, čeľadník aj historický park.
12. Kúpele Sliač: veľká obnova sa dostala do verejnej súťaže
Štátne Kúpele Sliač v auguste 2026 vyhlásili verejné obstarávanie na rekonštrukciu Kúpeľného domu Palace a výstavbu novej bazénovej haly s wellness a balneoterapiou. Predpokladaná hodnota tejto etapy je 11,78 milióna eur. Ide však iba o jednu časť oveľa väčšieho projektu. Komplexná obnova celého kúpeľného areálu má stáť približne 200 miliónov eur.
Sliač je pritom ďalším príkladom areálu s obrovskou historickou hodnotou, ktorého veľká obnova sa roky iba odsúvala. Po dokončení sa má kapacita kúpeľov zvýšiť zo súčasných približne 350 na 1 100 až 1 200 lôžok.
13. Kukurica: chátrajúca bratislavská ikona dostala nový život
Rekonštrukcia bývalého internátu Hviezda, známeho ako Kukurica, sa začala v roku 2024. V júli 2026 bola stavebná časť za približne 49 miliónov eur hotová a ministerstvo obrany začalo s prípravou presunu do nového sídla.
Zároveň sa pripravuje ďalšia obnova vojenského areálu na Kutuzovovej – od ďalších budov až po nové parkovanie a infraštruktúru.
Bratislavské prístavy: nákladná doprava aj nová štvrť pri Dunaji
14. Bratislavský prístav a nové využitie Zimného prístavu
Modernizácia nákladného Prístavu Bratislava dostala status strategickej investície. Ide o modernizáciu štátnej prístavnej infraštruktúry a ďalší rozvoj nákladnej dopravy na Dunaji.
S tým súvisí druhý obrovský zámer: transformácia Zimného prístavu. Verejné prístavy a mesto už spustili medzinárodnú urbanistickú súťaž na premenu dnešnej uzavretej priemyselnej zóny na novú mestskú štvrť pri Dunaji. Riešené územie má 65 hektárov.
Diaľnice a veľká dopravná infraštruktúra
15. Diaľnica z Košíc až na Ukrajinu
Status strategickej investície dostala aj D1 Bidovce – štátna hranica SR/Ukrajina. V septembri 2026 už ministerstvo informovalo, že pokračuje environmentálna príprava celého koridoru.
Je to jeden z projektov, ktoré treba vnímať aj geopoliticky. Po dokončení by vytvoril diaľničné spojenie Košíc smerom k ukrajinskej hranici a ďalej na východ Európy.
16. Tunel Karpaty: najväčší tunelový projekt Slovenska
Severné uzavretie bratislavského diaľničného okruhu sa dostalo z dlhoročných debát do terénnej prípravy. Na budúcej D4 medzi Račou a Záhorskou Bystricou už prebieha podrobný geologický a hydrogeologický prieskum.
Dominantou úseku má byť približne 11,8-kilometrový tunel Karpaty. Ak sa postaví v pripravovanej podobe, pôjde o najdlhší cestný tunel na Slovensku.
17. Kysucká D3: po desaťročiach sa stavia celý chýbajúci ťah
Na Kysuciach sú dnes vo výstavbe všetky tri chýbajúce úseky D3. Dokopy ide o približne 26 kilometrov novej diaľnice od Žiliny smerom k poľskej hranici. NDS označuje rok 2026 za historický míľnik regiónu.
Dôležitá je najmä koncentrácia prác. Namiesto ďalšieho čakania na jednotlivé kúsky sa rozbehla prakticky celá zostávajúca kysucká D3.
18. R1 sa konečne začala posúvať z Banskej Bystrice smerom na Ružomberok
Pri Banskej Bystrici sa už fyzicky stavia prvá etapa R1 Banská Bystrica – Slovenská Ľupča. Na stavbe pracuje denne do 200 ľudí, rastú mosty, násypy a mimoúrovňová križovatka Šalková.
Samotný prvý úsek má len niekoľko kilometrov, podstatnejší je smer. V príprave pokračujú ďalšie časti smerom na Ružomberok a napojenie na D1.
19. Višňové, R2 aj nový obchvat Tvrdošína už slúžia motoristom
Rok 2025 priniesol naraz štyri veľké otvorenia: D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala s tunelom Višňové, R2 Kriváň – Mýtna, R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany a R3 Tvrdošín – Nižná.
Najväčším symbolom je, samozrejme, Višňové. Diaľničný tunel, ktorý sa stal synonymom nekonečného slovenského stavania, je konečne otvorený.
A toto stále nie je celý zoznam
Do výberu sme nezaradili stovky pripravovaných rekonštrukcií mostov, ďalšie železničné modernizácie, energetické stanice a nové vysokonapäťové vedenia, ďalšie obchvaty, obnovu vojenských základní, geotermálny projekt pri Košiciach ani ďalšie priemyselné parky. V zozname strategických investícií sú napríklad aj projekty Danube InGrid, transformácia stanice Ladce či nové 400 kV vedenie Horná Ždaňa – Oslany.
Mimo hlavného výberu zostali aj pripravované dátové centrá, ďalšie vodohospodárske projekty, modernizácie verejných budov či nové zariadenia na energetické zhodnocovanie odpadu. Samostatnú kapitolu tvoria desiatky menších nemocničných, regionálnych a environmentálnych investícií.
Avšak aj po zúžení iba na vlajkové projekty stále ostáva 19 veľkých zámerov a stavieb naprieč priemyslom, energetikou, zdravotníctvom, vodným hospodárstvom, dopravou a obnovou štátneho majetku. Niektoré už slúžia ľuďom, ďalšie fyzicky rastú a pri ďalších štát prijal rozhodnutia, ktoré ich posunuli do realizačnej prípravy.
Takýto súbeh projektov je podstatnou črtou investičnej politiky obdobia od roku 2023. A keď k devätnástim vybraným vlajkovým stavbám pripočítame množstvo menších projektov, ktoré sa do článku ani nezmestili, výsledkom je rozsiahla investičná vlna naprieč celým Slovenskom, ktorá skutočne v histórii samostatného Slovenska nemá obdoby.
Zdroj: ereport.sk / InfoVojna
