Robert Fico sa ocitol v spoločnosti Elona Muska, Vladimira Putina a Benjamina Netanjahua. Francúzska organizácia Reportéri bez hraníc zaradila slovenského premiéra k 34 nepriateľom slobody tlače vo svete. Eduard Chmelár vyzval šéfa organizácie, aby zverejnili, odkiaľ RSF čerpala informácie. „Existuje silné podozrenie, že hodnotenie premiéra Fica vzniklo na politickú objednávku. Prepojenia vášho zamestnanca parížskej centrály Pavla Szalaia na progresivistickú politickú scénu na Slovensku sú všeobecne známe,“ uviedol vo svojom liste

02.11.2025 12:00

Organizácia Reportéri bez hraníc (RSF) zaradila premiéra Roberta Fica do zoznamu takzvaných predátorov slobody tlače, ktoré podľa nej spája nenávisť k slobode tlače a ktorých cieľom je umlčanie nezávislých médií.

Medzi aktérov, ktorí tento rok napádali novinárov a právo na informácie, francúzska organizácia radí aj okrem iného izraelskú armádu, ruského prezidenta Vladimira Putina, miliardára Elona Muska, či Komunistickú stranu Číny. ČTK sa snaží získať Ficove vyjadrenia.

Hoci ich cieľ je zhodný, umlčovanie tlače takzvanými predátormi sa podľa RSF líši. „Zabíjajú, cenzurujú, vezú a napádajú novinárov, dusia spravodajské médiá, hanobia žurnalistiku alebo využívajú jej kódexy na manipuláciu informácií na propagandistické účely,“ píše sa vo vyhlásení organizácie.

Fica organizácia radí do sociálnej kategórie predátorov. Títo aktéri podľa nej očierňujú médiá a podnecujú nedôveru voči novinárom. RSF uvádza, že Ficove slovné útoky na médiá boli inšpiráciou pre vyhrážky voči novinárom a dokonca podľa nej viedli k vražde novinára Jána Kuciaka v roku 2018. Za autoritárske RSF označuje politickú kontrolu verejného vysielania a obmedzenie prístupu k informáciám kontrolovaným vládou.

„Som presvedčený, že na Slovensku pôsobí organizovaná zločinecká skupina novinárov, sústredená hlavne v Denníku N, SME a Aktuality,“ uviedol v minulosti Fico, ktorého vyhlásenie RSF cituje. Organizácia tiež pripomína, že predseda slovenskej vlády označil novinárov za hyeny, krvižíznivých parchantov, diablom posadnutých a za špinavé protislovenské prostitútky.

Úrad vlády Slovenskej republiky v piatok ostro odmietol „pseudorebríček“ organizácie Reportéri bez hraníc (RSF), ktorá zaradila premiéra SR Roberta Fica medzi tzv. „predátorov slobody tlače“. Tento rebríček podľa úradu vlády ignoruje fakty a chráni pôvodcov agresivity. TASR o tom informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

„Takéto hodnotenie je o to absurdnejšie, že tá istá organizácia dlhodobo mlčala pri útokoch štátnych predstaviteľov na slobodné médiá v rokoch 2020 – 2023 a nereagovala na konkrétne prípady zastrašovania či diskreditácie novinárov s iným názorom,“ uviedol úrad vlády.

RSF podľa úradu namiesto nestranného monitorovania slobody médií vytvorili pseudorebríček, ktorým sa „zaradili medzi tých, čo sa zo strážcov demokracie stávajú politickými aktivistami“. Úrad vlády SR tvrdí, že RSF tiež prehliadajú zodpovednosť médií za šírenie nenávisti a podnecovanie atmosféry spoločenskej agresivity, ktorá viedla až k fyzickým útokom na politikov.

Fico počas celej svojej politickej kariéry vždy obhajoval slobodu tlače a slova, konštatuje úrad. Nikdy podľa neho neinicioval ani nepodporil legislatívne kroky smerujúce k obmedzovaniu práce novinárov, ale naopak, dôsledne apeloval na zodpovednosť médií a podporoval pluralitu názorov vrátane existencie alternatívnych médií, ktoré sú prirodzenou súčasťou demokratickej diskusie.

„Je paradoxné, že práve tie médiá, ktoré sa dnes stavajú do pozície obetí, dlhodobo vytvárajú tendenčné naratívy namierené proti predsedovi vlády a jeho vláde,“ uviedol vo vyhlásení úrad vlády. Poznamenal, že táto mediálna kampaň vyústila do pokusu o atentát na premiéra, pričom v čase ohrozenia jeho života sa „objavovali cynické reakcie a stávky o to, či útok prežije – aj zo strany niektorých pracovníkov tzv. mainstreamových médií“.

