Spojenci USA v Perzskom zálive vedení Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi vraj naliehajú na Donalda Trumpa, aby pokračoval vo vojne proti Iránu. Reči o plánoch Iránu napadnúť susedov sú podľa Sergej Lavrova „primitívne“
31.03.2026 15:00
Spojenci Washingtonu v Perzskom zálive vedení Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi (SAE) naliehajú na amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby pokračoval vo vedení vojny proti Iránu. Teherán podľa nich nie je dostatočne oslabený po mesiac trvajúcom bombardovaní zo strany USA a Izraela. Pre agentúru AP to uviedli predstavitelia Spojených štátov, krajín v Perzskom zálive a Izraela.
Hoci krajiny v Perzskom zálive po vypuknutí vojny varovali, že by mohla mať ničivé dôsledky pre celý región, niektorí regionálni spojenci presviedčajú Biely dom, že tento moment predstavuje historickú príležitosť raz a navždy ochromiť teokratickú vládu v Teheráne.
Predstavitelia SAE, Saudskej Arábie, Kuvajtu a Bahrajnu v súkromných rozhovoroch pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že nechcú, aby sa vojenská operácia skončila, kým nedôjde k významným zmenám vo vedení Iránu alebo k výraznej zmene jeho konania.
Správy o tlaku týchto krajín prichádzajú v čase, keď Trump tvrdí, že oslabené iránske vedenie je pripravené urovnať konflikt, a zároveň hrozí ďalšou eskaláciou vojny, ak s Iránom čoskoro nedosiahne dohodu.
Trump sa usiluje získať verejnú podporu pre vojnu na Blízkom východe, ktorá si vyžiadala už viac ako 3000 mŕtvych a otriasa globálnou ekonomikou. Napriek tomu však naďalej vyhlasuje, že má plnú podporu svojich najdôležitejších spojencov na Blízkom východe.
Krajiny v Perzskom zálive, ktoré hostia americké vojenské základne, sú od začiatku vojny vystavené odvetným úderom iránskych síl, do útokov voči Iránu sa však nezapojili.
Regionálni lídri síce v súčasnosti podporujú snahy USA, no jeden diplomat z Perzského zálivu hovorí o istých rozdieloch v názoroch, pričom SAE a Saudská Arábia sú hlavnými zástancami zvýšenia vojenského tlaku na Irán.
Podľa tohto diplomata práve SAE najviac tlačia na to, aby Trump nariadil pozemnú inváziu v Iráne. Túto možnosť podporujú i Bahrajn a Kuvajt. Diplomatické riešenie zasa uprednostňujú Katar a Omán.
Saudská Arábia podľa tvrdenia diplomata povedala USA, že ukončenie vojny teraz neprinesie „dobrú dohodu“, ktorá by zaručila bezpečnosť arabským susedom Iránu. Urovnanie konfliktu podľa nich musí neutralizovať iránsky jadrový program, zničiť jeho potenciál v oblasti balistických rakiet, ukončiť podporu spojeneckým skupinám Iránu a tiež musí zabezpečiť, že islamská republika v budúcnosti nebude môcť uzavrieť Hormuzský prieliv.
AP konštatuje, že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje zásadnú zmenu kurzu zo strany teokratického režimu v islamskej republike, alebo jeho odstránenie.
Saudskoarabský korunný princ Muhammad bin Salmán predstaviteľom Bieleho domu povedal, že ďalšie oslabenie vojenských schopností Iránu a jeho klerikálneho vedenia slúži dlhodobým záujmom regiónu aj širšieho sveta, tvrdí osoba oboznámená s rozhovorom.
Predstaviteľ vlády Saudskej Arábie uviedol, že kráľovstvo v konečnom dôsledku chce vidieť politické riešenie krízy. Jeho cieľom je však ochrana svojho obyvateľstva a kritickej infraštruktúry.
Biely dom sa k správe o rokovaniach so spojencami z Perzského zálivu odmietol vyjadriť. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio však v pondelok uviedol, že USA a ich arabskí spojenci z Perzského zálivu sa zhodujú v otázke Iránu a podporujú snahy Spojených štátov.
Sergej Lavrov: Reči o plánoch Iránu napadnúť susedov sú „primitívne“
Vyhlásenia o tom, že Teherán údajne pripravoval útoky na svojich susedov ešte pred tým, ako Irán koncom februára napadli Spojené štáty a Izrael, sú „veľmi primitívne“, vyhlásil v utorok v Moskve ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Lavrov odmietol názory niektorých krajín, že Irán sa pripravoval napadnúť susedné arabské štáty a údajne „len čakal na zámienku“.
„Aká zámienka? Agresia zo strany USA a Izraela? Čiže, Irán čakal špeciálne na agresiu, aby mohol zaútočiť na susedov?“ položil si otázky šéf ruskej diplomacie na vystúpení, ktoré zaznelo na výročnom zasadaní Rady pre zahraničné veci. Vzápätí si aj odpovedal, že je to „samozrejme veľmi primitívne vysvetlenie“.
Teherán nemal podľa Lavrova v pláne útočiť, ale naopak, bol aktívnym účastníkom diskusií o formovaní arabsko-iránskeho bezpečnostného systému. V tejto súvislosti minister poznamenal, že veľká šanca vydať sa po tejto ceste bola vtedy, keď Irán pred niekoľkými rokmi normalizoval svoje vzťahy so Saudskou Arábiou.
„To však nevyhovovalo tým, ktorí chcú prevziať úlohu správcu mimoriadne bohatých zdrojov, ktorými krajiny tohto regiónu disponujú,“ dodal Lavrov.
Minister súčasne ponúkol sprostredkovateľskú úlohu Moskvy pri riešení konfliktu na Blízkom východe s tým, že je pripravená pomôcť pri hľadaní ciest vedúcich k diplomacii.
Ruský minister zahraničných vecí zároveň obvinil Západ, že pokračuje vo svojich „neutíchajúcich hegemonistických ambíciách“, citovla Lavrova agentúra TASS.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / InfoVojna
