Matovičovi výpalníci na Finančnej správe SR alebo príbeh exriaditeľa kontrarozviedky SIS Petra Tótha o tom, ako čurillovci a Lipšicovo gestapo kryli trestnú činnosť medzinárodnej slovensko-českej zločineckej skupiny, zosnovanej v istej trnavskej advokátskej kancelárii
19.01.2026 18:00
Ak sa pozeráme na novodobé dejiny Slovenska kritickým okom, musíme pripustiť, že kradli všetky vlády. Bez výnimky. Až do príchodu Igora Matoviča k moci si všetky vlády vystačili so slovenskými zbojníkmi. Keď sa stal premiérom najznámejší slovenský blázon a jeho mentálne spomalený lokaj Eduard Heger si sadol do kresla ministra financií, najali si na kradnutie, vydieranie a vyberanie výpalného zbojníkov zo susedného Česka. Finančnú správu odovzdali do rúk Jiřího Žežulku a Petra Vincenza.Nasledujúci príbeh hovorí o tom, ako čurilly a Lipšicovo gestapo kryli trestnú činnosť medzinárodnej slovensko-českej zločineckej skupiny, zosnovanej v istej trnavskej advokátskej kancelárii.
Kto je Jiří Žežulka
Andrej Babiš bol od januára 2014 do mája 2017 ministrom financií vo vláde premiéra Bohuslava Sobotku. V čase nástupu Andreja Babiša na ministerstvo vykonával Jiří Žežulka bezvýznamnú funkciu na Generálnom finančnom riaditeľstve Českej republiky. Zhodou historických okolností sa na určitý čas dostal do priazne nového ministra financií. Andrej Babiš poveril Žežulku výkonom funkcie generálneho riaditeľa finančného riaditeľstva, čím sa stal kráľom správy daní v Českej republike.
Neskôr dôveru ministra financií stratil, Žežulka bol odvolaný a z českej finančnej správy sa pobral ku konkurencii: stal sa partnerom audítorsko-účtovníckej firmy APOGEO. Žežulka mal v spoločnosti zodpovednosť za daňovú politiku a riadenie sporov so štátom. Inými slovami kým v postavení šéfa finančnej správy dane vymáhal pre štát, v súkromnom sektore radil klientom, ako majú platiť čo najnižšie dane a ak sa dostali do právnych a súdnych sporov so štátom, staral sa o to, aby vyhrali a štát prehral.
Každý má právo na zmenu kariéry. Preto nemožno Žežulkovi zazlievať, že vedomosti a skúsenosti nadobudnuté v štátnej správe sa rozhodol za väčšie peniaze využiť v súkromnom sektore. Tiež by nebolo správne tvrdiť, že daňoví poradcovia, audítori a účtovníci pomáhajú korporáciám okrádať štát. Naopak, niekedy – a nie zriedkavo – štát požaduje od firiem viac, ako je spravodlivé a zákonné. Inokedy sú daňové prípady natoľko komplikované, že bežné účtovné oddelenie podnikateľského subjektu si s tým nedokáže poradiť. Keďže podnikateľ chce dodržať zákon a odviesť štátu presne toľko, na koľko má nárok, požiada o externú odbornú pomoc. Poradenstvo v oblasti daní je teda legitímne a ak sa pohybuje v mantineloch zákona, je užitočné nielen z pohľadu daňového subjektu, ale aj štátu.
Napriek povedanému, ak raz niekto odíde z verejného sektora do súkromnej sféry, ale v rámci toho istého segmentu, a zaradí sa na opačnú strany barikády, ako sa to stalo v prípade Jiřího Žežulku, prípadný návrat dotyčného naspäť do služieb štátu by mal byť spojený s dôsledným skúmaním možných rizík a dôkladným zvažovaním potenciálnych výhod, nevýhod a ich pomeru k očakávaným výsledkom.
Keď Matovič s Hegerom v roku 2020 angažovali Žežulku v postavení prezidenta Finančnej správy SR, nezaoberali sa žiadnymi úvahami o výhodách či rizikách prestupu zo súkromného do štátneho sektora. Žežulka už v tom čase pracoval na významnej pozícii vo firme APOGEO najmenej päť rokov. Úplne však postačilo, že bývalý slovenský colník a v čase vyberania prezidenta finančnej správy dlhoročný Matovičov advokát Maroš Prosman namiesto seba do tejto funkcie odporučil Žežulku. Pred vymenovaním nového prezidenta finančnej správy sa konalo aj výberové konanie, ale keďže po porade s Matovičovým advokátom padlo politické rozhodnutie, išlo len o formálnu záležitosť. Český brat Žežulka sa bez problémov stal šéfom slovenskej finančnej správy.
Mimochodom, JUDr. Prosman je advokát, ktorý pomohol Matovičovi vysekať sa z daňových podfukov, aj keď bolo nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že obtiahol štát o milióny korún.