Fico je podľa svojho úradu počas politickej kariéry cieľom nevyberaných mediálnych útokov, ktoré nezodpovedajú realite, ale odrážajú politické preferencie ich autorov. „Preto aj podobné rebríčky považujeme za tendenčné, neobjektívne a manipulujúce obraz o Slovensku,“ uzavrel tlačový a informačný odbor.

Slovensko sa v tohtoročnom rebríčku slobody médií, ktorý zostavuje RSF, prepadlo o deväť miest a skončilo 38. zo 180 hodnotených krajín.

Politický analytik a publicista Eduard Chmelár v tejto súvislosti napísal otvorený list šéfovi organizácia Reportéri bez hraníc:

Vážený pán generálny riaditeľ Thibaut Bruttin!

Ako bývalý novinár, rektor Akadémie médií a dlhoročný pedagóg s profesionálnym záujmom systematicky sledujem činnosť organizácie Reportéri bez hraníc. S hlbokým uznaním hodnotím vašu prácu zameranú na ochranu novinárov najmä v konfliktných oblastiach a vždy som vás považoval za serióznu organizáciu nepodliehajúcu tlakom či už politických alebo ekonomických záujmových skupín. S o to väčším prekvapením som zaznamenal váš najnovší rebríček, keď ste do zoznamu "34 predátorov slobody tlače, ktorí najviac ohrozujú slobodu médií a právo verejnosti na informácie" zaradili predsedu vlády Slovenskej republiky Roberta Fica.

Dovoľte, aby som vám pripomenul, že o niektorých črtách osobnosti premiéra Fica nemám žiadne ilúzie. Ako jeho bývalý poradca som sa dostal do jeho nemilosti práve preto, že som mu hovoril veci, ktoré mu boli nepríjemné. Opakovane a otvorene som mu vyčítal, že jeho časté urážky a prirovnávanie oponentov či akýchkoľvek ľudských bytostí k "potkanom" je nielen morálne neprijateľné, ale aj politicky kontraproduktívne správanie, ktoré mu neprinesie body u žiadnej časti voličov. Ale zaradiť ho k tým najhorším nepriateľom slobody tlače na svete, ktorí vraždia, väznia a cenzurujú novinárov, neobstojí ani ako žurnalistická hyperbola, ani ako zlý vtip: je to hrubé skreslenie reality a extrémne neférová urážka nehodná dobrého mena vašej organizácie.

Robert Fico má naozaj silné expresívne vyjadrenia voči novinárom, ale nikdy nijakým spôsobom ani neohrozil, ani neobmedzil slobodu médií a slobodu prejavu na Slovensku. Médiá na Slovensku sú slobodné a pracujú bez obmedzení. To sa však nedá povedať o uplynulom období rokov 2020 - 2023, kedy bola pri moci súčasná opozícia, médiá kritické k vláde boli násilne a protiprávne zatvorené, na ministerstve kultúry sa vytvárali čierne zoznamy nepohodlných ľudí, ktorí sa nesmeli objaviť v médiách a vtedajšia prezidentka republiky sústavne vyzývala na prísnu reguláciu médií na domácich i zahraničných fórach ako posadnutá. Časté boli aj prípady politickej šikany novinárov. Moderátorka Anka Žitná bola prepustená z práce iba preto, že urobila rozhovor s profesorom Jeffreyom Sachsom, ktorý bol kritický voči západnej politike na Ukrajine. Kladiem si otázku: ako to, že tento stav ušiel vašej pozornosti.

Vo vašom hodnotení píšete, že Ficove slovné útoky voči novinárom viedli v roku 2018 k vražde Jána Kuciaka. Ale to je hrubá lož, ktorú súdy vyvrátili. Medzi vraždou novinára a výhradami premiéra voči práci niektorých médií nebola žiadna súvislosť. Rovnako nepravdivé sú tvrdenia, že "boli prijaté autoritárske opatrenia vrátane politickej kontroly verejnoprávneho vysielania a obmedzení prístupu k informáciám v štátnom vlastníctve". Opak je pravdou. Spravodajstvo STVR je dlhodobo jednostranné, nevyvážené, v rozpore so zákonom a podobá sa skôr na vysielanie opozičného média než verejnoprávnej televízie, čo opakovane kritizuje Rada STVR. Napriek tomu vedenie spravodajstva ešte z minulej éry zostáva nedotknuté aj po dvoch rokoch Ficovej vlády. Nedávne kritické vyhlásenie vysoko postaveného úradníka ministerstva kultúry Lukáša Machalu vo vzťahu k STVR fakticky iba potvrdzujú, že štát nemá nad vysielaním verejnoprávnej televízie nijakú politickú kontrolu.

