VIDEO: „Zákon o extrémizme je zneužívaný. Všetko sa snažia kriminalizovať a ľudia sú na základe toho obmedzovaní na slobode. Príkladom je kriminalizácia Tibora Eliota Rostasa za to, že citoval Ľudovíta Štúra alebo stíhanie Mariána Magáta a Daniela Bombica za extrémizmus,“ vyhlásil vicepremiér Robert Kaliňák a dodal, že trestné stíhanie exministra spravodlivosti Štefana Harabina za jeho názor na ruskú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine je ďalším príkladom zneužívania trestného práva. Minister obrany reagoval aj na hrubé zasahovanie generálneho prokurátora Maroša Žilinku do slobodného vytvárania zákonov demokratickými zástupcami občanov zvolených do parlamentu, ktorí zmenili trestný poriadok v oblasti tzv. kajúcnikov a chcú zmeniť aj antidemokratickú legislatívu o definovaní extrémizmu
14.01.2026 13:15
Minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD) nevidí ústavný problém pri zmenách v posudzovaní výpovedí spolupracujúcich obvinených, takzvaných kajúcnikov. Dôvody generálneho prokurátora Maroša Žilinku, pre ktoré sa obrátil na Ústavný súd, nepozná. Kaliňák to uviedol v stredu 14. januára 2026 na tlačovej konferencii počas výjazdového rokovania vlády v bratislavskej Petržalke.
Šéf rezortu obrany poukázal, že poslanci národnej rady majú právo meniť zákony aj ich návrhy v parlamentnom pléne. „Využívanie práva, ktoré je garantované v ústave, nemôžete nazývať jeho zneužívaním. Pretože ak má raz právo podať pozmeňujúci návrh, dokonca úplne nový návrh zákona, tak ho proste má,“ uviedol.
Kaliňák dodal, že zákon o extrémizme je zneužívaný a ľudia sú na základe neho obmedzovaní na slobode. Príkladom je podľa neho kriminalizácia Tibora Eliota Rostasa za to, že citoval Ľudovíta Štúra alebo stíhanie Mariána Magáta a Daniela Bombica za extrémizmus. Trestné stíhanie exministra spravodlivosti Štefana Harabina za jeho názor na ruskú špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine je podľa neho ďalším príkladom zneužívania trestného práva.
Viac vo videu:
Generálny prokurátor Žilinka sa v stredu obrátil na Ústavný súd SR v súvislosti so schválenou novelou Trestného zákona. Navrhuje začatie konania o súlade právnych predpisov s Ústavou SR. Namieta najmä zmenu Trestného poriadku, týkajúcu sa nepoužiteľnosti dôkazov získaných od spolupracujúcej osoby. Žiada pozastavenie účinnosti napadnutého právneho predpisu.
Podľa názoru ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) novela Trestného zákona, ktorou sa mení aj Trestný poriadok v oblasti tzv. kajúcnikov, neprináša revolúciu, ale zdravý rozum a právnu logiku. Princípy spravodlivosti zostávajú podľa neho zachované.
Novelu kritizovala aj opozícia, podľa ktorej legislatíva rieši problémy „mafie“ a má zaručiť beztrestnosť ľuďom, ktorí páchajú hrubú trestnú činnosť.
Pripravovaná novela Trestného zákona z dielne poslancov SNS je nezodpovedná a krátkozraká. Vyhlásil to generálny prokurátor SR Maroš Žilinka. Pre navrhované zmeny nevidí žiadny vecný ani rozumný dôvod. Ich prijatie by podľa Žilinku predstavovalo zásadný krok späť v boji proti extrémizmu.
„Novela predpokladá závažné zmeny, ktoré sú navrhované bez akejkoľvek odbornej diskusie a analýzy. Extrémizmus pritom považujem za rovnako závažné, ak nie ešte závažnejšie ohrozenie spoločnosti, akým je korupcia. Pre navrhované zmeny nevidím žiadny vecný a ani rozumný dôvod. Ich prijatie by predstavovalo zásadný krok späť v boji proti extrémizmu, ktorý je cestou k rozvratu demokratických hodnôt. Navrhovanú legislatívu považujem za nezodpovednú a krátkozrakú,“ zdôraznil generálny prokurátor vo videu na sociálnej sieti.
Skupina poslancov za koaličnú SNS predložila do parlamentu novelu Trestného zákona. Navrhuje v nej okrem iného úpravu trestných sadzieb pri extrémistických trestných činoch. Pri viacerých z nich chce znížiť horné hranice sadzieb. Poslanci to odôvodnili potrebou racionálnejšie a diferencovanejšie nastaviť trestné sadzby. argumentovali predkladatelia.
Národniari navrhli tiež zníženie hornej hranice trestných sadzieb pri prejave sympatie k takémuto hnutiu, pri hanobení národa, rasy a presvedčenia, pri popieraní a schvaľovaní holokaustu, zločinov politických režimov a zločinov proti ľudskosti či pri podnecovaní k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti.
Národniari chcú tiež novelou vypustiť ustanovenia o výrobe, rozširovaní a prechovávaní extrémistického materiálu. Argumentovali, že by sa tak odstránila právne neistá úprava a znížila by sa závislosť trestnoprávneho posúdenia od znaleckých názorov na normatívne neurčité otázky. Upozornili na to, že trestnoprávna ochrana chránených záujmov by zostala po zmene zachovaná.
„Cieľom navrhovanej úpravy je zosúladenie trestnoprávnej represie so základnými princípmi moderného trestného práva, najmä so zásadou primeranosti trestu, individualizácie trestnoprávneho postihu, právnej istoty a zásady ultima ratio. V aplikačnej praxi sa pri dotknutých ustanoveniach dlhodobo prejavujú problémy vyplývajúce z neprimerane prísnych trestných sadzieb, právne neurčitých pojmov a nadmernej fragmentácie skutkových podstát. Súčasné nastavenie sankčných rámcov v niektorých prípadoch vedie k mechanickému ukladaniu nepodmienečných trestov odňatia slobody aj v situáciách, v ktorých absentuje priama ujma na chránených záujmoch a kde závažnosť skutku spočíva predovšetkým v rovine abstraktného ohrozenia,“ argumentovali predkladatelia.
„Návrh SNS je minimom, čo malo byť urobené. Jedinou skutočnou nápravou aktuálneho stavu je úplné zrušenie všetkých ustanovení Trestné zákona, postihujúcich takzvaný extrémizmus,“ vyhlásil niekdajší riaditeľ kontrarozviedky SIS Peter Tóth. Iniciatíva SNS je podľa neho síce chvályhodná, ale nedostatočná a iba kozmetická.
„Všetky ustanovenia Trestného zákona namierené proti takzvanému extrémizmu vedú k stíhaniu a väzneniu ľudí za názory. Za myšlienky zatvárali tie najodpornejšie režimy. Trestanie za názory je rozvratom demokratických hodnôt. Žilinka sa nám usiluje nahovoriť, že ochranou demokratických hodnôt je naopak zatváranie za názory. Tým sa stáva rovnako nebezpečným, ako je Lipšic, pretože aj on je posadnutý trestaním,“ skonštatoval Tóth.
Zdroj: YouTube TASRTV / hnonline.sk / InfoVojna
