VIDEO: EÚ sa podľa šéfa Európskej rady Antónia Costu bude brániť proti nátlaku USA a chrániť starý svetový poriadok. „Žijeme vo svete, ktorý je definovaný surovou silou,“ vyhlásila predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová. „Zhlboka sa nadýchnite a nereagujte prchko a zatrpknuto,“ vyhlásil americký minister financií Scott Bessent a Európe odporučil vypočuť si argumenty Donalda Trumpa o Grónsku
21.01.2026 09:30
Európska únia sa bude brániť proti akejkoľvek forme nátlaku a bude chrániť svetový poriadok založený na pravidlách medzinárodného práva, vyhlásil v stredu 21. januára 2026 v Štrasburgu predseda Európskej rady António Costa. Reagoval tak na hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa prevziať kontrolu nad Grónskom a uvaliť clá na niektoré európske štáty. Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová upozornila, že napätie medzi Úniou a USA by mohlo posilniť protivníkov Západu.
„Sme pripravení brániť seba, naše členské štáty, občanov aj firmy proti akejkoľvek forme nátlaku. EÚ má na to silu aj nástroje,“ zdôraznil Costa. Zároveň dodal, že Únia nemôže akceptovať, aby právo silnejšieho prevážilo nad právami slabších.
The geopolitical challenges Europe is facing may seem daunting: Russia’s war of aggression against Ukraine; the international rules-based order undermined; core alliances questioned.
— António Costa (@eucopresident) January 21, 2026
But the EU will come out of this stronger, more resilient and sovereign. https://t.co/xtPSI0EwO9
Von der Leyenová označila hrozby Spojených štátov uvaliť clá na európske krajiny za nesprávne. „Ak sa teraz dostaneme do nebezpečnej špirály medzi spojencami, povzbudí to práve tých nepriateľov, ktorých sa obaja tak usilovne snažíme udržať mimo strategického priestoru,“ poznamenala počas rozpravy v europarlamente. Európa podľa jej slov uprednostňuje dialóg, avšak v prípade potreby je pripravená konať jednotne a rýchlo.
Predsedníčka EK skonštatovala, že EÚ musí urýchliť posilňovanie svojej ekonomiky aj obrany v meniacom sa svetovom poriadku. „Budeme musieť upustiť od tradičnej opatrnosti Európy... Žijeme vo svete, ktorý je definovaný surovou silou – či už ekonomickou, vojenskou, technologickou, alebo geopolitickou. A hoci sa to mnohým z nás nemusí páčiť, musíme sa vyrovnať so svetom takým, aký je teraz,“ dodala.
Von der Leyenová tiež oznámila, že EK pracuje na balíku opatrení na podporu bezpečnosti v Arktíde. Podľa nej bude medzi opatrenia patriť masívny nárast európskych investícií v Grónsku.
This moment of global change is fraught with dangers.
— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) January 21, 2026
And Europe must be ready to change even faster.
To become more independent. For its own future ↓ https://t.co/LwlxjFLhZX
Trump v sobotu pohrozil, že na osem európskych krajín - Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko - uvalí od 1. februára desaťpercentné dovozné clo, ktoré bude platiť dovtedy, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Clo sa od 1. júna môže zvýšiť až na 25 percent.
Európa by sa mala zhlboka nadýchnuť a vypočuť si Trumpove argumenty
Americký minister financií Scott Bessent vyhlásil v stredu na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) vo švajčiarskom Davose, že Európania by sa mali vyhnúť prchkým reakciám a najprv si vypočuť argumenty USA v otázke správy Grónska.
„Poviem to každému, zhlboka sa nadýchnite. Nereagujte takto prchko a zatrpknuto,“ povedal Bessent reportérom pred tým, ako Trump pricestuje na WEF. „Prečo sa neposadíte a nepočkáte, kým príde prezident Trump a nevypočujete si jeho argumenty,“ zdôraznil.
Šéf rezortu financií v stredu oznámil, že príchod šéfa Bieleho domu sa oneskorí vzhľadom na technické problémy s lietadlom. „Myslím si, že prezident bude meškať asi tri hodiny. Nevidel som jeho aktualizovaný program,“ ozrejmil. Pôvodne bol prejav Trumpa naplánovaný po prílete do Davosu na 14.30 h.
