VIDEO: Friedrich Merz označil výsledok krajinských volieb v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku za katastrofu. Šéfka AfD Alice Weidelová vyzvala kancelára, aby vyvodil dôsledky z najnovšieho debaklu

20.09.2026 20:00
V nemeckej metropole s veľkým náskokom zvíťazila strana Ľavica. Vládna CDU nebude vôbec zastúpená v parlamente v nemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, kde zvíťazila Alternatíva pre Nemecko.

Strana Ľavica (Die Linke) s veľkým náskokom zvíťazila v nedeľňajších krajinských voľbách v nemeckej metropole Berlín, ktorá má štatút spolkovej krajiny. Vyplýva to z konečných výsledkov, ktoré volebná komisia zverejnila v noci na pondelok. Informovala o tom agentúra DPA.

Ľavica získala 25,7 percenta hlasov, čo je o 13,5 percenta viac ako v opakovaných voľbách vo februári 2023. Na druhom mieste skončila konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU) so ziskom 18,8 percenta (-9,4) pred pravicovo-populistickou Alternatívou pre Nemecko (AfD), ktorá dostala 16,3 percenta hlasov (+7,2). Tretí sú Zelení so ziskom 14,3 percenta (-4,1) a štvrtí sociálni demokrati (SPD) so ziskom 12,1 percenta hlasov (-6,3).

Ľavicu by malo podľa prognózy verejnoprávnej televízie ZDF v novom 162-člennom parlamente zastupovať 48 poslancov (+26), CDU 35 (-17), AfD 30 (+13), Zelených 27 (-7) a SPD 22 (-12).

Päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do berlínskeho parlamentu (Abgeordnetenhaus) sa nepodarilo prekonať ľavicovej Aliancii Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorá dostala 4,7 percenta hlasov. Rovnako neuspela ani Slobodná demokratická strana (FDP), ktorá získala iba 2,5 percenta hlasov a päťpercentnú hranicu neprekročila už vo voľbách v roku 2023.

Na voľbách sa zúčastnilo 73,7 percenta voličov, vo februári 2023 to bolo 62,9 percenta.

V Berlíne doteraz vládla koalícia CDU a SPD, ktorá prišla o svoju väčšinu. SPD dosiahla najhorší výsledok vo voľbách do krajinského parlamentu v dejinách.

Do úvahy teraz prichádza trojkoalícia strán Ľavica, Zelení a SPD. Strana Ľavica oznámila, že o začatí sondážnych rokovaní rozhodne na piatkovom zjazde. Svoj predchádzajúci najlepší výsledok v Berlíne dosiahla táto strana – vtedy ešte pod názvom Strana demokratického socializmu (PDS) – v roku 2001, keď získala 22,6 percenta hlasov.

Situáciu komplikuje skutočnosť, že z hľadiska počtu kresiel by bola možná aj koalícia CDU, Zelených a SPD. Vzhľadom na výrazné straty a značný odstup za Ľavicou sa však pozorovatelia domnievajú, že CDU si len ťažko môže nárokovať mandát na zostavenie vlády.

O post novej starostky Berlína sa uchádza 45-ročná právnička tureckého pôvodu a volebná líderka Ľavice Elif Eralpová.

Voľby v Berlíne potvrdili krízu, v ktorej sa nachádzajú veľké etablované strany CDU a SPD. V nedeľu sa tiež konali voľby v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, v ktorých sa CDU prvýkrát nedostala do krajinského parlamentu. Tento debakel konzervatívcov nasledoval len dva týždne po masívnom úspechu AfD v Sasku-Anhaltsku.

Friedrich Merz označil výsledok CDU za katastrofu, ako kancelár chce pokračovať

Nemecký kancelár Friedrich Merz v nedeľu označil výsledok svojich kresťanských demokratov (CDU) v krajinských voľbách v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku za katastrofu, ktorá sa nedá nijako prikrášľovať. Prisľúbil, že vo svojej funkcii ostane a bude pokračovať v reformách.

Nemecké ekonomické a politické problémy podľa jeho slov robia zložité a potenciálne nepopulárne reformy ešte naliehavejšími. Sľúbil preto pokračovať „s chrbticou, neochvejnosťou a trpezlivosťou“.

„Beriem túto zodpovednosť na seba, pretože chcem posunúť našu krajinu vpred,“ vyhlásil Merz. „Som pevne presvedčený, že úspech našich reforiem nielen zlepší spôsob, akým tu spolu žijeme, ale aj náš obraz o sebe a náš obraz vo svete. Nemecko je schopné reforiem,“ dodal.

CDU nebude zastúpená v parlamente v Meklenbursku-Predpomoransku

Kresťanskodemokratická únia (CDU) kancelára Friedricha Merza nebude zastúpená v parlamente v nemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko. V nedeľňajších voľbách získala podľa predbežných konečných výsledkov iba 4,9 percenta hlasov, čím tesne minula päťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu. Je to prvýkrát v povojnových dejinách Nemecka, čo sa CDU nedostala do krajinského snemu.

