VIDEO: Eduard Chmelár označil za sprostú lož tvrdenia, že by premiér Robert Fico odmietol pomôcť spojencom v prípade aktivácie článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane NATO. EÚ sa podľa neho ocitla v nevídanej existenčnej kríze. V rozhovore komentoval víťazstvo AfD v Nemecku aj skupinu BRICS, Čínu a meniaci sa svetový poriadok pod taktovkou štátov globálneho Juhu

21.09.2026 16:30

Výroky Roberta Fica o článku 5 NATO podľa politického analytika a historika Eduarda Chmelára časť opozície aj zahraničia nesprávne interpretovala. Premiéra však zároveň kritizuje za to, že ľuďom hovorí o vlastnom strachu z vojny namiesto toho, aby ich upokojoval. V Téme dňa sa vyjadril aj k rastu zbrojárskeho priemyslu, Karpatskej osmičke, stavu Európskej únie či silnejúcemu postaveniu krajín BRICS.

Najväčšiu časť diskusie venoval Chmelár premiérovým slovám o článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Odmietol interpretácie, podľa ktorých Fico oznámil, že Slovensko v prípade aktivácie článku odmietne pomoc napadnutému spojencovi.

„Či máme takú jednoduchšiu politickú a mediálnu elitu, ktorá nechápe základné súvislosti a prečítaný text, alebo tu niekto vedome klame a zavádza spôsobom, aký som ešte nevidel,“ vyhlásil komentátor. Kritizoval pritom opozíciu, českého prezidenta aj portál Politico.

Podľa Chmelára článok 5 neznamená automatickú povinnosť vyslať vojakov do konfliktu. Každá krajina podľa neho rozhoduje o forme pomoci, ktorú považuje za primeranú. Ako príklad spomenul materiálnu či spravodajskú podporu. „Keby sme poslali napadnutému spojencovi deky, tak naplníme klauzulu článku 5,“ povedal.

Analytik zároveň pripomenul, že článok 5 bol zatiaľ aktivovaný iba raz, po teroristických útokoch z 11. septembra 2001. Podľa neho je preto zavádzajúce vytvárať predstavu, že členstvo v Aliancii automaticky garantuje vojenský zásah všetkých spojencov.

Istoty NATO spochybnil: Žijeme v jednej obrovskej lži

Na otázku, čo môže Slovensko očakávať od partnerov, ak samo hovorí o neochote vojensky vstúpiť do konfliktu, odpovedal Chmelár ostro.

„Žijeme v jednej obrovskej lži. V jednej obrovskej lži, ktorú som vám práve popísal, že tlačíme do hláv ľuďom, že sme v bezpečí, že nám to garantuje Severoatlantická aliancia.“

Podľa historika by sa malý štát nemal spoliehať na to, že veľmoci v krízovej situácii automaticky obetujú vlastné záujmy. Za dôležité považuje spojenecké väzby, ale zároveň posilňovanie medzinárodného práva a princípov OSN.

Za mimoriadne pevný označil vzťah Slovenska s Českou republikou. „Som presvedčený o tom, že keď vypukne konflikt, jediný, na koho sa môžeme stopercentne spoľahnúť, je, že Česi prídu na pomoc Slovensku a Slovensko Česku. To je jediná overená garancia,“ tvrdí.

Od premiéra chce istotu, nie strach

Hoci sa Chmelár pri spore o článok 5 Fica zastal, premiérovu komunikáciu kritizoval. Pripomenul, že o nebezpečenstve veľkej vojny v rovnakom období hovorili aj Andrej Babiš a Václav Klaus, Fico je však na rozdiel od nich predsedom vlády.

„To, čo mu vyčítam, nie je to, čo povedal ohľadne článku 5, ale že povedal občanom, že sa bojí,“ uviedol.

Od premiéra podľa neho občania potrebujú skôr uistenie a vysvetlenie, ako by štát v prípade krízy postupoval. V tomto bode dal čiastočne za pravdu aj opozícii. Zároveň jej však vyčítal, že podľa neho následne skresľovala samotný Ficov výrok o záväzkoch v NATO.

