„Násilie a teror akéhokoľvek druhu spojené s ,epsteinovskou‘ zvrátenosťou vyjadrujú reálny stav sveta v období vlády jediného svetového hegemóna,“ vyhlásil na medzinárodnom vedeckom sympóziu Štefan Harabin, ktorý pri tejto príležitosti označil USA a Izrael za darebácke štáty. Nového vývoja v geopolitike sa podľa neho rozhodne netreba báť, pretože ide o pozitívny proces

18.05.2026 16:55

Vážený pán predseda, vážení hostia, dámy a páni,

úprimne Vám ďakujem za možnosť vystúpiť s prejavom na dnešnej významnej Medzinárodnej vedeckej konferencii s názvom „Medzinárodné trestné právo so zameraním na ochranu životného prostredia“ organizovanej Srbskou asociáciou medzinárodného trestného práva. Svoje vystúpenie som nazval:  Právo je dielo človeka

Vždy, ak mám možnosť, rád sa pozriem v noci na oblohu plnú krásnych hviezd. Veľmi to upokojuje. K prírode patria aj zvieratá, i hmyz, stromy, tráva, kamene, vzduch, oheň, voda. Všetko je súčasťou nášho života. Príroda, to sme aj my. Narúšanie prirodzeného cítenia človeka, že patrí k prírode, je dôsledkom krivenia tohto faktu nesprávnym rozvojom civilizácie smerom k chamtivosti a individualizmu, nie človeka, ale nesporne zvrátených egocentristov typu i Epsteina. Treba preto zdôrazniť, že teplo nášho domova nie je samozrejmosť. Dáva nám ho chvála pánu bohu príroda.

Právo ako dielo človeka má fundament v zákonoch prírody a vývoji života na našej planéte. Právo je základom a najvýznamnejšou podmienkou pre ochranu subjektu, objektu a prostredia. Je osnovou pre zaistenie bezpečnosti, pre reguláciu procesov, pre správanie sa spoločnosti. Iba zákon dokáže stanoviť všeobecne záväzné povinnosti a sankcie za ich porušenie. Každá spoločnosť organizovaná v štátnych útvaroch, či už viac alebo menej suverénnych v podstate svojej štátnosti a závislosti od vonkajších faktorov, realizuje vnútorné riadenie prostredníctvom práva. Ako dlhoročný skúsený sudca a právnik považujem pohľad na fungovanie ľudskej spoločnosti, vrátane problematiky ochrany prírody a životného prostredia, cez hodnotenie správnosti fungovania právneho štátu, za jeden z najdôležitejších prístupov k analýze a riešeniu akýchkoľvek problémov.

Vo vystúpení uprednostním vlastné myšlienky a ich formulácie. Nie som proti významným filozofickým citáciám iných autorov, či uvádzaniu vysoko odborných otázok a štatistík ochrany životného prostredia. Ale vzhľadom na to, že otázky ochrany životného prostredia sa týkajú celého ľudstva, vynasnažím sa poskytnúť širokej verejnosti originálny osobný pohľad a vnímanie stavu a podstaty dlhodobo vážnych, doteraz ale minimálne-slabých úspechov v ochrane prírody v celosvetovom meradle. V niečom sa môžem mýliť, v niečom však mám určite úplnú pravdu. Spomeňme vojny, aroganciu moci, pomýlenú myšlienku o nadradenosti jedných nad druhými. Tieto prístupy mimoriadne úzko súvisia, alebo lepšie povedané, priamo spôsobujú neúčinnosť snahy o riadnu ochranu životného prostredia.

