PODPORTE NÁS ŽIVÉ VYSIELANIE

VIDEO: Nemecko zasiahol fenomén popierania reality, podobne ako pri vystúpeniach vodcov štátov bývalého východného bloku pred pádom železnej opony a rozpadom Sovietskeho zväzu. „O personálnych otázkach sa včera ani dnes vôbec nediskutovalo. Nikto takú otázku nenastolil. Nikto,“ vyhlásil kancelár Friedrich Merz v reakcii na volebný debakel CDU v krajinských voľbách

21.09.2026 21:10
Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok 21. septembra 2026 odpovedal na otázku, či ako šéf nemeckých kresťanských demokratov stále cíti dostatočnú podporu v rámci Kresťanskodemokratickej únie (CDU) aj ako kandidát na kancelára. Jeho vyhlásenie vykazuje silnú paralelu s fenoménom popierania reality a vynucovania si absolútnej jednoty, ktorý bol typický pre lídrov krajín východného bloku pred pádom železnej opony v roku 1989 a pred rozpadom Sovietskeho zväzu (ZSSR) pred rokom 1991.

Po historickom volebnom debakli Kresťanskodemokratickej únie (CDU) potvrdil nemecký kancelár a šéf CDU Friedrich Merz v pondelok svoj reformný program a zdôraznil, že vo vedení strany neprebehla žiadna diskusia o jeho politickej budúcnosti.

„Ani včera večer, ani dnes predpoludním nikto nenastolil otázku, ktorá by sa týkala personálnych záležitostí, nieto aby sa o nich ešte diskutovalo. Nikto,“ zdôraznil Merz po konzultáciách najvyšších orgánov strany na otázku, či v rámci CDU stále cíti dostatočnú podporu ako šéf kabinetu a líder nemeckých kresťanských demokratov.

Spolkový kancelár súčasne potvrdil odhodlanie spolupracovať s koaličným partnerom, so stranou SPD, pričom sociálnym demokratom vyjadril vďačnosť za to, že chcú zotrvať v koalícii. „Platí to aj pre nás, platí to aj pre mňa,“ podčiarkol.

Merza však čakajú s SPD náročné rokovania o reformách. Zatiaľ čo sociálni demokrati v nich presadzujú zmeny, kancelár ochotu na ne pristúpiť zatiaľ neprejavil, a to ani deň po voľbách, poznamenala DPA.

Po debakli v krajinských voľbách v Sasku-Anhaltsku pred dvoma týždňami čelí Merz v strane značnému tlaku, pripomenula agentúra. V nedeľu nasledovali ďalšie dve ponižujúce volebné porážky - v spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko nebude mať CDU prvýkrát v povojnových dejinách kreslo v krajinskom parlamente a v Berlíne kresťanskí demokrati výrazne zaostali za stranou Ľavica (Die Linke).

Friedrich Merz označil výsledok krajinských volieb v Berlíne a Meklenbursku-Predpomoransku za katastrofu. Šéfka AfD Alice Weidelová vyzvala kancelára, aby vyvodil dôsledky z najnovšieho debaklu.

„To, že sme neprekonali (v Meklenbursku-Predpomoransku) päťpercentnú hranicu, je pre CDU dramatický a bezprecedentný výsledok,“ priznal Merz a dodal, že je to „tvrdá rana, ktorej následky budeme pociťovať ešte dlhý čas“.

Celá tlačová beseda:

Leif-Erik Holm, kandidát strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) na post krajinského premiéra v nemeckej spolkovej krajine Meklenbursko-Predpomoransko, v pondelok uviedol, že spolkový kancelár Friedrich Merz príde o moc v krajine do konca tohto roka.

v

Skutočnosť, že v súčasnosti nedôjde k výmene kancelára, súvisí tiež s tým, že CDU nemá „plán B“, konštatuje DPA. Neexistuje totiž kandidát, okolo ktorého by sa mohli okamžite všetci zjednotiť. V tejto súvislosti sa spomínajú premiéri spolkových krajín Severné Porýnie-Vestfálsko a Bavorsko - Hendrik Wüst (CDU) a Markus Söder (CSU), ale tí nevychádzajú spolu práve najlepšie a museli by sa najskôr dohodnúť, pripomenula agentúra.

Merz je teraz spolkovým kancelárom „v skúšobnej lehote“, ktorý musí opäť získať dôveru, ale predovšetkým presadiť už dohodnutý reformný balík, a to aj napriek odporu SPD. Jeho strana ho bude posudzovať práve podľa toho, dodala agentúra.

Fenomén popierania reality a vynucovania si absolútnej jednoty zasiahol Nemecko

Vyhlásenie Friedricha Merza vykazuje silnú paralelu s fenoménom popierania reality a vynucovania si absolútnej jednoty, ktorý bol typický pre lídrov krajín východného bloku pred pádom železnej opony v roku 1989 a pred rozpadom Sovietskeho zväzu (ZSSR) pred rokom 1991.

V politickej kultúre neskorého socializmu existovalo niekoľko kľúčových analógií:

Rituálne deklarovanie jednoty (tzv. demokratický centralizmus): Vo vnútri komunistických strán (či už v KSSZ v Sovietskom zväze, alebo v satelitných štátoch ako KSČ v Československu) bolo nepredstaviteľné, aby funkcionári na verejnosti priznali vnútorné personálne spory po politickom zlyhaní. Vyhlásenia typu „nikto nenastolil personálnu otázku“ boli štandardnou formulkou, ktorou sa navonok demonštrovala monolitná jednota, hoci v zákulisí už prebiehal mocenský boj.

