VIDEO: Situácia na Dunaji bude v najbližších dňoch kritická. Prietok Dunaja v Devíne dosiahol historické minimum. Nízka hladina Dunaja ochromuje jadrové elektrárne v Maďarsku a Rumunsku. Slovenské Mochovce a Jaslovské Bohunice majú vody dostatok
30.07.2026 11:00
V povodí Dunaja v Nemecku sa očakávajú momentálne slabé zrážky hlavne v tej alpskej oblasti. Takýto systém ojedinelých prehánok v alpskej oblasti, prípadne slabých búrok, bude zhruba do 4. augusta. Výraznejšie úhrny plošnejšieho charakteru na povodí Dunaja v Nemecku, prípadne v Rakúsku, môžeme očakávať až 7. augusta,“ skonštatoval Smrtník.
Upozornil však, že tieto predpovede musia neustále overovať a kontinuálne ich sledovať. Aj keď uviedol, že ďalšie výraznejšie úhrny v nemeckej časti povodia Dunaja sa dajú očakávať od 12. augusta, nedá sa dnes presne predpovedať, aká bude situácia za dva týždne.
V prípade Moravy je podľa Smrtníka situácia lepšia. Aj v jej povodí majú byť slabé zrážky a viac ich bude od 7. augusta. „Na Morave sa výrazne situácia nezmení. Bude väčšinou ustálená pri relatívne nízkom vodnom stave a bude dotovaná hlavne tými podzemnými vodami,“ priblížil.
Prehánky očakáva najmä v západnej a severnej časti Slovenska. Zrážky očakáva na začiatku druhej dekády augusta. „Treba to krok za krokom overovať, či tieto predpovede vychádzajú alebo nevychádzajú, čiže situácia v najbližších dňoch bude naďalej kritická, čo sa týka slovenských tokov Moravy, Dunaja, prípadne Latorice dotekajúcej z ukrajinského územia,“ doplnil Smrtník.
V povodí Dunaja v Nemecku sa očakávajú momentálne slabé zrážky hlavne v tej alpskej oblasti. Takýto systém ojedinelých prehánok v alpskej oblasti, prípadne slabých búrok, bude zhruba do 4. augusta. Výraznejšie úhrny plošnejšieho charakteru na povodí Dunaja v Nemecku, prípadne v Rakúsku, môžeme očakávať až 7. augusta,“ skonštatoval Smrtník.
Upozornil však, že tieto predpovede musia neustále overovať a kontinuálne ich sledovať. Aj keď uviedol, že ďalšie výraznejšie úhrny v nemeckej časti povodia Dunaja sa dajú očakávať od 12. augusta, nedá sa dnes presne predpovedať, aká bude situácia za dva týždne.
V prípade Moravy je podľa Smrtníka situácia lepšia. Aj v jej povodí majú byť slabé zrážky a viac ich bude od 7. augusta. „Na Morave sa výrazne situácia nezmení. Bude väčšinou ustálená pri relatívne nízkom vodnom stave a bude dotovaná hlavne tými podzemnými vodami,“ priblížil.
Prehánky očakáva najmä v západnej a severnej časti Slovenska. Zrážky očakáva na začiatku druhej dekády augusta. „Treba to krok za krokom overovať, či tieto predpovede vychádzajú alebo nevychádzajú, čiže situácia v najbližších dňoch bude naďalej kritická, čo sa týka slovenských tokov Moravy, Dunaja, prípadne Latorice dotekajúcej z ukrajinského územia,“ doplnil Smrtník.
Viac vo videu:
Celá tlačová beseda:
Prietok Dunaja na Devíne dosiahol historické minimum
Tento rok dosiahol Dunaj zatiaľ svoj historický minimálny prietok v pondelok (27. júla). Podľa predbežných údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) bol okolo 725 metrov kubických za sekundu, podľa rakúskej stanice Thebnerstraßl bol prietok 678 metrov kubických za sekundu. Pre TASR to uviedol hovorca Slovenskej akadémie vied (SAV) Jozef Bednár.
„Minimálne prietoky Dunaja v Bratislave sa vyskytujú zvyčajne v zimnom období, v mesiacoch november až február. Máj, jún a júl by mali byť najvodnejšie mesiace, vtedy dochádza k topeniu snehu v Alpách. Takýto nízky prietok Dunaja v stanici Bratislava/Devín v mesiaci júl sa v histórii pozorovaní od roku 1876 ešte nevyskytol,“ upozornila Pavla Pekárová z Ústavu hydrológie SAV. Spôsobené je to podľa nej tým, že v dôsledku rastu teploty vzduchu dochádza aj k skoršiemu topeniu snehu.