V tejto súvislosti vám musím z profesionálneho hľadiska pripomenúť, že kritika médií je štandardnou súčasťou verejnej diskusie a nemôže byť automaticky stotožňovaná s útokmi na novinárov. Sloboda prejavu nie je privilégiom novinárov, je to ľudské právo garantované všetkým občanom. Kritika práce novinárov je prirodzenou súčasťou demokratickej diskusie a súvisí s extrémnym nárastom nedôvery voči médiám za posledné štvrťstoročie. Domnievam sa, že profesijné organizácie by mali prednostne a akútne riešiť tento problém namiesto precitlivenej reakcie na každú kritiku. Novinári nemajú imunitu na kritiku.

Je vysoko manipulatívne označiť údajne napočítaných 500 negatívnych zmienok o novinároch v diskusiách na sociálnych sieťach za "útoky väčšinou podporované stranou premiéra Fica". A navyše, Reportéri bez hraníc úplne ignorujú suterénne osobné útoky niektorých žurnalistov (nie vecnú kritiku) nielen na vládnych politikov, ale na akýchkoľvek verejne známych ľudí, ktorí nezdieľajú politický aktivizmus opozičných médií. Často ide len o reakciu politikov na prekračovanie všetkých mysliteľných červených čiar zo strany novinárov. Ak sa nebude riešiť toto správanie, je zbytočné moralizovať nad vyjadreniami ústavných činiteľov, lebo vzťahy medzi politikmi a žurnalistami sú spojené nádoby. A na strane médií som dosiaľ nezaznamenal ani len snahy o sebareflexiu a analýzu príčin dlhodobého poklesu divákov, čitateľov a predplatiteľov.

S rozmachom sociálnych sietí a umelej inteligencie vstupujeme do novej komunikačnej éry, v ktorej klasický žurnalizmus spojený s novovekom postupne odumiera. Novinári si musia nájsť v týchto zmenených podmienkach nové miesto, lebo už nemajú informačný monopol, ale v žiadnom prípade si nemôžu nárokovať na nedotknuteľnosť voči kritike. Tým skôr, že to bolo aj neúnosné preháňanie a skresľovanie reality, ktoré zradikalizovalo a inšpirovalo muža, ktorý sa pred rokom pokúsil zavraždiť slovenského premiéra Fica. Navyše, považujem za zvrátené, ak dávate na rovnakú úroveň genocídny režim, ktorý zavraždil najviac novinárov v histórii s neškodnými, aj keď expresívnymi poznámkami Roberta Fica na adresu novinárov. Ak navyše v zverejnenom zozname nepomenujete priamo vinníka, ktorým je medzinárodne stíhaný izraelský premiér Benjamin Netanjahu, a nahradíte ho eufemistickým označením "Izraelské obranné sily", strácate kredit nielen v odbornej obci.

Na záver vás vyzývam, aby ste transparentne zverejnili, odkiaľ ste čerpali informácie. Existuje totiž silné podozrenie, že hodnotenie premiéra Fica vzniklo na politickú objednávku. Prepojenia vášho zamestnanca parížskej centrály Pavla Szalaia na progresivistickú politickú scénu na Slovensku sú všeobecne známe. Progresívne Slovensko sa usilovalo pošpiniť premiéra už od začiatku jeho funkčného obdobia, keď len dva týždne po vymenovaní jeho vlády zaslali europoslanci za PS list podpredsedníčke Európskej komisie, v ktorom ho obvinili z "neprimeraného tlaku na médiá". Bol by som rád, keby vaše hodnotenia vychádzali z reálnych krokov vlády, a nie z ohovárania opozície, ktoré sa navyše nezakladá na reálnych faktoch. Napokon, nielen v žurnalistike, ale aj pri takýchto správach by sa malo uplatňovať klasické pravidlo, že informácie je potrebné overovať z minimálne dvoch na sebe nezávislých zdrojov.

S úctou

EDUARD CHMELÁR

bývalý poradca predsedu vlády SR
bývalý rektor Akadémie médií
predseda Etickej komisie STVR

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna