Biden musel odložiť plánovanú návštevu Rijádu. Saudská Arábia odmieta pristúpiť na protiruskú hystériu, navyše sa prikláňa k spojenectvu s Ruskom a Čínou
07.06.2022 15:45
Ropa pokračuje na začiatku nového týždňa v posilňovaní sa, pričom cena severomorskej ropnej zmesi Brent sa dostala nad 120 USD (111,84 eura) za barel (159 litrov). Saudská Arábia totiž zvýšila ceny júlových dodávok ázijským zákazníkom viac, než sa očakávalo.
To signalizuje, že na trhu bude naďalej nedostatočná ponuka. A to aj napriek tomu, že aliancia OPEC+ sa dohodla na zrýchlení zvyšovania produkcie v najbližších dvoch mesiacoch.
Júlový kontrakt na americkú ropu WTI sa v pondelok o 7.30 h SELČ predával po 119,72 USD za barel. To bolo o 85 centov alebo o 0,72 percenta viac ako v piatok (3. 6.) na konci obchodovania na newyorskej komoditnej burze. Kontrakt si v piatok pripísal 2 USD alebo okolo 1,7 percenta a uzavrel na 118,87 USD za barel.
Augustový kontrakt na Brent sa posilnil o 88 centov alebo o 0,74 percenta a o 7.39 h SELČ sa predával po 120,60 USD za barel. Predtým sa jeho cena dostala až na 121,95 USD za barel. V piatok jeho cena stúpla o 1,8 percenta.
Saudskoarabský koncern Saudi Aramco zvýšil oficiálnu júlovú predajnú cenu svojej referenčnej ropy Arab Light pre ázijských zákazníkov o 2,10 USD na barel, pričom sa očakával nárast ceny len o 1,50 USD. Koncern tiež zvýšil ceny pre severozápadnú Európu a mediteránny región.
Biden odložil návštevu Saudskej Arábie
Turné Joea Bidena na Blízkom východe naplánované na koniec júna bolo presunuté na júl. Ako prvá o tom v sobotu informovala televízia „NBC News“, hoci ešte v piatok mal byť dohodnutý program platný.
Boli oznámené dva dôvody odkladu: „problémy s harmonogramom prezidenta Spojených štátov“ a „potreba dodatočného času na prípravu“. Prvý je očividne vycucaný z prsta, zatiaľ čo druhý je oveľa zásadnejší, než sa Washington odváži priznať.
Očakávalo sa, že Biden navštívi Rijád na summite „Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu“ a navštívi aj Izrael a Palestínu. Americká diplomacia v poslednom čase vyslala na Blízky východ emisárov (konkrétne Bretta McGurka a Amosa Hochsteina), aby návštevu pripravili, no ich pokusy skončili neúspechom.
Štáty Perzského zálivu sa počas krízy na Ukrajine odmietli pripojiť k protiruským sankciám. A Rijád navyše ignoroval požiadavky Washingtonu na porušenie dohody OPEC+ zvýšením produkcie ropy. Napriek tomu: v prvom štvrťroku 2022 tržby kráľovstva z predaja ropy vyleteli z 22 miliárd na 40 miliárd dolárov.
Amerika v tomto smere nedokáže zmeniť vývoj udalostí. Preto bol aktuálny moment návštevy vyhodnotený ako nevhodný – a vôbec nejde o Bidenovu „zaneprázdnenosť“.
A potom sa vyznamenal samotný Biely dom. Ešte 1. júna nová tlačová tajomníčka Karine Jean-Pierre potvrdila Bidenove komentáre z roku 2019, že Saudská Arábia by sa mala stať „vyvrheľom“ na svetovej scéne v súvislosti s atentátom na novinára Džamála Khashoggiho v roku 2018. Veľmi múdro.
