VIDEO: „Tri eurá za liter nafty sú reálne,“ varuje výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor v rozhovore o aktuálnej situácii na trhu s palivami a energiami, ale aj o absurdných nápadoch Európskej komisie, ktorá sa zubami-nechtami drží zelených plánov

29.09.2026 14:55

EÚ sa zmieta v problémoch s vysokými cenami energií a pohonných hmôt. Namiesto reálnych riešení z dielne Európskej komisie prichádzajú absurdné zelené nápady.

Tri eurá za liter nafty? Podľa výkonného riaditeľa Klubu 500 Tibora Gregora už ani takýto scenár nemožno vylúčiť. V relácii Plus JEDEN DEŇ Teraz takto s Ankou Žitnou varoval pred ďalším rastom cien palív a upozornil, že Slováci drahú naftu nezaplatia iba pri tankovaní. „Každý deň to zaplatíme dvakrát,“ tvrdí.

Možnosť, žeby sa cena nafty dostala až k hranici troch eur za liter, znie pre slovenských motoristov hrozivo. Tibor Gregor však upozorňuje, že pri ďalšom nepriaznivom vývoji na trhu s palivami už nejde o úplne nereálny scenár.

Kľúčové podľa neho bude, čo sa bude diať s dodávkami palív do Európy, ktorá je odkázaná aj na dovoz zo Spojených štátov. Ak by sa situácia ešte viac skomplikovala a Európa by prišla o ďalšiu časť dodávok, dôsledky by podľa neho pocítili aj slovenskí motoristi. „A ak k tomu dôjde, tak tie tri eurá sú reálne,“ vyhlásil Gregor.

Zároveň netvrdí, že takáto cena na slovenských čerpacích staniciach určite príde. Smer ďalšieho vývoja však podľa neho veľa optimizmu neponúka. „Ťažko povedať, či sa na Slovensku dočkáme takýchto cien, ale ceny rásť budú,“ povedal v relácii moderátorky Anky Žitnej.

Vyššia suma na stojane pritom podľa Gregora nebude jediným problémom. Rast cien pohonných látok sa cez dopravu a logistiku premieta aj do nákladov firiem a následne do cien výrobkov, ktoré si ľudia kupujú. „Každý deň to zaplatíme dvakrát. Jedenkrát na pumpe, kde tankujeme, a druhýkrát to zaplatíme v cenách tovaru,“ upozornil.

Práve preto považuje ceny palív za problém celej ekonomiky, nielen motoristov. Ak zdražie doprava surovín, výrobkov či potravín, vyššie náklady sa podľa neho postupne prenášajú ďalej.

Palivá navyše nie sú jediným nákladom, ktorý dnes podľa Gregora komplikuje život slovenským a európskym firmám. Do jednej rovnice sa pridávajú ceny elektriny, plynu aj neistota, za akých podmienok budú podniky fungovať o niekoľko mesiacov či rokov. Gregor túto kombináciu označil za „veľmi nebezpečný kokteil“.

Problém vidí najmä pri investíciách. Firma musí ešte pred ich spustením vedieť aspoň približne vypočítať, koľko ju bude výroba stáť a či sa jej vložené peniaze vrátia. „Ak neviem, aké budú vstupné ceny energií, ak neviem, koľko bude stáť nafta, neviem, akým spôsobom sa bude hýbať cena elektriny, cena plynu, tak ja tú investíciu nedokážem spočítať,“ vysvetlil.

Takáto neistota podľa neho môže znamenať, že podnik investíciu odloží alebo ju napokon uskutoční inde.

Ešte tvrdšie slová použil Gregor pri hodnotení konkurencieschopnosti európskeho hospodárstva. „Ak nie je už na kolenách, tak padáme a dopadáme na tie kolená a sme veľmi, veľmi tesne pred týmto pádom,“ povedal. Za jednu z príčin považuje spôsob, akým Európska únia v uplynulých rokoch nastavovala svoje priority. Kritizoval najmä environmentálnu politiku, pri ktorej hovoril až o „zelenom fanatizme“.

Gregor sa pristavil aj pri postupnom odstrihnutí Európskej únie od ruskej ropy. Slovensko má v tomto smere výnimku, čo považuje za dôležité pre domáce zásobovanie. „Chvalabohu, máme výnimku,“ pripomenul v súvislosti s možnosťou Slovenska naďalej využívať ruskú ropu.

