Rada Európskej únie schválila špehovací zákon „Chat Control 2.0“. Proti návrhu hlasovali Česká republika, Poľsko, Slovensko a Holandsko
27.11.2025 22:35
Rada Európskej únie po dlhých mesiacoch napätých debát schválila svoju pozíciu k nariadeniu o boji proti online sexuálnemu zneužívaniu detí, známemu ako „Chat Control 2.0“ či CSAM regulácia. Ide o kľúčový návrh, ktorý má byť hlavnou zbraňou EÚ proti šíreniu detskej pornografie a online oslovovaniu maloletých. Tým sa však prehlbuje spor o to, ako ďaleko môže únia zájsť pri obmedzovaní súkromia a anonymity na internete. Kritici hovoria o smutnom dni pre všetkých, ktorí pokladajú súkromie za dôležitú hodnotu v online komunikácii.
Podstatou kompromisu je odklon od pôvodnej predstavy povinného plošného skenovania všetkých správ, vrátane tých šifrovaných. Namiesto toho bude každý poskytovateľ komunikačných služieb a úložísk povinný vyhodnotiť riziká zneužitia svojich služieb na šírenie materiálov so sexuálnym zneužívaním detí a prijať „primerané opatrenia“ na ich zníženie. V texte zároveň zostáva „dobrovoľné“ skenovanie obsahu, ktoré už dnes využívajú niektoré veľké platformy. Po novom však nepôjde o dočasnú výnimku, ale o natrvalo zakotvený nástroj. Kritici upozorňujú, že pri hrozbe sankcií pôjde skôr o dobrovoľnosť pod tlakom než o skutočne slobodné rozhodnutie firiem, pretože ak to nebudú robiť, budú pokladané za nedôveryhodné.
Návrh zavádza aj vznik národných orgánov, ktoré budú mať právomoc prikázať službám typu WhatsApp či Messenger odstrániť alebo zablokovať konkrétny obsah. Ak platformy nebudú spolupracovať alebo nebudú prijaté opatrenia považované za dostatočné, budú čeliť pokutám. Nad národnými orgánmi sa má nachádzať nové Centrum EÚ pre prevenciu sexuálneho zneužívania detí, ktoré bude zhromažďovať hlásenia, spravovať databázu známeho nelegálneho obsahu a koordinovať postup členských štátov. Z pohľadu obetí môže ísť o významné zlepšenie, pretože budú mať jasného partnera, na ktorého sa môžu obrátiť pri žiadostiach o odstránenie materiálov.
Zástancovia kompromisu tvrdia, že bez nových pravidiel by EÚ nebola schopná účinne reagovať na prudký rast online zneužívania detí. Argumentujú tým, že dobrovoľné iniciatívy niekoľkých platforiem nestačia a ostatné služby nemajú motiváciu investovať do ochrany detí. Povinné posudzovanie rizík, vyššia zodpovednosť poskytovateľov a vznik európskeho centra majú priniesť systematickejší prístup, lepšiu koordináciu a rýchlejšie odstraňovanie nelegálneho obsahu naprieč celou úniou.
Problémom je, že ten istý rámec môže v praxi viesť k normalizácii masového monitorovania komunikácie. Ak majú poskytovatelia prijať všetky primerané opatrenia a zároveň čeliť pokutám, môže ich to tlačiť k nasadzovaniu agresívnych detekčných nástrojov, aj keď to nie je výslovne prikázané zákonom. Rozdiel medzi povinným a „dobrovoľným“ skenovaním sa tak z pohľadu bežného používateľa môže stať čisto formálnym.
Ešte citlivejšou témou sú pravidlá pre overovanie veku a identity používateľov. Návrh počíta s tým, že pri rizikových službách či aplikačných obchodoch bude potrebné preveriť vek užívateľov, aby deti nedostali prístup k nevhodným chatom, aplikáciám alebo hrám. V praxi to často znamená predkladanie dokladu totožnosti alebo využitie biometrických metód na odhad veku. Tým sa zásadne obmedzuje možnosť anonymnej komunikácie a do rizika sa dostávajú skupiny, ktoré anonymitu potrebujú – novinári, whistlebloweri, politickí aktivisti či obete násilia.
Diskutuje sa aj o tom, že mladistvým pod 16 rokov by mohli byť plošne nedostupné bežné komunikačné aplikácie a online hry s chatom. Zástancovia tvrdia, že ide o ochranu detí pred predátormi. Kritici namietajú, že deti sa presunú na menej regulované platformy mimo dosahu európskeho práva, kde bude ich ochrana ešte slabšia, pričom zároveň vznikne nebezpečný precedens plošného obmedzovania prístupu k digitálnym službám podľa veku.
Podstata sporu sa tak nemení. Na jednej strane stojí skutočná a vážna hrozba sexuálneho zneužívania detí, na druhej základné právo na súkromie, silné šifrovanie a možnosť vystupovať online aj bez úplného odhalenia identity. Kompromis, ktorý Rada schválila, sa pokúša obe hodnoty vyvážiť, no nerobí to bez rizík. Posilňuje rámec na ochranu detí, zároveň však otvára dvere k širšiemu monitorovaniu komunikácie a k postupnému oslabovaniu anonymity. Definitívna podoba nariadenia bude výsledkom rokovaní Rady, Európskeho parlamentu a Komisie.
Proti návrhu hlasovali Česká republika, Poľsko, Slovensko a Holandsko. Hlavným dôvodom ich nesúhlasu sú obavy z možného prelamovania šifrovanej komunikácie, čo by podľa nich mohlo ohroziť digitálne súkromie všetkých používateľov.
Najcitlivejším bodom celej debaty je otázka súkromia. Odchádzajúci český minister vnútra Vít Rakušan opakovane zdôraznil, že hoci je boj proti detskej pornografii prioritou, nesmie sa diať na úkor bezpečnosti šifrovanej komunikácie.
Európska komisia sa bráni tvrdením, že nejde o plošné sledovanie. Hovorca Komisie Markus Lammert ubezpečoval, že „nebude existovať nič také ako kontrola chatu“ v zmysle všeobecného dohľadu. Argumentuje hrozivými štatistikami – počet nahlásení zneužívania stúpol z jedného milióna v roku 2010 na 20 miliónov v roku 2024.
Zaujímavým aspektom dohody je, že samotné skenovanie obsahu (napríklad správ) by malo pre firmy zostať dobrovoľné, podobne ako je to v súčasnom dočasnom nariadení. Povinné však budú rizikové analýzy a mitigačné opatrenia, čo kritici považujú za nepriamy tlak na zavedenie sledovacích nástrojov.
„Za každým obrázkom a videom sa skrýva dieťa, ktoré bolo vystavené najhoršiemu zneužívaniu. To je absolútne neprijateľné,“ vyhlásil dánsky minister spravodlivosti Peter Hummelgaard, ktorý dohodu privítal ako nevyhnutný krok vpred.
Zdroj: pravda.sk / gamesite.sk / echo24.cz / InfoVojna
