VIDEO: Rekonštrukcia kaštieľa v Rusovciach odhaľuje aj príbehy ukryté pod zemou celé stáročia. Archeológovia odkryli 2 000 rokov starú rímsku cestu, pozostatky kamenných domov, studňu a množstvo predmetov
19.09.2026 12:30
Na území dnešných bratislavských Rusoviec sa nachádzal významný rímsky vojenský tábor Gerulata, ktorý bol dôležitou súčasťou severnej hranice Rímskej ríše, známej ako Limes Romanus. Vedúcim archeologického výskumu, ktorý prebieha v rámci rekonštrukcie kaštieľa v Rusovciach, je archeológ Erik Hrnčiarik. Vo videu zverejnenom Úradom vlády SR 18. septembra 2026 nás prevedie vzácnymi nálezmi z čias Rímskej ríše a ukáže, čo všetko dokáže o živote našich predkov prezradiť jediná minca, prsteň či kúsok keramiky.
Pod dnešnou Maďarskou ulicou v bratislavských Rusovciach sa ukrývajú stopy života spred približne dvetisíc rokov. Archeológovia tam odkryli rímsku cestu, pozostatky kamenných domov, studňu aj množstvo predmetov, ktoré približujú každodenný život obyvateľov niekdajšej rímskej osady.
„Práve kráčam po Maďarskej ulici a málokto z vás asi vie, že pod nami je 2000 rokov stará história,“hovorí Erik Hrnčiarik z Trnavskej univerzity.
Pod cestou sa podľa neho nachádza najmenej 12 metrov široká rímska komunikácia, ktorú počas jej existencie opakovane opravovali. „Rímania postavili prvú fázu približne na konci 1. a začiatku 2. storočia. Druhýkrát opravovali cestu na konci 2. storočia, no a v neskorej antike dostavali zvyšok tejto cesty,“približuje Hrnčiarik.
Ani rímske komunikácie však neboli bez chýb. „Kvalita rímskych ciest trošku pripomínala kvalitu tých našich. Taktiež sa tam nachádzali rôzne výmole,“ poznamenáva archeológ.
Jeden z takýchto výmoľov sa zachoval dodnes a podľa archeológov mohol byť príčinou menšej nehody. Z voza, v ktorom cestovala žena, zrejme vypadla skrinka, ktorú Hrnčiarik prirovnáva k antickej kabelke. Rozbila sa priamo na ceste a jej obsah sa po stáročiach podarilo nájsť archeológom.
„Mala tam niekoľko mincí, takéto tri mince, ale čo je veľmi krásne, mala takýto nástroj, ktorý používali dámy na šminkovanie,“ opisuje nález. Jednou stranou nástroja si podľa neho ženy nanášali líčidlo a druhou ho rozmiešavali a aplikovali okolo očí.
Domy pri ceste a prsteň s Merkúrom
Pozdĺž rímskej cesty stáli dlhé kamenné domy, ktoré archeológovia označujú ako Streifenhäuser. Do súčasnosti sa z nich zachovali predovšetkým základy, na viacerých miestach však aj zvyšky omietky.
Domy obývali obyvatelia takzvaného viku, teda osady, ktorá sa nachádzala v okolí rímskeho tábora. V jednom z objektov archeológovia objavili aj prsteň s vyobrazením boha Merkúra.
„Na ňom je očko s vygravírovaným bohom Merkúrom, čiže bohom obchodu, a preto si my myslíme, že tento dom patril obchodníkovi z Gerulaty,“vysvetľuje Hrnčiarik.
Medzi nálezmi je aj nádoba z 2. storočia. „Včera sa mi pri prehlbovaní tejto studne podarilo nájsť túto nádobu, ktorá pochádza z druhého storočia a pravdepodobne slúžila na servírovanie vína. Do tejto studne sa však už dostala iba ako odpad,“ opisuje archeológ.
Rímska studňa sa zachovala aj s drevom
Súčasťou hospodárskeho zázemia osady boli rozsiahle studne. Jednu z nich archeológovia práve skúmajú. Na výskume sa podieľajú aj študenti Trnavskej univerzity.
„Začisťujem vlastne výdrevu rímskej studne,“vysvetľuje študent Adam. Rímania podľa neho nedokázali vyvŕtať rovnomerný otvor spôsobom, aký poznáme dnes.
„Museli vykopať veľkú jamu a okolo toho kládli dosky výdrevy a postupne to udupávali. A presne táto výdreva sa nám v takejto podobe zachovala,“hovorí.
Nálezy z archeologického výskumu následne putujú na Trnavskú univerzitu. „Všetky nálezy, ktoré sme počas archeologického výskumu objavili, prenesieme k nám na Trnavskú univerzitu, kde ich postupne reštaurujeme, umývame a interpretujeme,“približuje Hrnčiarik.
Často ide najskôr iba o množstvo úlomkov. „Z Rusoviec často donesieme takýto kopec črepov, ktoré potom postupne a opatrne jeden vedľa druhého spájame a nakoniec z toho môžu vzniknúť takéto nádherné keramické nádoby,“ vysvetľuje.
Medzi nimi je aj terra sigillata, keramika označovaná za „antický porcelán“. Jedna z nádob, ktorú archeológovia skúmajú, pritom prešla na svoju dobu mimoriadne dlhú cestu.
„Táto nádoba konkrétne bola vyrobená až v južnom Francúzsku, odkiaľ ju doviezli až do ďalekých Rusoviec,“ hovorí Hrnčiarik.
Okrem keramiky patria medzi najčastejšie archeologické nálezy kosti a stavebný materiál. „Sú tu zvieracie kosti, ľudských máme strašne málo. A potom tehly, či už takéto škridly alebo iný stavebný materiál,“ dodáva.
Viac vo videu:
Zdroj: YouTube Úrad vlády SR / pravda.sk / InfoVojna
