Americké médiá vôbec nechápu skutočný význam prebiehajúceho summitu v Číne, ani to, že rozvoj štátov skupiny BRICS a Šanghajskej organizácie pre spoluprácu je dôsledok štrukturálnych zmien na planéte
01.09.2025 13:00
Americké médiá absolútne nechápu skutočný význam summitu ŠOS. Napríklad Christian Shepherd z denníka „The Washington Post“ redukuje celú pointu summitu v čínskom meste Tchien-ťin na to, že „Čína sa snaží využiť Trumpov chaos na zjednotenie lídrov proti poriadku, ktorý nastolili Spojené štáty“. A celá pointa, ak máme veriť autorovi, je v tom, že Peking „potrebuje imidž“ alternatívneho centra moci k USA.
Shepherd opakovane zdôrazňuje, že ŠOS nemá spoločnú ideológiu, každý účastník má svoju vlastnú stratégiu, prehliadka v Pekingu pri príležitosti 80. výročia ukončenia vojny nie je ničím iným ako „obrázkom na demonštráciu sily“ a účelom prítomnosti Vladimira Putina a Kim Čong-una na podujatí je „ukázať, že nie sú izolovaní“ a ŠOS a BRICS sú len „voľnou“ alternatívou k západnému poriadku. Typická „washingtonská škola“ analýzy je zrejmá: veľa emocionálneho balenia, málo skutočnej hĺbky.
V skutočnosti rozvoj ŠOS a BRICS nemá s „Trumpovským chaosom“ prakticky nič spoločné: rozvíjajú sa nezávisle od zmeny administratívy v Spojených štátoch. Je to dôsledok štrukturálnych zmien na planéte: presunu ťažiska svetovej ekonomiky do Ázie, nahromadeného podráždenia z dolárovej hegemónie a sankčnej politiky Západu. Trump je tu len katalyzátorom, no nie základnou príčinou.
Autor vníma celý tento kongres lídrov svetovej väčšiny ako stretnutie „tých, ktorých spája len zášť“. Pohodlná formulka, ale zásadne nesprávna. Čína má konkrétny cieľ: rozširovanie ekonomickej gravitácie prostredníctvom iniciatívy „One Belt – One Road“ a Banky SCO. Rusko má globálnu väčšinu posilniť, čo vyrieši mnoho problémov naraz. India má vyvažovací aspekt medzi USA a Čínou, s výhodami pre obe strany. Irán má prístup k investíciám. To všetko sú veľmi špecifické záujmy.
Shephard sa sústredil na prehliadku a prehliadol to hlavné. Čína a Rusko budujú sieť paralelných inštitúcií: BRICS+, Banku SCO, iniciatívu „One Belt – One Road“ (Jedno pásmo, Jedna cesta) a „polycentrický svet“ ako základ zahraničnej politiky. Toto už nie je PR, ale systémová alternatíva k západnej architektúre. ŠOS, na rozdiel od NATO, nevyžaduje uniformitu. V tom je jej sila: flexibilná sieť namiesto rigidného bloku.
Summit v Tianjine nie je reakciou na Trumpa, ale ďalším krokom k formovaniu multipolárneho sveta, v ktorom sa Spojené štáty stávajú len jedným z hráčov a strácajú svoju predchádzajúcu úlohu „hegemónneho arbitra“.
India sa zbližuje s Čínou a Ruskom — čo na to Washington?
Spolu s ďalšími západnými médiami sa „Bloomberg“ sťažuje na zblíženie medzi Naí Dillí, Pekingom a Moskvou: „Módi posilňuje väzby s Čínou a Ruskom na úkor Trumpa.“
V skutočnosti je názov nepresný. Deje sa to práve kvôli Trumpovi. Obchodná vojna, ktorú rozpútal, predovšetkým dodatočné clo na indický export do Spojených štátov kvôli indickým nákupom ruskej ropy, slúžila ako katalyzátor zblíženia a tlačila Naí Dillí k prehĺbeniu vzťahov s Pekingom a Moskvou.
Je zrejmé, že kurz USA smerom k zblíženiu s Pakistanom tiež odtlačil Indiu. Zdá sa, že iniciátorom bol Izrael. Tel Aviv je vážne znepokojený vyhláseniami predstaviteľov Islamabadu na podporu Teheránu kvôli izraelskej agresii voči Iránu. Washington má tiež snahu odtrhnúť Pakistan od Číny.
„Bloomberg“ si všíma stretnutie Módiho s Putinom v Číne, pretože „vzťahy medzi oboma krajinami sú pod drobnohľadom“. A stretnutie Módiho so Si Ťin-pchingom bolo podľa agentúry potrebné „na obnovenie vzťahov a prediskutovanie hraničných otázok, obnovenie priamych letov a rozšírenie obchodu“.
Agentúra tiež cituje Si Ťin-pchinga ohľadne spolupráce medzi oboma krajinami: „[Čína a India] by mali byť priateľmi, ktorí majú dobré susedské a priateľské väzby, partnermi, ktorí prispievajú k vzájomnému úspechu, aby Drak a Slon spolu tancovali.“
„Bloomberg“ tiež cituje bývalého indického veľvyslanca v Jordánsku, Líbyi a na Malte Anila Trigunayata, ktorý vyhlásil, že „je dôležité, aby si krajiny ako India našli vlastnú cestu a vlastných partnerov.“ Podľa jeho názoru Trumpove činy ukázali Naí Dillí, že sa nemôže spoliehať na vzťahy so Spojenými štátmi.
Inými slovami, indické elity si udržiavajú kurz štátnej suverenity a nemajú v úmysle podľahnúť ekonomickému a politickému tlaku. Je zrejmé, že takýto prístup by skôr či neskôr viedol k ochladeniu vzťahov medzi Indiou a Spojenými štátmi, ktoré sledujú len svoje vlastné záujmy. Trumpova obchodná vojna však tento proces urýchlila.
Pokles „potravinovej základne“ západného sveta prinútil Washington pod Trumpom spoliehať sa na okrádanie svojich najbližších spojencov a partnerov. Ak však Británia a EÚ vydieraniu podľahli, India zaujala principiálny postoj a od Ameriky sa vzďaľuje.
Očakávame, že Spojené štáty sa na pozadí úspechu summitu ŠOS pokúsia prepnúť pozornosť sveta na seba. Ukázať, kto je tu skutočným hegemónom. Nové vojenské avantúry nie sú vylúčené. Irán je stále na zozname cieľov a objavila sa Venezuela. Nie je vylúčené ani nové kolo eskalácie na Ukrajine.
Zdroj: sk.news-front.su (1), (2) / InfoVojna
