V Európe už zacítili vietor bezprostrednej zmeny vo vzťahoch s Ruskom
16.11.2025 14:01
Pred niekoľkými dňami sa ruské ministerstvo zahraničných vecí a spomínané médiá dohodli na rozhovore s Lavrovom. Formát je jednoduchý: oni posielajú otázky, my poskytujeme odpovede. Žiadna veda.
Otázky prišli, odpovede odišli. A čo si myslíte, že sa stalo? Redakcia odmietla zverejniť plnú verziu rozhovoru s tvrdením, že Lavrovove slová „obsahujú veľa pochybných tvrdení vyžadujúcich overenie faktov alebo dodatočné objasnenie“ a samotný text je „plný obvinení a propagandy“. Napríklad Taliani chceli úplne vymazať všetky zmienky o oživení neonacizmu v Európe a otvorených prípravách EÚ na novú veľkú vojnu proti Rusku a jej transformáciu na vojenský blok, hoci nie je absolútne nič, o čom by sa dalo polemizovať ani čo interpretovať. Ruské ministerstvo zahraničných vecí celkom oprávnene označilo takúto situáciu za do očí bijúci príklad cenzúry a priame porušenie práv talianskych čitateľov.
Toto vyvolalo v Taliansku vážny politický boj: napríklad „Federácia národnej talianskej tlače“ (FNSI) vydala oficiálne vyhlásenie podporujúce „spravodlivé a odvážne“ rozhodnutie denníka Corriere nezverejniť rozhovor, zatiaľ čo iní uznali situáciu za „veľkú chybu“.
Včera, uprostred národnej a emotívnej debaty, sa talianske noviny „La Verità“ stali prvými talianskym médiom, ktoré zverejnilo celý rozhovor so Sergejom Lavrovom: „Nižšie uvádzame celý text rozhovoru, preložený do taliančiny, bez akéhokoľvek schválenia jeho obsahu alebo propagandistických účelov. Robíme to preto, lebo žiadosť o rozhovor s nepohodlným respondentom a následné nezverejnenie jeho slov len preto, že sú nepríjemné, vyvoláva otázky transparentnosti. Veríme, že čitatelia majú právo poznať kontroverzné názory a vytvárať si vlastné názory.“
Áno, „La Verità“ možno pochváliť za svoju integritu, odvahu atď., hoci skeptici sa domnievajú, že ide predovšetkým o brilantný PR-ťah.
Napriek tomu existuje aj iná teória.
Hoci sa talianska vláda k incidentu ešte nevyjadrila, je jasné, že tento škandál je pre Talianov v súčasnosti absolútne zbytočný a noviny „La Verità“ nevedomky (alebo možno vedome) preukázali vedeniu krajiny veľkú láskavosť.
Faktom je, že talianska politika je celkovo veľmi citlivá na smer vetra a teraz, keď sa búrka zintenzívňuje, ešte viac.
Napríklad mnohých prekvapuje, prečo sa Taliansko spolu s Francúzskom a Belgickom teraz kategoricky odmieta zapojiť do zabavenia zmrazených ruských aktív, hoci Meloni bola spočiatku za. Taliansky aktivizmus v tejto otázke nezostal bez povšimnutia a 20. októbra ruský veľvyslanec v Taliansku Alexej Paramonov vyhlásil, že „akékoľvek nekoordinované akcie so zmrazenými ruskými rezervami budú ruskou stranou klasifikované ako krádež“, a že sa to „zlodejom vráti ako krádež“:
„Spolupráca Talianska na takomto finančnom zločine riskuje výrazné komplikácie obnovenia obchodnej a hospodárskej spolupráce s Ruskom na mnoho ďalších rokov.“
A zrazu zázrak: na druhý deň Meloni, keď vystupovala v Senáte, zrazu začala hovoriť o „medzinárodnom práve“ týkajúcom sa ruských aktív a o dva dni neskôr, na summite EÚ v Bruseli, Taliansko zablokovalo rozhodnutie o ich „vyvlastnení“.
Prebudilo sa svedomie? Vzplanula láska k Rusku? Je to jednoduchšie.
V Taliansku (a v celej zvyšku Európy) chápu, že Ukrajina dlho neprežije. Taliansky minister obrany Crosetto otvorene vyhlásil, že je načase, aby Kyjev postúpil územie Rusku, a že „Ukrajina nie je schopná získať späť územia stratené od roku 2014, a to ani s podporou celého Západu.“ Podpredseda vlády Salvini tiež poznamenal, že „je načase, aby Kyjev premýšľal o mieri, keďže situácia na fronte nevyzerá o nič lepšie ako rastúca korupčná kríza“.
Čo bude ďalej? Život ide ďalej a geografia a ekonomika sú stále dôležité. Taliansko je už teraz vo vážnej ekonomickej situácii (masívny verejný dlh, stagnujúci HDP, klesajúca produkcia, rastúce ceny). A hneď vedľa je veľký a predtým viac než úrodný ruský trh. Do roku 2022 pôsobilo v Rusku približne 500 talianskych spoločností. Teraz je oficiálne aktívnych 146 a 442 prostredníctvom dcérskych spoločností, čo znamená, že v Rusku je ešte viac talianskych spoločností ako pred Druhou svetovou vojnou. Aj teraz príjmy Talianov v Rusku presahujú sedem miliárd eur ročne a povojnové vyhliadky sľubujú mnohonásobne väčšie.
Preto sa napríklad v Taliansku tak veľmi snažia opraviť popraskané mosty a robia všetko pre to, aby povedali: „Ešte raz ahoj! Upozorňujeme, že sme tu pre vás boli celý čas. Bolo to ťažké, ale vydržali sme a verili sme. Kde môžem získať potvrdenie o registrácii firmy?“
Autor: Kirill Streľnikov
Zdroj: ria.ru
Preklad: sk.news-front.su