CDU zaznamenala oproti voľbám v roku 2021 stratu 8,4 percenta hlasov. Víťazom volieb sa stala pravicovo-populistická strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) so ziskom 38,2 percenta hlasov (+21,5) a 32 mandátov, nasledovaná Sociálnodemokratickou stranou Nemecka (SPD), ktorá dostala 35,5 percenta hlasov (-4,1) a bude mať 29 poslancov.

Do parlamentu vo Schwerine sa ešte dostali strana Ľavica (6,5 percenta) a Zelení (5,7 percenta); obe strany budú mať po päť poslancov.

Pred bránami krajinského snemu rovnako ako kresťanskí demokrati zostala so ziskom 4,8 percenta aj ľavicová Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW).

Je to prvýkrát, čo má AfD najpočetnejší poslanecký klub v zákonodarnom zbore Meklenburska-Predpomoranska. Táto strana viac než zdvojnásobila svoj výsledok spred piatich rokov, keď získala 16,7 percenta hlasov.

Leif-Erik Holm, kandidát AfD na post krajinského premiéra, interpretoval tento výsledok ako mandát pre svoju stranu na zostavenie vlády. Vyhlásil, že bude rokovať s ostatnými stranami o možnosti spolupráce. S výnimkou BSW, ktorá sa napokon do parlamentu nedostala, však všetky politické sily spoluprácu s AfD vylúčili.

Predstavitelia SPD boli napriek miernym stratám s výsledkom vzhľadom na celoštátne trendy spokojní, keďže sociálni demokrati sa v predvolebných prieskumoch dlhodobo pohybovali hlboko pod hranicou 30 percent. Zisk 35,5 percenta hlasov však SPD dosiahla najmä na úkor menších strán, predovšetkým CDU, ktorá v Meklenbursku-Predpomoransku od zjednotenia Nemecka vládla v rokoch 1990 – 1998 a 2006 – 2021 v koalícii s FDP, respektíve SPD. Od roku 2021 tam bola pri moci SPD v koalícii s Ľavicou.

Alice Weidelová vyzvala Fridricha Merza, aby z najnovšieho debaklu vyvodil dôsledky

Spolupredsedníčka strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) Alice Weidelová v nedeľu vyzvala kancelára Friedricha Merza, aby vyvodil dôsledky z najnovšieho debaklu po krajinských voľbách v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku. 

Po víťazstve v Sasku-Anhaltsku ide o druhé volebné víťazstvo AfD v Nemecku za dva týždne. Weidelová preto vyzvala Merza, aby upustil od odmietania spolupráce s AfD. „Friedrich Merz musí vyvodiť dôsledky. Musí tak urobiť pre svoju stranu a tiež pre Nemecko,“ uviedla.

AfD podľa Weidelovej získala v Meklenbursku-Predpomoransku mandát vládnuť. Napriek tomu zrejme nenájde partnera, s ktorým by zložila vládu, vysvetľuje agentúra DPA.

„Katastrofálny výsledok CDU vo voľbách v Meklenbursku-Predpomoransku, kde získala len 5,5 percenta, môže mať dopad aj na Sasko-Anhaltsko. CDU si totiž zrejme veľmi dobre rozmyslí, či môže s touto politikou požiarneho múru (odmietanie spolupráce s AfD) pokračovať, a to predovšetkým vo východnom Nemecku. Preto by si mali všetci čo najskôr sadnúť za jeden stôl a rozumne sa porozprávať. Koniec koncov, práve to od nich voliči očakávajú,“ uviedla.

 

„Neveríme, že CDU môže takto pokračovať. S desaťpercentným náskokom na celoštátnej úrovni a ako zďaleka najsilnejšia sila vo východnom Nemecku sme pripravení viesť rozhovory a vyviesť túto krajinu z krízy,“ doplnila Weidelová.

Druhý spolupredseda AfD Tino Chrupalla označil výsledok v Meklenbursku-Predpomoransku za „senzačný“.



 

Zdroj: spravy.stvr.sk (1), (2)topky.skhnonline.sk / InfoVojna

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Andrej Babiš a Robert Fico bijú na poplach pred hrozbou vypuknutia tretej svetovej vojny v dôsledku vojenského konfliktu na Ukrajine, ktorý sa vymkol spod kontroly. Český premiér varuje pred likvidáciou priemyslu pre slepú ideologickú politiku Bruselu a pred tým, že sa hospodárstvo nezameriava na potreby občanov, ale na produkciu pre vojensko-priemyselný komplex. Predseda slovenskej vlády vyhlásil, že po stretnutí s predsedami vlád štátov V4 v Bratislave nespal celú noc

VIDEO: Bývalá hovorkyňa ukrajinského prezidenta narazila v Európskom parlamente na tvrdú cenzúru, keď chcela svetu povedať krutú pravdu o situácii na Ukrajine. Julija Mendelová nakoniec vystúpila prostredníctvom videohovoru, v ktorom vysvetlila, prečo sa Volodymyr Zelenskyj tak bojí mieru s Ruskom. „Každý, kto sa pokúsil hovoriť s Vladimirom Putinom, bol prenasledovaný a označený za proruského – od Viktora Orbána a Roberta Fica až po Donalda Trumpa. Rusko túto vojnu začalo, ale pokračujú v nej vojnoví lobisti, ktorí z nej majú prospech,“ uviedla