Agresívne a nenávistné komentáre na sociálnych sieťach podľa Juraja Draxlera prekročili únosnú hranicu

11.08.2026 23:00

Rôznych vyšinutých jedincov bude treba postupne riešiť. Aj tých, čo sa skrývajú za "podporu Ukrajine". Ani zbežnému návštevníkovi neujde, že za ostatných pár dní sa na tento profil zbehli pomerne veľké davy komentujúcich, skrývajúcich sa za akože ušľachtilú nenávisť voči Rusku.

Komunikácia prebieha zväčša nejak takto. Status: "Toto je celkom pekný dom." Koment: "Skap ty červený bastard aj tvoji rodičia.. keď sa ti v Rusku tak páči tak tam ostaň hajzel skap."

Ešte zarážajúcejšie ako tento štýl komunikácie sú rôzne poznámky, ktoré ukazujú mizivú úroveň znalostí, logiky a vôbec civilizačných kompetencií. Sú tu snáď desiatky komentárov pýtajúcich sa, či mi nevadí, že som bol na území Gruzínska, ktoré okupuje Rusko. Z nich je jasné, že tie bytosti netušia o existencii dvoch entít, Severného a Južného Osetska. Nie málo komentárov hovorí o ruskej porobe kaukazských národov, ale autor nevidí absolútne žiaden rozpor v tom, že trochu chválim Osetov a ich republiku a on na to nadáva. Nič, nichts, nada, rien de rien.

Ďalší sa pozastavuje nad tým, že vraj hlásam kresťanské hodnoty a tam sa bratám s moslimami. Ani to prvé nie je veľmi pravda, no a čo sa týka toho druhého: Osetínci sú kresťania, a kresťanstvo prijali zhruba v rovnakom čase ako sa začalo rozširovať na Rusi. Do toho prichádzajú nejaké narážky, ako som si išiel do Ruska zase po rublíky doprostred Kaukazu a podobne.

Čo je ultra ironické, lebo každému trochu mysliacemu človeku je asi zjavné, že niekto s mojím profilom sa môže úplne hladko včleniť do "prozápadných štruktúr" a práveže tam zarábať peniaze na propagande, pardon, demokratizačných aktivitách. Rozhodne nie malé, pričom pokusy získať si ma pre toto boli veľmi konkrétne.

Jednoducho, ide o zhromaždenie takej tej úplnej lúzy, ktorá nielenže toho veľa nevie, ale celkovo má problémy aj s myslením. Tým pádom ide prirodzene o ľudí, ktorí z veľkej časti nemajú bohvieaký život. Ťažko totiž zamestnať niekoho, kto má problémy reálne chápať nejaký text, inštrukcie či vysvetlenia.

A to títo ľudia úplne zjavne majú. Fungujú na báze jednoduchých signálov – vidia nejaké slovo alebo vetu a odvodia si z toho nejaký obsah, pričom nie sú schopní už si tie vety aj naozaj prečítať a logicky im porozumieť. Tým pádom aspoň časť z nich zrejme nemá ani jednoduchý osobný život, lebo rozumnejším ľuďom sú otravní. A preto sa musia realizovať aspoň tam, kde je to pre nich akoby bezpečné. Online.

Potom je tu ale aj oveľa, oveľa menšia skupina, síce formálne vzdelaných a čisto intelektovo nie úplne nerozvinutých ľudí, ktorých ale život tak zomlel, že sa správajú naozaj ako, ľudovo povedané, zúfalci. Sú to zväčša ľudia, ktorí sa nejakú dobu pohybovali po okraji politiky, ale to je tak všetko. Myslia si, že by mali byť dôležitejší alebo mať silnejší hlas ako majú.

Exnovinári, exhovorcovia alebo aj súčasní ľudia z niektorých komunikačných oddelení, bývalí mimovládkari teraz pôsobiaci vo firemnom prostredí, ktoré je nudné. Poškuľujú po nejakom verejnom pôsobení, ale nevedia sa doňho reálne dostať. Žerie ich to a motor tejto a iných neuróz ich poháňa do veľmi podobného vyjadrovania, ako má tá prvá skupina.

Príkladom je Peter Bátor, exporadca exprezidentky Čaputovej a exdiplomat. Zjavne nemáme spolu veľa spoločného, lebo ja sa predsa len pohybujem v trochu iných dimenziách, dlhé roky, ale práve preto si takýto človek potrebuje vytvoriť ilúziu seberovnosti. Pritom je to typický kolaborant. V jeho verejnom pôsobení v podstate nie je nič iné ako opakovanie kľúčových frází a naratívov pochádzajúcich z ekosystému globalizovaných akože "demokratizačných" štruktúr.