K tomu sa ešte pridáva úsilie protisaudskej loby v Spojených štátoch: od šéfa osobitného výboru Snemovne reprezentantov pre spravodajstvo Adama Schiffa („Princovi by som ani ruku nepodal“) až po rodiny zabitých pri útokoch z 11. septembra 2001, ktorí vyzvali Bidena, aby obete „pripomenul“ priamo na stretnutí s korunným princom bin Salmanom.
Teraz sa Washington snaží vykresliť svoj neúspech ako „prefíkaný plán“ a tvrdí, že cesta sa uskutoční možno v júli. Oneskorenie však nenapraví to hlavné – „nezmení blízky vzťah Saudov s Čínou aj Ruskom“, pripúšťajú analytici v časopise „Foreign Affairs“.
Saudská Arábia sa prikláňa k spojenectvu s Ruskom a Čínou
Korunný princ Saudskej Arábie Mohammed bin Salman (37) sa v budúcnosti môže stať významným politikom na Blízkom východe a zapísať sa do histórie. Očakáva sa, že bude vládnuť kráľovstvu dlhé roky, možno celé polstoročie.
Pred pár rokmi predstavil princ Saudom sen – premenu krajiny z „ropnej pumpy“ na moderného technologického giganta. Ako uviedol v roku 2016:
„O 20 rokov budeme ekonomikou a štátom, ktorý bude do značnej miery nezávislý od ropy.“
To vytvára nadšenie z princa medzi mládežou na Blízkom východe. Dnes bin Salman lavíruje medzi ľadovcami svetovej geopolitiky. Saudská Arábia sa približuje k zmiereniu s Iránom a kritizuje administratívu amerického prezidenta Joea Bidena, čím marí plány Washingtonu „zničiť ruskú ekonomiku“.
Západné médiá píšu, že predovšetkým je Bidenova administratíva nervózna z možnosti návštevy Rijádu čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, s ktorým by Mohammed bin Salman mohol dosiahnuť historickú dohodu o predaji ropy v jüanoch, nie v dolároch. Washington sa obáva aj pravdepodobnosti, že Saudská Arábia s podporou Číny postaví závod na spracovanie uránu.
To je ekonomika. A v oblasti ideológie Mohammed bin Salman svojho času ohlásil náboženské reformy v kráľovstve, túžbu navrhnúť nový model islamu, ktorý by mohol spojiť sledovanie tradícií s úlohami modernizácie krajiny. Ak nenastanú okolnosti „vyššej moci“, korunný princ Saudskej Arábie môže zmeniť tvár nielen svojej krajiny a Blízkeho východu, ale aj svetového islamu.
Ruská ropa mizne do Číny a Indie
Rusko od začiatku vojny na Ukrajine výrazne zvýšilo vývoz ropy do ázijských krajín. Čína, ktorá bola už pred vojnou najväčším odberateľom ruskej ropy, teraz nakupuje trojnásobok toho čo predtým. India, ktorá pred inváziou ruskú ropu veľmi nenakupovala, jej nákupy medziročne zvýšila zhruba na dvadsaťnásobok.
Moskva sa teraz snaží vysporiadať s dopadmi sankcií, ktoré na ňu za jej agresiu voči Ukrajine uvalila Európska únia. Tá sa v pondelok dohodla, že do konca tohto roka zníži dovoz ropy z Ruska až o 90 percent. Moskva teraz okrem iného zvažuje aj zníženie ťažby, čím by na trhu vyvolala nedostatok suroviny a tým aj rast jej ceny, naznačil viceprezident ruskej ropnej spoločnosti Lukoil Leonid Fedun. To by Rusku umožnilo inkasovať za predaj ropy do Ázie ešte viac peňazí.
India nakupuje niekoľkonásobne viac
„Reakcii Ruska sa pochopiteľne bude venovať veľká pozornosť,“ uviedla analytička trhu komodít v spoločnosti RBC Capital Markets Helima Croftová. Rusko je tretím najväčším producentom ropy na svete, za Spojenými štátmi a Saudskou Arábiou, a druhým najväčším vývozcom. Prvým je Saudská Arábia, uvádza štatistika Medzinárodnej agentúry pre energiu.