Začnem od udalostí, ktoré sa mali stať akoby „prebudením svedomia ľudstva“. Postupné verejné prezentovanie a rastúca propaganda potreby zníženia skleníkových plynov, emisií a zabránenia ničeniu životného prostredia, bolo premyslene posadené do prostredia najmladšej ľudskej generácie, školákov, ešte v podstate málo uvedomelých detí. Takou sa zámerne dopredu rafinovaným spôsobom stala iba 15 ročná švédska školáčka Gréta Thunberg. Ani vtedy, ani dnes nesúhlasím s touto formou politickej propagandy. Iste existujú nesporné dôvody, prečo nie je správne, aby sa napríklad politických volieb mohli zúčastniť mladí ľudia. Nepodceňujem schopnosť detí vnímať okolie, ale nepodceňujem ani schopnosť politikov účelovo manipulovať s mládežou a verejnosťou vôbec. Pôsobí to až ako urážka predstierať, že dovtedy sa nikto ochranou prírody nezaoberal.

Pri akejkoľvek propagande je vždy prítomný záujem a zisk konkrétnych spoločností, ktoré sú už vopred pripravené zaplaviť trh svojimi výrobkami za účelom plnenia politicky avizovaných cieľov. Zneužitie malej školáčky malo samozrejme trhliny v dôveryhodnosti a nie každý to prijal s nadšením.

Nemôžeme si v tejto spojitosti nespomenúť, že v tom istom roku 2018 bolo potrebné zakryť naozaj výnimočne nevydarený pokus o obviňovanie Ruskej federácie, že v anglickom Salisbury Moskva otrávila bývalého ruského dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru. USA, Británia a Francúzsko bombardovalo Sýriu bez súhlasu Bezpečnostnej rady OSN, vraj iba preto, že tá použila jedovatý plyn proti civilným občanom v meste Ghúta, čo bola očividná lož. Donald Trump vtedy bezdôvodne zrušil jadrovú dohodu svetových mocností s Iránom. Nesúhlasil s dokončením Severného prúdu dva a oznámil, že USA odstúpia od Zmluvy uzavretej s Ruskou federáciou o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu z roku 1987. Veľká Británia po dohode s Európskou úniou zrušila v nej svoje členstvo a v Paríži začali násilné protesty „žltých viest“. Masová ilegálna migrácia do Európy dostala zelenú v podobe Globálneho paktu o migrácii, podpísaného v Marrákeši.

Ak chcú vládnuce skupiny sveta prekryť pre nich nepriaznivú politickú situáciu v určitom čase, začnú verejnosti ponúkať vyhroteným dramatickým spôsobom iné, nové udalosti. Často vymyslené, často násilné, výrazne nemorálne tak, aby sa pozornosť verejnosti sústredila inde. V nasledujúcom roku sa preto hneď objavuje údajná celosvetová smrtiaca pandémia vírusu Covid 19. Zákazy verejných zhromaždení, obmedzenie osobnej slobody pohybu a iných základných ľudských práv a vyvolávanie neodôvodneného, až panického strachu u väčšiny svetovej populácie. Zabralo to. Ale následne vznikol problém zastavenia výroby a obehu tovarov tak v domácom, ako aj v medzinárodnom prostredí. Covid musel preto zmiznúť.

Ako trestný sudca tvrdím, že napriek množstvu nezmyselnej agresie vo svete zo strany kolektívneho Západu, medzinárodné právo neprestalo platiť. A keď ho hŕstka nespratníkov nerešpektuje, neznamená to, že už neexistuje. Naopak, treba sa vrátiť a trpezlivo neustále opakovať povinnosti, ktoré majú štáty navzájom. Základom dnešného medzinárodného práva je a zostáva pre všetky štáty, právne záväzná Charta OSN. Ustanovuje povinnosti na udržiavanie svetového mieru. Charta takto môže a vlastne aj musí slúžiť ako právny základ so zdôraznením článkov, ktoré nedovoľujú ani vyhrážky ani použitie sily. Jedinou výnimkou je použitie vojenských a iných opatrení práve na udržanie a zabezpečenie mieru, nie na jeho porušovanie zo strany niektorého členského štátu. Množstvo ďalších predpisov, dokonca tých, ktoré sa priamo zaoberajú rôznymi aspektami ochrany životného prostredia, však ani len formálne neobsahuje základnú podmienku ochrany prírody, ktorou je zákaz vojenských agresívnych avantúr. Okrem činnosti niektorých orgánov OSN.

V roku 2001 Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo šiesty november za Medzinárodný deň ochrany životného prostredia pred ničením počas vojen ako upozornenie na ničenie životného prostredia ozbrojenými konfliktmi po celej planéte. Podstatná je tu formulácia uvedomenia si príčin ničenia životného prostredia. Je všeobecne známe, že americká armáda je najväčším používateľom fosílnych palív a tým aj ničiteľom životného prostredia. Ako výsmech snahám o zákaz agresívnych vojen potom pôsobí, keď NATO svoj príspevok k ochrane prírody vidí napríklad v používaní biopaliva v bojových lietadlách, dokonca vo vyvíjaní elektrických tankov, alebo v prostom sadení stromov na svojich vojenských základniach. Hovoríme o vojne, o strašnom utrpení, o civilných obetiach a o arogantnom, desiatky rokov pretrvávajúcom nerešpektovaní medzinárodného práva. Hlavne toto ničí naše spoločné životné prostredie.

Európa urobila pod riadením USA všetky kroky na to, aby sa dostala do seba zničujúcej, úplnej závislosti na dodávkach energie z USA. Súčasne ide o dlhodobú politickú podriadenosť Európy jedinému svetovému hegemónovi. Zrazu nikomu nevadí teroristický akt USA a ďalších západných štátov, akým bolo zničenie významnej civilnej infraštruktúry, Severného prúdu dva. Nemecko, pre ktoré to malo byť hlavným ekonomickým prínosom, zostalo mlčať. Zatiaľ čo do atmosféry unikali tisíce ton plynu priamo poškodzujúceho životné prostredie. Európska únia korupčne obchoduje s emisnými povolenkami na plyn CO2. Európa sa zmenila na agresívny prívesok NATO. Západné štáty sa nevedia normálne postaviť ani k otázke otvorene fašistického vedenia Ukrajiny. Netreba od týchto štátov očakávať nič mierotvorné a nič významné, čo by mohlo vytvoriť pre Európu perspektívu jej ďalšej existencie.

Pre zlostnú politiku Veľkej Británie, USA, Nemecka, Francúzska a ďalších štátov bolo organizované rozširovanie NATO v Európe, bol pripravený protiústavný prevrat na Ukrajine a vyvolávanie vojen na Kaukaze, či snaha o zhodenie vlády v Bielorusku. Proste urobiť všetko pre zničenie Ruskej federácie. Tá je hlavným pozitívnym ideovým a silovým protivníkom pre USA v ich snahe o úplné ovládnutie sveta. Európa a Európska únia nie, že nemá svoju koncepciu rozvoja, nemá ani len vlastnú predstavu o medzinárodnej politike, ani o svojej úlohe, akú reálne má hrať vo vzťahu k ostatným veľmociam. Dávno sa vzdala aj vlastných proklamovaných hodnôt.

USA stratili svojou falošnosťou, politickou krátkozrakou naivitou a až bohorovnou aroganciou voči ostatnému normálnemu svetu všetku dôveryhodnosť. Násilie, stavanie zisku nad ľudský život, otvorený rasizmus a pocit akejsi nadradenosti, či dokonca bohom vyvolených, je zvrátenou podstatou západnej morálky, najmä historicky neľudských koloniálnych národov. Vraždenie malých bezbranných detí je hlboko zakorenené v zvrátenej povahe gestapáckej skupiny amerických a izraelských kresťanských sionistov. Nemôžeme zabúdať ani na zločiny Anglicka, Francúzska a ďalších bývalých koloniálnych štátov. Myslím si, že prevažná väčšina našich ľudí nechce k takejto civilizácii patriť, alebo byť k nej násilím pripojení. To nie sú naše hodnoty, my nie sme ako oni.