Mimochodom, ešte aj jeho známi uznávajú, že je to vlastne nudný človek. Asi aj je, v jeho prejave nevidno náznaky nejakej tvorivosti, originality či širokých znalostí. Proste frázy, ktoré nudia profesne aj spoločensky. Ale isté štruktúry šírenie takýchto frází potrebujú, no tak z toho žije. A takýchto ľudí zjavne veľmi irituje niekto ako ja, kto by podľa nich mal zapadať do rovnakej nudnej, trápnej a v zásade anticivilizačnej šablóny ako oni.

Toto všetko by neprekážalo, keby išlo len o nejaké online výlevy. Ale spoločnosť si naozaj nemôže dovoliť ani to, aby úplne voľne nejaká lúza kričala, nech začne kapať celý jeden národ a že si to zaslúži. Ani to, aby mali voľný priestor bezostyšní kariérni propagandisti. Preto v nasledujúcich mesiacoch trošku pritvrdíme k jednotlivcom z tej prvej skupiny, pričom sa náhodne vyberie vzorka. V rámci politického boja zakročíme aj voči jednotlivcom z tej druhej. A budú sa sťažovať, asi tak ako plakal po prehratom boji Korčok. Smola.

Mimochodom, ako doplnok tohto celého zvažujem vytvoriť aj verejný zoznam nepriateľov. Nepriateľov ukrajinského národa. Pretože tí aktivisti, vlajočkári a propagandisti, ktorí kričia provojnové heslá, sú nepriateľmi ukrajinského národa. Je jedno, že časť nemá šancu si to uvedomiť.

Ja osobne sa s Ukrajincami pomerne často stretávam, z rôznych regiónov. Nikdy sa mi nestalo, že by mi niektorý alebo niektorá začala kričať podobné vety, ako naši vlajočkári. Iste, lebo pre nich nejde o nejakú hru, pre nich je celý konflikt veľmi reálny a podobne je pre nich ukrajinská reality oveľa zložitešia ako pre nejakého blbečka, čo mu žena nedá, tak ide na sociálne siete povzbudzovať Ukrajincov do hrdinského sebavyhladzovacieho boja.

Časť "mojich" Ukrajincov sú pritom pomerne silno vlastenecky naladení, v princípe chcú, aby sa napadnutá krajina bránila. Ale zároveň by už dlho privítali nejaké rozumné riešenie, ako to celé ukončiť a dohodnúť sa. Určite neberú Zelenského ako nejakú modlu a čistého lídra.

Aj preto prípadne spravíme zoznam verejne známych, ale aj o niečo menej známych osôb, ktoré sa najviac u nás zasluhujú o to, že sa konflikt podáva manipulačne, čím to prispieva k jeho predlžovaniu. Samozrejme, rovnako to platí aj voči opačnému extrému.

Tak ako dlhodobo na tomto profile neznesiem, ak sa Ukrajincom hromadne hovorí "Ukrofašisti" alebo "Ukronacisti" – čo je mimochodom výraz, ktorý som nikde v Moskve v mojich rozhovoroch nepočul, ani od bežných ľudí a už vôbec nie od elity, je to čisto propagandistická formulka pre najspodnejšie vrstvy.

A tak, ako neznesiem, keď niekto prejaví schvaľovanie civilných obetí. Pred časom som odtiaľto vyhádzal rad hlupákov, ktorí mali potrebu schvaľovať či ospravedlňovať to, keď v jeden mesiac ruské sily podnikli útoky na zhromaždenia vojakov v husto zastavaných oblastiach. Bolo tam dosť civilných obetí a dezoláti kričali, že to je v poriadku. Nebolo to v poriadku a ruské ozbrojené sily to aj rýchlo prestali robiť.

Každopádne, život je ťažký. To si asi postupne uvedomia aj niektorí z tých, ktorí či už z čírej hlúposti alebo vychcanosti ničia možnosti normálnej, slušnej vecnej verejnej diskusie o Ukrajine, Rusku, Východe a Západe a všetko zahadzujú propagandistickým bahnom. Buď sa toto celé značne potlačí, alebo si nezaslúžime tváriť sa ako civilizovaná krajina.

Zdroj: Facebook Juraj Draxler / InfoVojna