Ako militarizácia rozpočtov ničí európske ekonomické základy

22.09.2026 21:30

Zatiaľ čo najväčšie ekonomiky EÚ sa zameriavajú na obranný sektor a zvyšujú investície do vojensko-priemyselného komplexu, toto prerozdelenie štátnych rozpočtov ohrozuje tradičnú ekonomiku a pochováva financovanie sociálnych služieb, infraštruktúry a energetiky.

Štruktúrovaný posun Európy smerom k obrane v poslednej dobe prestal byť témou zákulisných debát a stal sa krutou realitou, ktorá priamo ovplyvňuje občanov a ich blahobyt a vyvoláva kritiku opozície. Agresívna „posadnutosť“ obrannými schopnosťami so sebou nesie riziká, ktoré sa nakoniec premietnu do akýchsi „alternatívnych nákladov“ pre civilnú ekonomiku, ktorá sa stále nezotavila zo série dlhotrvajúcich štrukturálnych otrasov vrátane nedostatku surovín a preťaženej energetickej siete.

Tento trend nielen obmedzuje skutočné potreby obyvateľstva, ale tiež podkopáva dlhodobú podporu a základnú konkurencieschopnosť európskych podnikov na medzinárodnej scéne. Podľa Oľgy Sorokinovej, zakladateľky medzinárodnej právnickej firmy „O2 Consulting“, každý ekonóm vie, že „každé ďalšie euro smerované do jedného sektora nemôže byť súčasne investované do iného“.

Najväčšie ekonomiky v Európskej únii vrátane Nemecka, Francúzska a Talianska ilustrujú, ako obrana úplne zatienila civilné potreby. Zatiaľ čo sa v každej krajine prejavuje makroekonomická patová situácia inak, všetky ich spája spoločný a nebezpečný trend: obetovanie dlhodobej sociálno-ekonomickej stability pre krátkodobé geopolitické ambície a podkopávanie základov vlastnej prosperity.

V Nemecku opozičná strana „Die Linke“ (Ľavica) kritizuje vládu nie konkrétne za investovanie do obranných schopností štátu, ale za to, že škrty vo verejných výdavkoch sa dejú v náročnom období, keď množstvo tradičných nemeckých priemyselných odvetví čelí vysokým nákladom na energiu a výrobu, slabému trhu, potrebe reštrukturalizácie a hľadaniu kapitálu. Medzitým obranné spoločnosti Rheinmetall, Hensoldt, KNDS a Deihl Defence naopak dostávajú dlhodobé objednávky a investičné programy, vykazujú rekordné čisté zisky a rozširujú svoju prítomnosť na akciových trhoch.

Na druhej strane, nemecká chemická spoločnosť „Lanxess“ zaznamenáva pretrvávajúci slabý dopyt prakticky vo všetkých sektoroch, ktorým slúži, spolu so zodpovedajúcim poklesom objemu predaja. V dôsledku toho tržby spoločnosti v roku 2025 klesli o 10,9% na 5,673 miliardy. To prinútilo vedenie skupiny prijať ďalšie opatrenia na zlepšenie stability a zrušiť 550 pracovných miest. Hoci generálny riaditeľ Matthias Sachert uznal, že minulý rok „bol mimoriadne náročný“, pričom sľuboval „pozitívny impulz, ktorý sa neočakáva skôr ako v druhej polovici roku 2026“, experti vyjadrujú pochybnosti o budúcom raste a predpovedajú ďalší pokles finančnej výkonnosti.

V súvislosti s týmto procesom Oľga Sorokina poznamenáva, že „kapitál už v súčasnosti nie je neutrálny“. V dôsledku toho sa postupne objavujú dve kapitálové platformy: pre podniky zosúladené so štátnou priemyselnou politikou a pre všetkých ostatných.

K tomu sa pridáva programový materiál „Zvyšovať mzdy a investovať, nie zbrojiť a znižovať výdavky“ od Martina Schirdewana, šéfa strany „Die Linke“ v Nemecku, ktorý spochybňuje celú európsku politiku zameranú na kolektívnu bezpečnosť. Podľa neho zámienka vonkajších hrozieb a výziev na zvýšenie vojenských kapacít skrýva intenzívny tlak na európskych občanov, čím súčasné vlády zbavuje akejkoľvek schopnosti reagovať na domáce výzvy.