Ak sa necháme bombardovať, strašiť, ak budeme ustupovať násilníckym darebáckym štátom, ako je USA, ktoré vždy organizujú „hrdinskú“ agresiu pod pláštikom ochrany ľudských práv a demokracie do komicky znejúcej „koalície ochotných“, tak sa nič nezmení ani v otázkach bezpečnosti a ochrany životného prostredia. Všetci vieme, že takéto koalície vznikajú preto, lebo sa nedajú zdôvodniť ani jediným ustanovením platného medzinárodného práva. Vieme, kto je nespratníkom, kto je v skutočnosti najväčším rizikom pre celú planétu. Treba sa organizovať do spoločných skupín štátov, nutne sa postaviť na ozbrojený odpor a vrátiť všetky údery s plnou silou. Násilníci inému jazyku nerozumejú. Genocída v Gaze, prehratá vojna proti Ruskej federácii na Ukrajine, odpor Iránu proti agresívnej vojne USA a Izraela môžu byť príkladom, aby svet zdvihol hlavu, narovnal chrbát a povedal rozhodné „dosť“.

Medzinárodné právo neprestalo existovať. Sú len darebácke štáty, ktoré ho porušujú. Nepochybujem ani na sekundu, že príde čas nápravy a tí, čo dnes veselo rozdávajú na všetky strany protizákonné sankcie, unášajú a vraždia hlavy štátov, zavádzajú námorné pirátstvo, len aby oslabili konkurentov, vyvolávajú vojny v rozpore s medzinárodným právom, vraždia, znásilňujú a mučia malé deti mysliac si, že sú nepostihnuteľní, neuniknú spravodlivému trestu.

Je celkom možné, že vojny a prírodné zdroje a ich ochrana sú v podstate akoby spojené nádoby. Ak niekto vedie dobyvačnú vojnu, v mnohom ide práve o získanie prírodných zdrojov. Na druhej strane aj nedostatok plodí vojny. Menia sa vlastníci, okupanti, kolonizátori. A príroda úžasne trpí.

Nie som nijaký prorok, ale iste nepotrvá dlho, keď USA už nebudú schopné vojensky podporiť teroristické avantúry extrémne sionistického vedenia Izraela. Tlak na OSN a iné medzinárodné právne inštitúcie je síce citeľný, ale viditeľne stráca na sile. Práve preto je tu nádej a perspektíva, že svet bude naďalej ochotný rešpektovať základné princípy medzinárodného práva, spoločného mierového spolužitia a neupadne do chaosu, kde si silnejší budú presadzovať úzke korporatívne záujmy násilím, terorom a vojnami.

Narúšanie svetového obchodného toku prinesie niekomu straty a inému prospech. Štáty, ktoré sú odkázané na nákup plynu a ropy budú na tom podstatne horšie, ako štáty, ktoré môžu profitovať zo zvýšených cien týchto prírodných zdrojov. Vojna v Perzskom zálive prinúti štáty dlhodobo diverzifikovať svoje energetické zdroje, oslobodiť sa od závislosti na americkom dolári, hľadať možnosti intenzívnejšieho využitia napríklad jadrovej energie, hľadať nových partnerov ochotných uzatvárať stabilné kontrakty a najmä prestať slepo veriť akýmkoľvek dohodám s USA.

Násilie a teror všetkého druhu, spojený s „epsteinovskou“ zvrátenosťou vyjadruje reálne skutočný stav sveta v období vlády jediného svetového hegemóna. Takto to dopadáva, keď každý poslúcha a bojí sa zdvihnúť hlavu a povedať pravdu nahlas. Pripomeňme si svet, keď existoval silný a prosperujúci mierotvorný Sovietsky zväz. Vtedy si nikto nedovolil dupať po iných ako slon v porceláne. Aj dnes hlavná bojová konfrontácia prebieha medzi USA a spravodlivou civilizáciou vedenou Ruskou federáciou. Ich vzájomná rovnováha je nesporne zárukou, že svet nebude zničený v jadrovej vojne.