Kritický bol analytik aj k premiérovej rétorike o zbrojárskom priemysle. Poukázal na Ficove výhrady voči tomu, že z rastúcich európskych výdavkov profitujú zbrojárske koncerny, pričom zároveň podľa neho slovenský obranný priemysel počas Ficových vlád výrazne narástol.

„Tu sa mi zdajú tie slová Roberta Fica falošné,“ povedal Chmelár. V relácii uvádzal aj čísla o raste slovenského vývozu zbraní a tvrdil, že masívne zbrojenie historicky neviedlo k väčšej bezpečnosti. „Skúsenosti z histórie nám ukazujú, že masívne zbrojenie nevedie k väčšej bezpečnosti, ale približuje nás k vojne,“ dodal.

Karpatská osmička? Iniciatív je už priveľa

Diskusia sa následne presunula ku Karpatskej osmičke a summitu na Ukrajine, na ktorom napokon premiér nebol. Chmelár odmietol špekulovať o Ficových zdravotných dôvodoch a jeho neúčasť nepovažoval za zásadný problém.

Väčšiu otázku vidí v množstve regionálnych iniciatív. Spomenul Trojmorie, V4 aj ďalšie formáty spolupráce a upozornil, že ich pribúdanie môže viesť skôr k neprehľadnosti než k efektívnej koordinácii.

„Stredná Európa potrebuje sa predovšetkým zjednotiť v rámci spoločných záujmov a nevytvárať si stále paralelné štruktúry, lebo ich už je priveľa a potom je v tom aj chaos,“ povedal.

Únia je v existenčnej kríze

Relácia sa venovala aj prejavu Ursuly von der Leyenovej o stave Európskej únie. S jej tvrdením, že Európa je silnejšia ako v minulosti, Chmelár nesúhlasil.

„Európska únia je v skutočnosti v existenčnej kríze, v takej, v akej nikdy nebola,“ vyhlásil. Kritizoval najmä rastúci dôraz na obranu a podľa neho aj postupnú premenu Únie z mierového projektu na ekonomiku orientovanú na zbrojenie.

Samotný prejav šéfky Komisie označil za obsahovo prázdny. „Ona nám nepovedala správu o stave Únie, ale správu o stave vlastnej duše,“ poznamenal.

Krátko sa vyjadril aj k prejavu prezidenta Petra Pellegriniho o stave republiky. Podľa komentátora bol vyváženejší, než naznačovali niektoré opozičné reakcie.

Brusel verzus Peking. Chmelár porovnal dva pohľady na svet

V druhej časti rozhovoru sa historik venoval krajinám BRICS, Číne a meniacemu sa svetovému poriadku. Kritizoval tlak na obmedzovanie práva veta menších štátov v EÚ a do kontrastu s tým postavil čínsky dôraz na formálnu rovnosť štátov v medzinárodnom systéme.

Zároveň zdôraznil, že to podľa neho neznamená, že by Slovensko malo meniť svoje geopolitické ukotvenie. „To neznamená, že by sme sa mali odkloniť od EÚ k BRICS-u a podobne. Nemôžeme sedieť na dvoch stoličkách,“ povedal.

Ani samotnú multipolaritu však nepovažuje za automatickú záruku mieru. Ak medzi jednotlivými blokmi nevznikne spolupráca, ich rivalita môže podľa Chmelára viesť k ďalším konfliktom.

Analytik zároveň tvrdí, že Západ postupne stráca svoje dominantné globálne postavenie a Európa by mala pozornejšie sledovať rastúci význam krajín globálneho Juhu.

„My sa tu tvárime, že keď sa pozeráme na tie okolité štáty, tak sme izolovaní. Ale v skutočnosti je izolovaný ten Západ, ktorý má čoraz viac nepriateľov,“ povedal.

Slovenskej zahraničnej politike vyčíta najmä pasivitu, za správnu však považuje snahu udržiavať vzťahy aj s krajinami mimo tradičného západného priestoru. Ako príklad spomenul slovenskú kandidatúru na nestáleho člena Bezpečnostnej rady OSN a podporu, ktorú podľa jeho slov Bratislava získala vo viac ako 120 štátoch.

V závere relácie sa Chmelár venoval aj politickej situácii v Nemecku a výsledkom tamojších krajinských volieb.

Viac vo videu:

Zdroj: pravda.sk / InfoVojna