Mantra „kontinuity a reforiem“ po katastrofe: Podobne ako Merz po debakli okamžite potvrdil svoj „reformný program“, aj sovietsky líder Michail Gorbačov po každom ekonomickom či politickom zlyhaní projektu Prestavby (Perestrojka) neustále zdôrazňoval, že v reformnom kurze treba pokračovať. Odmietal si pripustiť, že samotný systém či jeho vedenie stratili dôveru verejnosti.

Syndróm Ericha Honeckera (NDR) a Miloša Jakeša (ČSSR): Títo lídri ešte pár týždňov pred pádom režimov v roku 1989 tvrdili, že ich pozícia je neotrasiteľná, strana stojí pevne za nimi a žiadna diskusia o zmene vedenia neprebieha. Ignorovanie reality (volebného debaklu dnes / masových protestov vtedy) a zatváranie očí pred kritikou vo vnútri aparátu bolo v oboch prípadoch mechanizmom politického prežitia.

Keď v septembri 1989 prebiehal masový exodus občanov Východného Nemecka (NDR) cez Maďarsko na Západ, dlhoročný vodca NDR Erich Honecker odmietal akúkoľvek diskusiu o tom, že by mal odstúpiť alebo zmeniť politiku. Na schôdzi politbyra vyhlásil: „Socializmus v NDR stojí na pevných základoch a netreba na ňom nič meniť. Tí, ktorí odchádzajú, nám nechýbajú.“

„Ciele sú zakotvené v programe našich strán. Ide o ďalšie formovanie rozvinutej socialistickej spoločnosti. Samozrejme, nejde o zámer, ktorý by sa dal zvládnuť v krátkom čase podľa hotových receptov bez neustáleho hľadania tých najúčelnejších riešení. Vpred vždy, späť nikdy!,“ uviedol 6. októbra 1989.

Honecker rovnako ako dnešný šéf CDU bagatelizoval realitu (odchod státisícov ľudí vs. historický volebný debakel) a tvrdil, že vo vnútri vedenia neexistuje dôvod na personálne zmeny, pretože smerovanie je správne.

O necelé dva týždne neskôr bol donútený abdikovať, čo zachytáva napríklad toto video o jeho oficiálnom odstúpení z 18. októbra 1989.

Miloš Jakeš, generálny tajomník Ústredného výboru KSČ v rokoch 1987 – 1989, vošiel do histórie svojím legendárnym prejavom z Červeného Hrádku (17. júla 1989). Tento prejav je azda najdokonalejšou ukážkou straty kontaktu s realitou a bezmocnosti komunistického aparátu tesne pred jeho pádom.

Jakeš vo svojom prejave k straníckym funkcionárom hovoril presne to, čo vidíme v dnešných vyhláseniach politikov v kríze – kombinoval zúfalé volanie po jednote, predstieranie, že reformy fungujú, a sťažnosti, že ho nikto nepodporuje.

Jakeš sa v prejave otvorene sťažoval, že vedenie strany zostalo v obhajobe svojej politiky úplne samo. Použil slávnu metaforu, ktorá zľudovela: „A preto je tak dôležité... aby sme nestáli sami. Ako kôl v plote, aby sme tam nestáli, aby sme tú podporu mali.“

Jakeš ďalej priznal, že ľudia sú ohľadne Perestrojky zmätení: „To nie je jednoduchý proces tá prestavba. To je proces, v ktorom sa nie každý vyzná... Ľudia si to pletú. Myslia si, že prestavba je, že sa budú mať lepšie, ale ono sa musí viac pracovať.“

Jakeš vo svojom prejave dôrazne varoval pred akoukoľvek vnútornou diskusiou alebo kritikou vedenia, ktorá by stranu oslabila: „My tie diskusie musíme usmerňovať. Nemôžeme pripustiť, aby sa v strane otvárali otázky, ktoré nás rozdeľujú. Strana musí vystupovať jednotne, len tak si udržíme vedúcu úlohu.“

Generálny tajomník KSSS Michail Gorbačov čelil od roku 1990 obrovskému tlaku. Ekonomika kolabovala, obchody boli prázdne a jednotlivé republiky chceli nezávislosť. Gorbačov však na zjazdoch strany neustále opakoval rovnakú formulu: „Prestavba (Perestrojka) nemá alternatívu. Musíme v reformách postupovať ráznejšie. Tí, ktorí volajú po personálnych zmenách alebo návrate späť, nerozumejú historickým úlohám.“

Najbizarnejším príkladom tohto fenoménu bol Augustový puč v roku 1991, kedy sa tvrdé jadro komunistov (vrátane šéfa KGB Vladimira Krjučkova) pokúsilo zosadiť Gorbačova. Na tlačovej konferencii 19. augusta 1991 vystúpil formálny vodca pučistov Gennadij Janajev. Trasúcimi sa rukami pred novinármi vyhlasoval: „Michail Sergejevič (Gorbačov) je veľmi unavený a lieči sa na Kryme. Medzi nami nie sú žiadne nezhody. Štátny výbor pre výnimočný stav plne kontroluje situáciu a pokračuje v nastolenom kurze.“

Hoci v zákulisí prebiehal brutálny boj o prežitie, pučisti verejne predstierali absolútnu kontinuitu a tvrdili, že nikto personálne otázky nerieši. Ich deklarovaná „jednotka a kontrola“ trvala presne tri dni, kým sa ich pokus o zvrat nezrútil.


Zdroj: InfoVojna / bleskovky.sk

 

Zdielať článok na:  
Telegram
Ďalšie články:
Ďalšie sekcie: