'Vrchol' evolúcie v 21. storočí - homo 'janičjamuzikant-us'
08.04.2017 18:15
5. apríla 2017 Národná rada SR schválila zrušenie "Mečiarových" amnestií z 3. marca a 7. júla 1998 a milosť exprezidenta Michala Kováča svojmu synovi z 12. decembra 1997.
Za toto uznesenie hlasovalo 129 poslancov, jeden sa zdržal a jeden bol proti.
Takto znela správa z 5. apríla 2017.
Na spoločnú skupinu, ktorú máme s kolegami - právnikmi na whatsappe, prišla od kolegyne otázka:
"Neviem, kto bol proti! Kto je ten jediný normálny kus v parlamente?"
Toto kolegyňa ZABILA!!!
Keby niekto z vás tiež nevedel, tak tento "jediný normálny kus v parlamente" je MUDr. Natália Grausová zo strany ĽSNS. To povedala, resp. napísala moja kolegyňa, Vážení! Síce sa s tým plne stotožňujem, ale predsa len to NEBOLA MOJA trefná poznámka.
Na základe tohto hlasovania by som mohla, ale čisto teoreticky, poslancov v parlamente rozdeliť na tri skupiny:
Homo „oportunistik-us“. Tak sem by som najradšej zaradila tých 129 poslancov, ktorí hlasovali za tento návrh, samozrejme čisto teoreticky! Či si slovo „oportunista“, Vážení, preložíte ako „bezzásadovosť“, alebo ako „prospechárstvo“, je na vás! Keďže sú to synonymá, dilema nie je taká závažná.
Homo „ratio-us“! A za týmto si stojím, sem zaraďujem Natáliu Grausovú za toto jej hlasovanie. (k téme zrušeniu nezrušiteľného som sa už vyjadrovala TU). Pretože si určite vypočula obe strany, použila rozum a rozhodla!
Homo „janičjamuzikant-us“ – je tá skupina, na ktorú by som sa ale chcela upriamiť v tomto článku!!!
Prítomných bolo 144 poslancov. Neprítomní boli šiesti. Poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko nehlasovali.
Demokracia je vláda ľudu. Najlepšia forma vlády. Teraz. V „kolíske“ demokracie, t. j. v antickom Grécku, bola podľa filozofov považovaná za najhoršiu možnú. Ale povedzme si niečo o jej vzniku. A hlavne o tom, čo vlastne PRIAMA DEMOKRACIA, ktorú každý uznáva, obdivuje a chce dosiahnuť, ZNAMENÁ!!!
Úplne prvá ústava, ktorá uzrela svetlo sveta v Grécku, bola úplne oligarchická. Chudobní, a s nimi aj ich ženy a deti, otročili boháčom. Keď už bol stav naozaj neúnosný, lebo všetka pôda bola v rukách len niekoľkých, a ak chudobní nesplácali nájom a dostali sa spolu s deťmi do otroctva, ľud povstal. Boje boli prudké a trvali dlho. Znepriatelené strany stáli proti sebe veľmi dlho a bezvýchodisková situácia si vyžadovala sprostredkovateľa. Stal sa ním Solón. Jemu zverili správu obce. Solón vytvoril ústavu s demokratickými prvkami. Podľa Aristotela bolo najdemokratickejším prvkom tejto ústavy to, že sa už nesmelo ručiť za pôžičku vlastným telom.
Čo ale ja osobne považujem za vrchol demokracie, bol Solónov osobitný zákon:
„Keď však Solón videl, že v obci často vznikajú nepokoje a že niektorí občania z ľahkomyseľnosti ponechávajú veciam voľný priebeh, vydal proti nim osobitný zákon: kto sa počas nepokojov v obci nechopí zbrane a nepridá sa ANI na jednu stranu, stráca občianske práva a pozbavuje sa účasti na správe obce.“
Tak, Vážení, toto je demokracia – vláda ľudu! Ak nemáš názor, nemáš ani právo rozhodovať o tom, čo sa okolo teba deje! Takéto opatrenie prijal Solón, aby prinútil občanov myslieť a konať.
Nepriama demokracia, ktorú tu máme, je forma vlády prijateľná pre dnešnú dobu. Občania vkladajú dôveru do rúk svojim poslancom. Tím zástupcom, ktorých si zvolili pre to, aby títo volili a rozhodovali o ich osude, živote, budúcnosti, tak, ako to sľubovali v predvolebnom boji. Na základe ich rozhodnutia, hlasovania v parlamente si volič overuje, ako takýto poslanec plní dané slovo. A o štyri roky svojmu zástupcovi v ďalších voľbách „vystaví účet“.
S dôverou sme sa postavili za "nápad" s názvom demokracia. Každé štyri roky chodíme k urnám a vkladáme hlasovací lístok s našimi "favoritmi". Očakávame, že naša dôvera bude pretavená do činov. Do takých skutkov, ktoré uľahčia náš život. Do rozhodnutí, ktoré budú nielen rozumné, ale aj efektívne. Také, ktoré postavia na nohy naše zdravotníctvo, aby sa priblížilo k stavu, v akom bolo pred 20 rokmi, pretože, Vážení, vtedy zdravotné sestry pracovali so špičkovými lekármi. Návrhov, ktoré vybudujú školstvo, aby naše vzdelávacie inštitúcie boli opätovne schopné nájsť ľudí, akými boli naši rodáci Jozef Čabelka, bez ktorého by nevyplávala ani jedna loď z prístavu, alebo Aurel Bohuslav Stodola, prezývaný tiež praotec turbíny! Chceme tam mať ľudí, ktorí sa zamyslia nad stavom slovenských ciest, ktoré by nám jednak nevlievali rumenec do tváre pri okružnej jazde po mestách so zahraničnými kamarátmi a jednak nevytriasli dušu z tela, kým sa nám podarí dostať z bodu A do bodu B.
My sme si svojich zástupcov zvolili preto, aby rozhodovali pre nás a za nás. My sme si ich nezvolili preto, aby neprišli do práce, aby nemali vlastný názor, aby sa zdržali hlasovania prípadne nehlasovali vôbec! My, občania, sme zamestnávateľmi poslancov. Skúsme sa spolu zamyslieť, čo by sa stalo, ak by sme si my, v pozícii zamestnanca, dovolili takéto správanie. Neprišli by sme do práce, na výzvu od šéfa by sme nereagovali, na otázku by nedostal odpoveď?!?!?! Čo by to spravilo s naším pracovným pomerom?
Poslancom, ktorí za túto zmenu hlasovali, to volič spočíta! Nerobte si ilúzie, že nie. Nikto netúži byť celému svetu na smiech. Vďaka tejto fraške, Slovensko bude! A na TOTO slovenský volič len tak ľahko nezabudne!!!
Vážení poslanci, Vašou kandidatúrou ste dali jasne najavo, že chcete zastupovať ľud a jeho záujmy. Tak to aj robte! Máte na to nielen prostredie ale aj prostriedky! My sme vás nevolili preto, aby ste nemali názor a už vôbec nie preto, aby ste sa tvárili ako homo „janičjamuzikant-us“ – aby vo vás víťazil sklon nekonať!!! Vašou prácou a úlohou je uľahčovať NÁŠ život a nie stavať sa do pozície „mŕtveho chrobáka“! Pretože, a tu my dovoľte použiť slogan z konca 60-tych rokov 20. storočia:
„Ak nie si súčasťou riešenia, si súčasťou problému!“
Judita L.
