VIDEO: Politológ a exdiplomat Petr Drulák o pragmatizme Roberta Fica a jeho výraznejšej národno-suverenistickej politike v porovnaní s Andrejom Babišom, o nehoráznom vyhlásení Volodymyra Zelenského, vývoji konfliktu na Ukrajine, ale aj o odhalení odchádzajúcej šéfky tajných služieb USA o existencii desiatok amerických laboratórií vo viac ako 30 krajinách po celej planéte
05.07.2026 11:50
Predseda spolku Svatopluk v úvode rozhovoru konštatoval, že ani po českých voľbách sa u našich susedov za riekou Moravou nezmenil režim. Následne to vysvetlil tak, že sám od Babišovej vlády nemal veľké očakávania, považoval ho len za menšie zlo, aké predstavovala predchádzajúca vláda Petra Fialu. A doterajší vývoj to podľa neho potvrdzuje. Nový kabinet síce zrušil propagandistické a represívne útvary pôsobiace v rámci informačnej vojny, ktorú vedie Brusel proti normálne zmýšľajúcim ľuďom, ale zásadné smerovanie vládnej politiky najmä smerom k EÚ sa nezmenilo. Vláda tiež nezrušila represívne paragrafy v českom Trestnom zákone namierené proti politicky nepohodlným ľuďom.
Drulák pripustil, že pozície neoliberálnych a progresivistických síl a aktivistických úradníkov v štátnom aparáte ČR zoslabli, ale v celospoločenskom meradle sa to nedá povedať. Na otázku moderátora, ako hodnotí súčasnú politickú situáciu na Slovensku, odpovedal, že Roberta Fica vždy považoval za o čosi odvážnejšieho, ako je Andrej Babiš. Hoci je Fico tiež pragmatik, vyvažujúci rôzne záujmy, má podľa neho jasnejšie národno-suverenistické smerovanie. “Samozrejme, nemôže zájsť tak ďaleko, ako by si mnoho jeho voličov predstavovalo, z čoho sú sklamaní,” poznamenal. Ako dodal, rovnako ako Babiš nedisponuje ústavnou väčšinou. Z tohto dôvodu musí na rozdiel od minulých vlád Orbána v Maďarsku čeliť tlakom opozície a väčšmi manévrovať.
Rozhovor pokračoval českou politickou aktualitou: tamojší ústavný súd vydal predbežné opatrenie, že prezident Petr Pavel sa musí zúčastniť samitu NATO v Ankare, hoci vláda mu to pôvodne nechcela umožniť, keďže za zahraničnú politiku zodpovedá ona. Podľa politológa je fraškou, že sa prezident domáha účasti na samite a zároveň to hodnotí ako pokus liberálnych bruselských síl oslabiť zahraničnú politiku Českej republiky.
Ďalej hosť rozoberal nedávne parlamentné voľby v Maďarsku v kontexte posilňovania suverenistických a vlasteneckých síl v štátoch EÚ. Ako povedal, demokratický cyklus spôsobuje, že trendy nie sú absolútne a vládne garnitúry sa prirodzene striedajú. Podľa neho to však neznamená, že by pronárodné sily slabli - poráve naopak. Dopnil však, že zatiaľ sa to v členských štátoch prejavuje viac na parlamentnej, ako na vládnej úrovni. V spojitosti s tým podotkol, že Andrej Babiš i Robert Fico síce tiež nebudú vládnuť večne, sú to však obratní politici a neprekvapilo by ho, keby dokázali obhájiť ešte jedno volebné obdobie.
V ďalšej časti interview komentoval nedávny výrok prezidenta Ukrajiny Volodymyra Zelenského, že Ukrajina rozhodne o tom, kto bude Európsku úniu zastupovať na zamýšľaných mierových rokovaniach s Ruskom. Drulák označil toto vyjadrenie za nehorázne, podobne ako desiatky ďalších Zelenského výrokov. Ako pokračoval, dnes vôbec nie je jasné, kto by úniu na takýchto rozhovoroch zastupoval. Čo sa týka vojny na Ukrajine, nie je jasné, ako Rusko zareaguje na pritvrdzovanie agresívnej vojnovej protiruskej rétoriky Bruselu a čoraz väčšie zapájanie sa síl NATO do konfliktu - napríklad riadením dronových útokov hlboko vo vnútrozemí Ruska. Tým sa Vladimir Putin dostáva pod tlak verejnosti, aby na Ukrajine konal rozhodnejšie. Kým Drulák ešte nedávno predpokladal, že by sa konflikt mohol skončiť v tomto roku, dnes si myslí, že to tak nebude. Je však presvedčený, že Rusko a Európa po dosiahnutí mieru nevyhnutne opäť nadviažu normálne vzťahy. Na to však bude potrebná výmena európskych elít.
Hosť sa venoval aj téme amerických biolaboratórií, ktoré prevádzkovali Spojené štáty v troch desiatkach krajín vrátane Ukrajiny, kde vyvíjali biologické zbrane, koronavírusy či vírusy moru. Nedávno túto informáciu zverejnila odchádzajúca členka Trumpovej adminstratívy Tulsi Gabbardová. Drulák to označil za príklad toho, ako funguje americký Deep State. Dotkol sa aj problematiky deglobalizácie a prechodu k mulipolárnemu svetu. Uviedol, že Donald Trump tento proces do určite miery opäť urýchlil. “Je to objektívny vývoj, pretože americká unipolarita, keď USA boli rozhodujúcou veľmocou na všetkých kontinentoch, bol neudržateľný,” povedal.
Na západnej pologuli si Washington zrejme zachová svoje postavenie, na zvyšných kontinentoch už Amerika prím hrať nebude. Bude však všemožne brániť Číne, aby sa stala dominantnou veľmocou na svojom kontinente. Čína a ďalšie krajiny však napriek tomu budú silnieť. Uvidí sa, či sa pád americkej moci obíde bez veľkej vojny a či príde k nejakému veľmocenskému stretu, poznamenal.
Na záver konštatoval, že národný štát zostane základnou jednotkou systému a garantom prosperity a bezpečnosti občanov. Záleží však aj na tom, aký veľký je štát. USA túto úlohu nepochybne zvládnu. “Pre menšie štáty ako je Česko a Slovensko, je to zložitejšie - my si svoju suverenitu môžeme brániť iba kolektívne. Vyzerá to tak, že prostredníctvom EÚ a NATO to nepôjde, preto musíme spolu s ďalšími stredoeurópskymi národmi hľadať nový rámec,” uzavrel Drulák.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Diskusia na palete / InfoVojna