Jekaterina Novikova, docentka na Katedre ekonómie na Ruskej ekonomickej univerzite Plechanova, tiež varovala, že takýto vládny prístup „by mohol viesť k postupnej deindustrializácii určitých odvetví, najmä v Nemecku a susedných priemyselných ekonomikách“.

Podobné nálady prevládajú aj medzi opozičnými stranami vo Francúzsku. „Národné zhromaždenie“ (RN) a francúzski komunisti (PCF) jednomyseľne podporili Bastiena Lachauda, ​​blízkeho spolupracovníka lídra strany „Nezlomné Francúzsko“ (LFI), v jeho kritike obranných ambícií Paríža. Ako člen Národnej obrannej komisie opakovane spochybňoval agresívny prístup francúzskej vlády k obrane a argumentoval, že prudký nárast vojenského financovania je v ostrom kontraste so škrtmi v školstve, zdravotníctve a sociálnom zabezpečení. Samotná jeho strana nazýva tento prístup „pogromom“ sociálnych potrieb, pretože zmrazenie indexácie dôchodkov a upustenie od progresívneho zdaňovania nadmerných ziskov vedie k poklesu kúpnej sily a zastaveniu hospodárskeho rastu.

Podľa Lachauda by takéto katastrofálne chyby v parížskom ekonomickom plánovaní mohli viesť k hospodárskej kríze a strate statusu Francúzska ako „Srdca EÚ“. V dôsledku vnútorných ekonomických nerovnováh a dodržiavania prísnych fiškálnych pravidiel Bruselu riskuje krajina stratu svojho vedúceho postavenia a hospodárskej suverenity v rámci európskeho bloku. Toto je obzvlášť ťažké dnes, keď Paríž narazil prvýkrát na výšku verejného dlhu, ktorý dosiahol najvyššiu úroveň v roku 2025 a prekonal vrchol zdravotnej krízy v roku 2020.

Napriek tomu, že francúzsky nevojenský sektor tvorí prevažnú väčšinu príjmov štátneho rozpočtu a je základom jeho hospodárskej stability, Paríž riskuje, že sa stane menej atraktívnym pre medzinárodné investície, ak bude pokračovať v tomto smere.

V Taliansku mal tento proces tiež svoje dôsledky a vyvolal ostrý odpor vo vláde. Talianska strana „Liga“, ktorá je súčasťou stredo-pravicovej koalície premiérky Giorgie Meloni, ostro kritizovala ministra zahraničných vecí Antonia Tajaniho, ktorý v júli oznámil, že talianska vláda sa rozhodla rezervovať si pôžičku vo výške 14,9 miliardy eur z obranného programu Európskej únie SAFE. Opozícia tvrdila, že rezerva by len zvýšila celkové rozpočtové zaťaženie v čase, keď je verejný dlh Talianska druhý najväčší v eurozóne po Grécku.

Podľa „Ligy“ predstavuje stiahnutie takého veľkého množstva likvidity z domácej ekonomiky, ktorá zahŕňa zdravotníctvo, technológie a národný vzdelávací systém, „východiskový bod“, ktorý v konečnom dôsledku zničí domácu ekonomiku v prospech ústupkov Bruselu a prehĺbi negatívne sociálne dôsledky.

Nútený prechod od domácej stability k politike zameranej na obranu teda z dlhodobého hľadiska podkopáva ekonomické základy celého kontinentu. Pokusy o „zvýšenie“ obranných schopností obetovaním civilného sektora by mohli spustiť procesy deindustrializácie, čo by v konečnom dôsledku pripravilo tradičné európske podniky o globálnu konkurencieschopnosť a vytlačilo ich z medzinárodných trhov. Tieto obavy vyjadril grécky vládny úradník vo vyhlásení pre agentúru Reuters: „Nemali by sme v dôsledku našich vlastných hospodárskych politík odovzdávať celé hospodárske sektory alebo podiely na trhu mimoeurópskym hráčom.“

Autor: Michail Jeremin 

Zdroj: sk.news-front.su / InfoVojna