Už len samotné označenie nedávno začatej agresívnej vojenskej operácie USA a Izraela proti Iránu „epická zúrivosť“ rukolapne poukazuje na celkom choré myslenie USA a Izraela ako hlavných svetových darebáckych štátov. Sú to teroristické štáty. A podľa toho sa k nim treba principiálne správať a adekvátne na nich reagovať. Vrátiť úder a politicky a hospodársky takéto štáty izolovať až do doby, pokiaľ správanie nezmenia. Ak nie je možné dosiahnuť dobrovoľné plnenie záväzkov v oblasti ochrany životného prostredia a spoločných dohodnutých cieľov, bude nevyhnutné trestať notorických porušovateľov medzinárodného práva. Treba zmeniť chápanie tejto ich neochoty nie ako rešpekt k ich národným záujmom, ale ako totálne ignorovanie skutočne oprávnených národných a štátnych záujmov ostatných štátov sveta. Vhodnejšou možnosťou, ktorá sa dá podľa môjho názoru aj ľahšie dosiahnuť, je rozšírenie počtu neutrálnych štátov. Teda štátov nepatriacich do blokov jedných proti druhým, s plnou garanciou svojej bezpečnosti zo strany veľmocí. Svet spolupracujúcich civilizácií, založený na rešpektovaní oprávnených záujmov každého štátu, bezpečnosti a výbere vlastnej cesty rozvoja už nie je len lákavou predstavou, ale je napĺňaný konkrétnym vývojom. Cesta k želaným výsledkom je zložitá, ale tvorí predpoklady na nový deň. Nové, vedúce svetové spoločenstvo štátov BRICKS má preto medzi hlavnými cieľmi potrebu dosiahnutia efektívneho zákazu vojenských akcií, ktoré sú v rozpore s medzinárodným právom.

V Slovenskej republike je v oblasti ochrany prírody a životného prostredia v súčasnosti v platnosti okrem Ústavy niekoľko stoviek najrôznejších právnych predpisov, zákonov, vyhlášok a nariadení. Mnohé z nich boli prijaté dávno predtým, ako sa Slovensko stalo zvrchovaným samostatným, demokratickým a právnym štátom. Podľa článku 4 Ústavy, nerastné bohatstvo, jaskyne, podzemné vody, vodné toky a prírodné liečivé zdroje sú vo vlastníctve štátu, ktorý chráni a zveľaďuje toto bohatstvo, šetrne a efektívne využíva nerastné bohatstvo a prírodné dedičstvo v prospech svojich občanov a nasledujúcich generácií. Obdobne je chránená pitná voda a limitovaný jej vývoz. Občania majú podľa článku 44 právo na priaznivé životné prostredie, ale aj povinnosť prírodné prostredie chrániť a zveľaďovať. Dokonca ani Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd neobsahuje právo na zdravé životné prostredie alebo povinnosť jeho ochrany. Naša Ústava, od ktorej sa odvíjajú platné zákony je v tomto omnoho významnejšia. Nemožno chrániť a tvoriť bezpečnú spoločnosť iba doma. Musíme sa v mnohom súčasne sústrediť aj na zahraničnú politiku a naše medzinárodné vzťahy. Neutralita Slovenskej republiky je dobrým cieľom pre mierový rozvoj, ku ktorému nesporne patrí ochrana nášho životného prostredia.

O jednoznačnej vhodnosti neutrality pre Slovensko som hovoril všade verejne už v rámci mojej nedávnej prezidentskej kampane. Na to, aby štát mohol vynaložiť dostatočné zdroje na ochranu prírody, musí byť adekvátne ekonomicky silný. Ekonomická stabilita štátu je závislá na mnohých a rôznych faktoroch. Dostatok vhodnej, dostupnej, trvalej a finančne prijateľnej energie, je základom pre každé hospodárstvo. Neutralitou sa nesporne dá dosiahnuť vzájomne výhodný obchod, či bezpečné investície zo zahraničia.