SHMÚ doplnil, že tohtoročný júl na Dunaji v Bratislave je najsuchším júlom v celej histórii meraní. „Priemerný júlový prietok dosiahol iba 939,2 kubických metrov za sekundu. Je to najnižšia hodnota od začiatku meraní v roku 1901, predstavuje len 36 percent dlhodobého mesačného normálu pre júl. Doterajší rekordne suchý júl z roku 2003 mal pritom prietok 1326 metrov kubických za sekundu,“ povedali meteorológovia. Aktuálny júl je podľa nich takmer o 29 percent chudobnejší na vodu než doterajšie historické minimum.
Vedci majú v súčasnosti neprerušený rad prietokov Dunaja od roku 1876. Tvrdia, že dlhodobý prietok Dunaja kolíše okolo 2050 metrov kubických za sekundu. Najnižší priemerný denný prietok Dunaja bol zaznamenaný 6. januára 1909, a to 580 metrov kubických za sekundu, najvyšší v septembri 1899 10.810 metrov kubických za sekundu.
Pekárová tvrdí, že aj keď dochádza k zmene mesačného režimu prietokov Dunaja, priemerné ročné prietoky v Bratislave sú zatiaľ z dlhodobého hľadiska stabilné. V posledných 30 rokoch prietoky klesajú. „Podobná situácia v priebehu desaťročných prietokov za posledné tridsaťročie 1986 až 2025 sa vyskytla i v období 1906 až 1935,“ priblížila. Všetko bude podľa vedkyne závisieť od množstva zrážok, ktoré spadnú na povodie Dunaja. „Môžeme sa poučiť z histórie. Ak sa situácia z desaťročia 1936 až 1945 zopakuje, môžeme očakávať opäť vodnejšie obdobie a vyššie prietoky,“ poznamenala.
Hydrológovia z Ústavu hydrológie SAV sa v súčasnosti venujú otázkam výskytu sucha na Slovensku vo viacerých projektoch. Jedným z nich je medzinárodný projekt Nízke prietoky a hydrologické sucho v povodí Dunaja, ktorý koordinuje pod hlavičkou Medzinárodného hydrologického programu UNESCO Český hydrometeorologický ústav v Brne, uviedol Bednár.
V rámci riešenia projektu vytvorili databázu denných prietokov Dunaja z 20 staníc po dĺžke Dunaja od Nemecka až po ústie Dunaja a z vyše 50 staníc z prítokov Dunaja. S pravidelnými pozorovaniami výšky hladiny Dunaja v Bratislave sa začalo už v roku 1823. „Výška hladiny sa však nedá hodnotiť z hydrologického hľadiska, lebo dochádza k častým zmenám koryta - raz sa zanáša, inokedy prehlbuje. Preto musíme pracovať s prietokmi - množstvom vody v metroch kubických, ktoré pretečie profilom stanice za jednu sekundu,“ vysvetlila Pekárová.
Viac vo videách:
Jadrovú elektráreň Paks úplne odstavia
K úplnému odstaveniu jadrovej elektrárne pri juhomaďarskom meste Paks by mohlo dôjsť už vo štvrtok, ale pravdepodobnejšie sa tak stane v piatok. Podľa servera 24.hu to vyhlásil predseda maďarskej vlády Péter Magyar s tým, že príčinou tohto opatrenia je mimoriadne nízka hladina vody Dunaja. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Odstavenie elektrárne bude podľa premiéra znamenať výpadok výkonu 2000 megawattov, ktorý je však stále možné pokryť z dovozu, keďže krajina má k dispozícii importnú kapacitu na úrovni 3600 až 3800 megawattov.
Magyar zdôraznil dôležitosť toho, že dodávky energií sú v súčasnosti zabezpečené pre obyvateľov aj podniky. To isté platí v prípade dodávok pitnej vody, ktoré sú zaistené pre 99,9 percenta územia krajiny.
Podľa premiéra už aj tak zložitú situáciu komplikuje fakt, že v stredu došlo k poruche v elektrárni Dunamenti (Dunamelléki Erőmű), čo predstavuje výpadok ďalších 400 megawattov.
„Na oprave sa v súčasnosti pracuje a existuje šanca, že elektráreň dnes opäť spustia. Ak by však nefungoval starý náhradný diel, na opravu bude potrebné čakať jeden až dva týždne a v takom prípade bude Maďarsko musieť prijať nutné kroky,“ dodal Magyar.
Premiér v popoludňajšom príspevku na Facebooku uviedol, že bezprecedentné úplné odstavenie elektrárne Paks po 44 rokoch jej fungovania, výpadok elektrárne Dunamenti a spotreba blízka historickému maximu spôsobia v Maďarsku najneskôr od pondelka energetickú krízu, akej krajina vo svojej histórii doteraz nečelila.
Magyar dodal, že v dôsledku mimoriadnej energetickej krízy môže byť výrobná prevádzka niektorých veľkých spotrebiteľov obmedzená a v niektorých prípadoch môže byť dokonca dočasne úplne odstavená. Premiér však zdôraznil, že nemocniciam, sociálnym zariadeniam a poskytovateľom služieb nevyhnutných pre fungovanie krajiny bude z hľadiska dodávok elektrickej energie venovaná osobitná ochrana a pozornosť.
