VIDEO: Maďarsko podľa Viktora Orbána hladá možnosti, ako obísť americké sankcie voči ruským ropným firmám. Zmenu Trumpovho postoja k Rusku vraj podnietil najmä minister zahraničia USA Marco Rubio
24.10.2025 21:30
Maďarsko podľa premiéra Viktora Orbána hľadá cesty, ako obísť americké sankcie uvalené na ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil. Podľa agentúry Reuters to dnes Orbán povedal v rozhovore so štátnou rozhlasovou stanicou Kossuth Rádió s tým, že o situácii hovoril s maďarskou energetickou firmou MOL.
Spojené štáty v stredu oznámili sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Rosnefť a Lukoil a na desiatky ich dcérskych spoločností.
Americký minister financií Scott Bessent uviedol, že Washington k sankciám pristúpil, pretože ruský prezident Vladimir Putin odmieta ukončiť vojnu proti Ukrajine. O niečo neskôr americký prezident Donald Trump povedal, že zrušil plánovaný summit so svojím ruským náprotivkom v Budapešti, pretože sa mu jeho usporiadanie teraz nezdalo správne.
Snaha Orbána obísť americké sankcie púta pozornosť aj preto, že maďarský premiér dlhodobo patrí medzi najväčších podporovateľov Trumpa spomedzi európskych štátnikov. Zároveň je však najbližším spojencom Putina v rámci Európskej únie.
Americký prezident Donald Trump, blízky spojenec maďarského lídra, v stredu po prvý raz počas svojho druhého funkčného obdobia zaviedol sankcie voči Rusku. Cieľom opatrení, ktoré zasiahli energetické giganty Lukoil a Rosnefť, je podľa Washingtonu donútiť Moskvu pristúpiť na prímerie na Ukrajine.
Ako informuje televízia BBC, ide o prvý zásah Trumpovej administratívy priamo namierený na ruský energetický sektor. Obe spoločnosti spoločne pokrývajú približne polovicu ruského exportu ropy – čo predstavuje viac než 3 milióny barelov denne. Samotná Rosnefť produkuje takmer polovicu ruskej ropy, teda približne 6 % svetového výstupu.
Tento krok okamžite zvýšil ceny ropy a vyvolal obavy v Maďarsku a na Slovensku – dvoch najväčších odberateľov ruskej ropy v rámci Európskej únie, ktoré si doteraz udržali výnimky z európskych obmedzení.
Orbán potvrdil, že o situácii rokuje s maďarskou ropnou a plynárenskou spoločnosťou MOL (MOLB.BU). „Pracujeme na tom, ako túto sankciu obísť,“ uviedol v rozhovore pre štátny rozhlas Kossuth.
Rafinérie MOL v Maďarsku a na Slovensku, ktoré dokážu ročne spracovať spolu 14,2 milióna ton ropy, sú plne závislé od dodávok z Ruska prepravovaných ropovodom Družba. Slovenská rafinéria Slovnaft, patriaca do skupiny MOL, vo štvrtok podľa Reuters oznámila, že analyzuje možné dôsledky amerických sankcií, ktoré majú vstúpiť do platnosti koncom novembra.
Spoločnosť MOL už v minulom roku čelila problémom, keď Ukrajina uvalila sankcie na Lukoil. Vtedy firma uzavrela dohody o prevzatí vlastníctva dotknutých objemov ropy na bielorusko-ukrajinskej hranici, aby zabezpečila nepretržitý prísun suroviny.
Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok reagoval na nové americké sankcie s tým, že podľa neho nebudú mať žiadny vplyv na ruskú ekonomiku. Ako informovala štátna agentúra RIA, označil ich za „pokus o vyvíjanie tlaku na Rusko“. Správu priniesol portál Business Times.
„Žiadna krajina, ktorá si váži seba, nikdy nekoná pod tlakom,“ citovala Putina agentúra RIA.
Ruský prezident označil sankcie za „nepriateľský akt, ktorý neposilňuje rusko-americké vzťahy“, uviedla tlačová agentúra TASS.
Putin vo štvrtok poukázal na postavenie Ruska na svetových energetických trhoch a poznamenal, že „Rusko a Saudská Arábia predávajú viac ropy, ako spotrebujú, na rozdiel od Spojených štátov“.
Zdôraznil tiež, že „príspevok Ruska ku globálnej energetickej bilancii je veľmi významný“, a dodal, že „nahradenie ruskej ropy na svetovom trhu si vyžiada čas,“ informovala agentúra RIA.
Zmenu Trumpovho postoja k Rusku vraj podnietil najmä šéf diplomacie USA Marco Rubio
Americký prezident Donald Trump od nástupu do úradu v januári tohto roka odkladal zavedenie nových sankcií na Rusko a dúfal, že mu podarí presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby pristúpil k mierovému riešeniu konfliktu na Ukrajine. V stredu však uvalil sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti Lukoil a a zrušil schôdzku s Putinom v Budapešti. Zmenu Trumpovho dlhodobého postoja podľa zdrojov agentúry Bloomberg podnietil najmä jeho minister zahraničných vecí Marco Rubio.
Šéf americkej diplomacie podľa nemenovaných amerických a európskych predstaviteľov dospel k záveru, že Moskva nie je ochotná pristúpiť na výraznejšie zmeny vo svojich požiadavkách týkajúcich sa ukončenia vojny na Ukrajine. Zdroje tvrdia, že po pondelkovom telefonáte medzi Rubiom a ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom šéf americkej diplomacie usúdil, že Rusko sa iba snaží spomaliť rokovania o prímerí a predlžovať vojnu.
Plánované osobné stretnutie s Lavrovom, ktoré malo predchádzať schôdzke prezidentov v Budapešti preto Rubio zrušil. Washington následne v stredu uvalil nové sankcie na Moskvu a Trump oznámil, že rokovanie s Putinom sa neuskutoční.
Bloomberg v tejto súvislosti poukazuje, že Rubiov tvrdší postoj k Rusku je v kontraste s prístupom osobitného vyslanca USA a blízkeho priateľa Trumpa Stevea Witkoffa. Podľa viacerých zdrojov Witkoff počas minulotýždňového stretnutia Trumpa s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským naliehal na ukrajinského lídra, aby súhlasil s Putinovými požiadavkami na odstúpenie Donbasu Rusku.
Nemenované zdroje uviedli, že priamejšie zapojenie Rubia do rozhovorov s Ruskom je úľavou pre mnohých európskych predstaviteľov, ktorí vyjadrili obavy, že USA by sa s Witkoffom na čele rokovaní mohli viac priblížiť k pozícii Ruska a vyvíjať tlak na Ukrajinu, aby akceptovala požiadavky Moskvy.
Zdroj: hnonline.sk / startitup.sk / pluska.sk / InfoVojna