Neutralita je v prvom rade status vyjadrujúci bezpečnosť štátu a súčasne posilňuje bezpečnosť vo svete. Útoky zo strany Západu na model neutrality vidíme najmä v poslednom období, dokonca s tvrdením, že momentálne neutralita brzdí riešenie medzinárodných vzťahov. Je zjavné, že takéto tendencie sú riadené a motivované cieľom akoby dehonestovať kohokoľvek, kto nechce viesť agresívne vojny proti iným štátom. Ja osobne vidím neutralitu ako istú koncepciu zavádzania kolektívnej bezpečnosti, nakoľko ak hovoríme o všeobecnej bezpečnosti, tak tá musí nutne platiť na každý štát, na všetkých. Bezpečnosť sa nedá deliť. Inak už nehovoríme o bezpečnosti, ale o agresívnych alebo obranných blokoch štátov, ktoré sú navzájom nepriateľské. Horúčkovité strašenie o blížiacej sa svetovej vojenskej konfrontácii, ktoré údajne jednoducho nastať musí, nie je ničím iným, iba snahou o udržanie si moci, politického vplyvu a kontroly štátu zo strany vojenského priemyselného kapitálu.

Niektorí teoretici tvrdia, že vzhľadom na existenciu zákazu útočnej vojny, resp. hrozby silou a zákazu použitia sily v medzinárodných vzťahoch v Charte OSN, už akoby neutralita nemala zmysel. Myslím si, že je to presne naopak. Práve teraz vidíme, že ako na povel spoza oceánu sa odrazu európske štáty dobrovoľne vzdávajú svojej neutrality v prospech spoločnej prípravy agresívnej vojny proti Ruskej federácii. Je jasné, že Západ veľmi rýchlo stráca bohatstvo z kolónií, vlastné zásoby nemá a nemá dostatok vlastného rozumu na konštruktívnu spoluprácu s ostatným svetom. Práve preto je otázka neutrality a odmietnutia vojen mimoriadne dôležitá a jej význam enormne narastá. Nie som historik, ale viem, že myšlienka neutrality má minimálne tisíc a aj viac ročnú históriu, kedy isté znaky takéhoto statusu boli zviazané so vznikom štátov, má miesto v usporiadaní po Druhej svetovej vojne, má opodstatnenie aj dnes a môže sa stať pripomenutím základných zásad mierových vzťahov medzi štátmi v medzinárodnom práve. Preto ju zdôrazňujeme a presadzujeme ako vhodný projekt aj u nás v Slovenskej republike.

Nového vývoja sa rozhodne netreba báť. Je pre nás pozitívny, je to naša spoločná príležitosť. Uvedomujem si, že plány a procesy sa rýchlo menia a ja nemusím mať vo všetkých predpovediach pravdu. Dovolil som si však načrtnúť cestu pre svet a v ňom aj pre moju vlasť, Slovenskú republiku. Našou úlohou je dosiahnutie bezpečnosti nielen vo vojenskej oblasti, ale aj v oblastiach energetiky, sociálneho prostredia a mnohých ďalších. Bez týchto procesov nie je možné dosahovať reálne a podstatné úspechy v ochrane prírody, životného prostredia a súčasne v dlhodobom, rozumnom rozvoji moderných technológií.

Začal som tým, že nočná obloha plná hviezd je upokojujúca. Je však aj inšpirujúca. Ako trestný sudca sa stretávam pravidelne so zlom v rôznych podobách. Ako človek vnímajúci meniaci sa svet však verím v našu spoločnú mierovú budúcnosť.

Zdroj: Facebook Štefan Harabin / InfoVojna