„My sme sa dobrovoľne odstrihli od ruského zdroja. Otočili sme sa na USA a Blízky východ. Medzitým vypukol konflikt, boli zasiahnuté rafinérie a ropovod East-West. Saudská Arábia dodáva iba tretinu toho, čo Európa dovážala,“ hovorí výkonný riaditeľ Klubu 500 Tibor Gregor.

Teraz hrozí ďalší úder. Prezident Trump zvažuje zákaz vývozu americkej nafty. „Vypadol nám Blízky východ, ďalších 25 percent hrozí, že vypadne zo Spojených štátov. Ak k tomu naozaj príde, tri eurá za liter nafty sú reálne,“ varuje Gregor.

Najväčší problém nie je len cena na pumpe. „Každý to zaplatíme dvakrát. Raz na benzínke a druhýkrát v cenách tovaru. Medziročný rast ceny nafty o 30 percent je pre logistiku enormný," hovorí Gregor.

Ešte horšie je to pre energeticky náročný priemysel – oceliarne, chémiu, sklárne. Cena plynu v USA je 9 dolárov, v EÚ 72. Firmy podľa T. Gregora nedokážu preniesť náklady do cien, lebo majú dlhodobé kontrakty a konkurencia z Číny či Ameriky je omnoho lacnejšia.

„Problém nastáva vtedy, keď podnikateľ nevie spočítať návratnosť investície. Ak nevie, koľko bude stáť elektrina, plyn ani nafta, investíciu neurobí. A ak má možnosť, výrobu presunie mimo EÚ,“ konštatuje Gregor. Dôkazov je dosť: zatváranie prevádzok, desiatky tisíc stratených miest v Nemecku, najväčšia reštrukturalizácia Volkswagenu v histórii.

„Európska únia vyrástla na ekonomickej spolupráci. Dnes rieši politiku a nerieši ekonomiku. Ak sa nezobudí, nebude mať z čoho financovať zdravotníctvo, školstvo ani dôchodky,“ konštatuje výkonný riaditeľ Klubu 500.

Podľa Gregora sa Európa vzdialila tomu, na čom pôvodne vyrástla – ekonomickej spolupráci a vytváraniu podmienok na podnikanie a obchod. 
„Európska únia vyrástla na ekonomike, na ekonomickej spolupráci,“ podčiarkol.

Dnes podľa neho dostávajú väčší priestor politické otázky. „Z ekonomickej únie sa stala politická. Riešime politické veci, neriešime ekonomiku, a takto sme dopadli,“ trpko vyhlásil.

Tibor Gregor však nechce, aby slovenská vláda iba čakala na spoločné európske riešenie. Tvrdí, že časť opatrení môže Slovensko začať presadzovať samo.

Jednou z možností je podľa neho zásah do daňového zaťaženia palív a pomoc sektorom, ktoré vysoké ceny nafty zasahujú najvýraznejšie – najmä v doprave a logistike.

Klub 500 si podľa Gregora prepočítal aj to, koľko štát získal na vyššej cene nafty prostredníctvom dane z pridanej hodnoty. „Keď zoberieme, že nafta zdražela medziročne o 30 percent, tak štát vybral na dani z pridanej hodnoty podľa našich prepočtov len na nafte o 170 miliónov eur viac,“ uviedol.

Práve tieto peniaze by podľa neho mohli byť využité na opatrenia, ktoré by časť nákladov spojených s drahými palivami ekonomike kompenzovali.

Gregor vidí priestor aj na dočasné zníženie spotrebnej dane z pohonných látok. Ak súčasné európske pravidlá neumožňujú Slovensku ísť pod stanovenú minimálnu hranicu, vláda by sa podľa neho mala pokúsiť vyrokovať výnimku.

Opatrenie pritom podľa neho nemusí byť trvalé. Mohlo by sa zaviesť na obmedzený čas a následne vyhodnotiť, či prinieslo želaný výsledok. Gregor odmieta pohľad, že by takýto zásah automaticky znamenal iba ďalšie rozdávanie peňazí zo štátneho rozpočtu. „Toto nie je rozdávanie, to je investícia,“ zdôraznil.

Pomoc dopravcom či zmiernenie nákladov na palivá totiž podľa neho môže pomôcť nielen samotným firmám. Ak sa podarí obmedziť rast ich nákladov, môže sa tým zmierniť aj tlak na konečné ceny tovarov, ktoré napokon platia spotrebitelia.

Viac vo videu:


Zdroj: pluska.sk (1), (2) / InfoVojna