Americký prezident trvá na tom, že autonómny dánsky ostrov je kľúčový pre bezpečnosť Spojených štátov a NATO. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová však v utorok povedala, že EÚ bude „neochvejná“ vo svojej reakcii na Trumpove hrozby týkajúce sa Grónska. Francúzsky prezident Emmanuel Macron takisto prisľúbil, že sa krajina postaví proti „násilníkom“. Bessent označil vyjadrenia šéfky EK a francúzskeho lídra za poburujúce.
„Žiadame našich spojencov, aby pochopili, že Grónsko sa musí stať súčasťou USA,“ povedal minister financií. Pripomenul tiež, že Dánsko predalo Spojeným štátom v roku 1917 územie v Karibiku (Americké Panenské ostrovy) a že krajina v tom čase chápala, aké dôležité bolo to územie pre USA.
Americký prezident Donald Trump oznámil, že USA uvalia clá na osem európskych krajín - Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko. Od 1. februára bude platiť desaťpercentné dovozné clo, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Clo sa od 1. júna môže zvýšiť až na 25 percent.
Predstavitelia týchto krajín na čele s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom to považujú za neakceptovateľné a úplne scestné.
Lídri EÚ sa pre Trumpove hrozby zídu už vo štvrtok večer na mimoriadnom summite v Bruseli.
Je ťažké nesúhlasiť s expertmi, ktorí hovoria, že ak americký prezident Donald Trump prevezme kontrolu nad Grónskom, zapíše sa do dejín Spojených štátov i celého sveta. Uviedol to v pondelok 19. januára 2026 hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v utorok 20. januára 2026 vyhlásil, že Grónsko nie je „prirodzenou súčasťou“ Dánska a že problém bývalých koloniálnych území sa v súčasnosti stáva čoraz naliehavejším.
Lídri EÚ sa podľa Donalda Trumpa nebudú príliš vzpierať voči jeho zámeru zmocniť sa Grónska. „Nemyslím si, že sa budú voči tomu príliš vzpierať. Musíme ho mať. Musia to mať za sebou,“ odpovedal Trump na otázku, čo plánuje povedať európskym lídrom, ktorí sa postavili proti jeho plánom v súvislosti s Grónskom.
O tom, prečo sa USA nakoniec zmocnia Grónska vysvetlil vo svojom článku, zverejnenom minulý týždeň programový šéf Valdajského medzinárodného diskusného klubu Timofej Bordačov. „Medzitým väčšina sveta sleduje toto divadlo s ľahostajnosťou. Rusko, Čína, India a mnohí ďalší vidia grónsku drámu predovšetkým ako ďalšiu lekciu o tom, ako sú štruktúrované vzťahy v tzv. „kolektívnom Západe“. Je to len viditeľnejšia verzia toho, čo tu vždy bolo,“ skonštatoval.
„Z pohľadu Ruska situácia nepredstavuje priamu hrozbu pre naše záujmy. USA môžu umiestniť zbrane v Grónsku už dnes. Ich prítomnosť zásadne nemení vojenskú situáciu v Arktíde, ani neohrozuje dopravu po Severnej morskej ceste. USA stále nemá vážnu flotilu vojenských ľadoborcov a stále nie je jasné, kedy – alebo či vôbec – si takúto flotilu zaobstará,“ uviedol Bordačov.
„Aj Čína je v podstate ľahostajná k tomu, že Grónsko sa stane americkým vlastníctvom. Grónsko neohrozuje čínský obchod v Arktíde, pretože jediná skutočná záležitosť, ktorá zaujíma Peking, je Severná morská cesta. A americká vojenská prítomnosť na ostrove neovplyvňuje čínske bezpečnostné záujmy,“ doplnil.
Šéfredaktor časopisu Rusko v globálnej politike a predseda prezídia Rady pre zahraničnú a obrannú politiku, výskumný riaditeľ Valjdajského medzinárodného diskusného klubu Fjodor Lukjanov vo svojom článku, zverejnenom 19. januára 2026 v ruskom denníku Kommersant, komentoval snahy amerického prezidenta Donalda Trumpa zmocniť sa Grónska a jej dopady na geopolitickú situáciu. Trumpove ultimátum voči európskym štátom ohľadne Grónska podľa neho odhaľuje skutočný problém NATO.
Viac v článku TU.
Zdroj: hnonline.sk / sme.sk / InfoVojna