Odborníci stále monitorujú zmeny prietoku či teploty vody a robia potrebné rozhodnutia v súlade s danou situáciou, uviedla v stredu energetická spoločnosť MVM, ktorá jadrovú elektráreň prevádzkuje.
V pondelok vzhľadom na hladinu vody a horúčavy znížili výkon bloku 1 o 245 megawattov a následne v utorok večer bol výkon bloku 3 znížený o 237 MW.
Ide o jedinú fungujúcu komerčnú jadrovú elektráreň v Maďarsku so štyrmi blokmi, z ktorých každý má výkon 500 MW. Nachádza sa na pravom brehu Dunaja približne 100 kilometrov južne od Budapešti, neďaleko mesta Paks. Zariadenie pokrýva približne polovicu domácej výroby elektrickej energie a zabezpečuje tretinu celkovej spotreby elektriny v krajine.
Rumunsko pre nízku hladinu Dunaja odstaví druhý jadrový reaktor
Rumunsko zastaví od štvrtkového rána prevádzku druhého jadrového reaktoru pre nízku hladinu Dunaja. Oznámilo to v stredu rumunské ministerstvo energetiky. Blok 1 jadrovej elektrárne Cernavoda je preventívne odstavený z toho istého dôvodu už od utorka. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Dva 706-megawattové reaktory, ktoré vyrábajú približne pätinu elektriny v Rumunsku, využívajú na chladenie vodu z Dunaja. Hladina druhej najdlhšej rieky v Európe ale v niektorých úsekoch klesla na rekordne nízku úroveň v dôsledku dlhotrvajúceho nedostatku zrážok a po sebe idúcich vĺn horúčav.
Štátna spoločnosť Nuclearelectrica, ktorá reaktory prevádzkuje, v stredajšom vyhlásení uviedla, že vzhľadom na nepriaznivý vývoj podmienok na Dunaji bude blok 2 jadrovej elektrárne Cernavoda od štvrtka 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ) riadene odstavený.
Prevádzka oboch reaktorov bude podľa spoločnosti zastavená v súlade s postupmi „platnými v prípadoch závažného sucha“. Prvýkrát sa podľa rumunských médií stane, že oba jadrové bloky budú súčasne vypnuté pre nízku hladinu Dunaja.
Rumunsko bude nútené pokryť energetický deficit zvýšením výroby v plynových elektrárňach a dovozom, najmä vo večerných hodinách, keď je spotreba najvyššia, avizoval úradujúci premiér Ilie Bolojan. V vejto súvislosti vyzval občanov i veľkých odberateľov, aby dbali na svoju spotrebu.
Mochovce i Jaslovské Bohunice majú dostatok vody na svoju prevádzku
Jadrové elektrárne (JE) v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach majú aj počas horúčav dostatok vody na svoju prevádzku. Potvrdila to hovorkyňa Slovenských elektrární Lenka Šarláková.
Zdrojom vody pre Mochovce je vodné dielo Veľké Kozmálovce na Hrone, Jaslovské Bohunice sú zásobované z vodnej nádrže Sĺňava na Váhu. Slovenské elektrárne evidujú dostatok vody na prevádzku všetkých jadrových blokov a doteraz nezaznamenali obmedzenie výroby spôsobené jej nedostatkom.
V niektorých krajinách Európy prevádzkovatelia pre nedostatok vody obmedzujú výrobu jadrových elektrární. V Rumunsku museli pre rekordne nízku hladinu Dunaja preventívne odstaviť jeden jadrový blok, vo Francúzsku boli pre vysoké teploty odstavené tri reaktory. Slovenské jadrové elektrárne pokračujú v prevádzke bez obmedzení.
Viaceré európske jadrové elektrárne využívajú takzvané prietočné chladenie, pri ktorom sa voda po použití vracia späť do rieky. Pri nízkych prietokoch alebo vysokých teplotách vody preto musia prevádzkovatelia obmedzovať výkon alebo dočasne odstavovať bloky, aby dodržali bezpečnostné a environmentálne limity.
Slovenské jadrové elektrárne v Mochovciach a Jaslovských Bohuniciach využívajú odlišný systém. Chladenie zabezpečujú chladiace veže, v ktorých sa voda ochladzuje odparovaním. Ohriata voda sa tak nevracia priamo do riek, čo významne znižuje závislosť prevádzky od aktuálnej teploty a prietokov vodných tokov.
Vysoké teploty môžu mať určitý vplyv na účinnosť chladenia a dosiahnuteľný výkon elektrárne, nejde však o faktor, ktorý by obmedzoval bezpečnú prevádzku alebo schopnosť dodávať elektrinu do siete, skonštatovala Šarláková.
Zdroj: bleskovky.sk (1), (2) / sav.sk / spravy.stvr.sk / cas.sk / topky.sk / InfoVojna