India donedávna dovážala z Ruska len asi dve až päť percent ropy, ktorú spotrebúva. Za celý minulý rok doviezla okolo 12 miliónov barelov, len za tohtoročný marec to však bolo asi 11 miliónov barelov a za apríl ďalších 27 miliónov. India ruskú ropu nakupuje so zľavou, ktorú vyjednala vzhľadom na vyššie riziko v súvislosti s tým, že západné štáty proti Rusku zaviedli sankcie. V máji India nakúpila ďalších asi 21 miliónov barelov ruskej ropy, ukázali to údaje analytickej firmy Kpler.
Cena ruskej ropy sa vyjadruje podľa referenčného kontraktu na ropu Urals, čo je zmes ropy z niekoľkých ruských regiónov. Ropa Urals bola v minulých rokoch vždy lacnejšia ako severomorský Brent, ktorý je celosvetovo považovaný za referenčný typ, s ktorým sa cenovo porovnávajú ostatné typy ropy v závislosti na kvalite a dostupnosti. V súčasnej dobe sa cena ropy Urals na svetovom trhu pohybuje okolo 95 dolárov za barel, čo je výrazne viac ako pred rokom. Brent sa teraz predáva zhruba za 113 dolárov za barel.
Čo sa Číny týka, tá už pred vojnou na Ukrajine bola najväčším odberateľom ruskej ropy. Aj Peking však teraz z Ruska nakupuje výrazne viac - od marca do mája zhruba 14,5 milióna barelov, čo je zhruba trikrát toľko čo v rovnakom čase vlani.
Saudovia môžu zvýšiť ťažbu
Rusko nie je členom Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC), s organizáciou ale rovnako ako niekoľko ďalších významných ťažiarov ropy spolupracuje v skupine nazvanej OPEC+. Tá teraz posudzuje, ako nahradiť nižšiu ťažbu v Rusku vyvolanú západnými sankciami. Podľa predchádzajúcej dohody v OPEC+ mohlo Rusko ťažiť 10,44 milióna barelov ropy denne, v apríli však jeho ťažba dosahovala v priemere 9,3 milióna barelov denne, uviedla agentúra Reuters.
Zdroje denníka Financial Times tvrdia, že Saudská Arábia je pripravená výrazne zvýšiť ťažbu, pokiaľ sa produkcia ropy v Rusku citeľne zníži. Denník The Wall Street Journal v utorok s odkazom na svoje zdroje napísal, že niektorí členovia OPEC nechcú s ruskou produkciou ropy vo svojich celkových plánoch počítať, aby tak v OPEC+ vytvorili priestor na zvýšenie ťažby v ostatných krajinách.
To požadujú hlavne Spojené štáty a Európska únia, ktoré chcú dosiahnuť pokles trhových cien ropy. Zdroje agentúry Reuters v skupine OPEC+ však uviedli, že stredajšie stretnutie technického tímu OPEC sa touto záležitosťou nezaoberala. Ďalšie zdroje z OPEC+ tvrdia, že o tejto myšlienke sa nebavila ani celá skupina.
Cena ropy na svetových trhoch na správu WSJ spočiatku reagovala výraznejším poklesom. Vo štvrtok ráno sa Brent predával za menej ako 113 dolárov za barel, pred poludním už ale cena bola asi o dolár vyššia. OPEC+ podľa zdrojov nevypočuje požiadavky na výraznejšie zvýšenie ťažby a bude ju ďalej zvyšovať len v tom rozsahu, ako sa dohodol po uvoľňovaní reštriktívnych opatrení zavedených v roku 2020 po prudkom poklese dopytu v reakcii na koronavírové uzávery.
Zdroj: Telegram Jelena Panina / trend.sk / sk.news-front.info (1), (2) / hnonline.sk