Suchoba ukazuje prstom na Žežulku
V roku 2021 boli kauzy Mýtnik a Očistec v plnom prúde. Prominentným kajúcnikom oboch monster prípadov bol IT magnát Michal Suchoba. Čurilly aj Lipšicovo gestapo si ho osvojili ako zdroj nespochybniteľných informácií. Poskytovali mu rozsiahle výhody a úľavy v trestnom konaní a najmä nekriticky preberali všetko, čo im naservíroval. Iným osobám vznášali obvinenia len na základe jeho výpovedí. Avšak, keď sa Suchoba rozhovoril o Žežulkovej zločineckej skupine a jeho výpoveď potvrdila aj ďalšia dôležitá svedkyňa, čurilly a Lipšicovo gestapo ostali hluché, nemé a najmä nečinné.
Stalo sa to počas výsluchu 18. mája 2021. Suchoba bol v procesnom postavení svedka vypočutý nižšie postavenou čurillou kapitánom Jaroslavom Vereščákom v rámci notoricky známeho technického spisu, vedeného pod značkou PPZ-80/NKA-BA2-2021. V krátkosti spis 80. Zápisnica má niekoľko husto písaných strán. S ohľadom na charakter zápisnice existuje dôvodné podozrenie, že text výsluchu priniesol Suchoba napísaný na USB kľúči a kapitán Vereščák to len skopíroval do príslušného úradného formulára.
Rozsiahlu časť zápisnice, viac ako 1 200 slov, venoval kajúcnik Suchoba popisu závažnej trestnej činnosti vtedajšieho šéfa slovenskej finančnej správy Jiřího Žežulku. Výpoveď sa odvíja od faktu, že Suchobova firma Allexis bola dlhodobým dodávateľom informačných systémov finančnej správy. Po nástupe Matovičovho cirkusu k moci boli Allexisu vypovedané viaceré zmluvy, z toho dôvodu hľadal riešenie. Aj ho našiel prostredníctvom českého podnikateľa Simona Štekla, predajcu luxusných áut v Prahe.
Keďže na prelome rokov 2020 – 2021 sa Suchoba zdržiaval viac v Dubaji ako na Slovensku, jeho kolegyňa Jana Rovčaninová sa prostredníctvom Štekla najprv telefonicky a potom aj osobne v Bratislave skontaktovala so Žežulkom. Na prvom stretnutí jej šéf finančnej správy povedal, že 28. januára sa s ňou znova uvidí v pražskej predajni motorových luxusných motorových vozidiel FS Motors Simona Štekla. Uvedený deň vycestovala Jana Rovčaninová do Prahy. Na jej prekvapenie šéf FS Žežulka na schôdzku neprišiel. Namiesto seba poslal podnikateľa Karla Nejedlého, ktorý pani Rovčaninovej povedal, že ak chce Allexis naďalej dodávať informačné technológie na slovenskú finančnú správu, musí mu do niekoľkých dní vyplatiť v hotovosti dva až päť miliónov. Na to poznamenala, že akiste myslí päť miliónov v českých korunách. Dostala jednoznačnú odpoveď, že „samozrejme“ ide o sumu v eurách. „Tak sa ho ešte raz opýtala, či si vie predstaviť, kto a ako dokáže zohnať 5. mil. euro v hotovosti za tri dni a on je na to odpovedal, že to je náš problém,“ uviedol do zápisnice Suchoba.
V priebehu popisovaného stretnutia odzneli ešte dve podstatné informácie. Po prvé, Nejedlý sa vyjadril, že časť z úplatku päť miliónov eur je určených aj pre vtedajšieho ministra financií, Matovičovu onucu Hegera. Po druhé, Suchoba tvrdil, že už spomínaný Štekl, vo firme ktorého sa stretnutie Jany Rovčaninovej s Nejedlým uskutočnilo, mu ukazoval v mobilom telefóne šifrovú komunikáciu so Žežulkom, čím demonštroval priamu angažovanosť šéfa finančnej správy na tejto vydieračskej schéme.
Rovčaninová potvrdzuje svedectvo Suchobu
Ani taká veľká firma ako Allexis nedokáže v dnešných časoch bez podozrenia vytiahnuť z účtov v hotovosti päť miliónov eur. Na záver rozhovoru s výpalníkom Nejedlým bolo teda zjavné, že z úplatku v požadovanej sume nič nebude. Možno aj preto už na druhý deň, 29. januára 2021 čurilly zatkli Janu Rovčaninovú, Lipšicovo gestapo spracovalo návrh na jej vzatie do väzby a Špecializovaný trestný súd to, pochopiteľne, opečiatkoval.
Pani Rovčaninová sa nevzdala bez boja. Nielenže Suchobovu výpoveď v plnom rozsahu potvrdila, ale aj pridala jeden podstatný detail. Výpalník Nejedlý totiž na stretnutie priviedol ešte jedného muža. Ďalšieho výpalníka. Jana Rovčaninová nevedela uviesť jeho meno, pretože sa jej nepredstavil. Po predložení albumu fotografií však jednoznačne identifikovala, že na výpalníckom posedení Nejedlého sprevádzal Petr Vincenz.
Kto je Petr Vincenz? Ide o občana Českej republiky s rozsiahlou minulosťou a dlhoročným pôsobeným v bezpečnostných zložkách. Po vymenovaní za prezidenta Finančnej správy SR Žežulka urobil z Vincenza svojho šéfa inšpekcie. Z toho jednoznačne vyplýva, že Nejedlý žiadal formou vydierania v prítomnosti Žežulkovej pravej ruky Vincenza vyplatenie úplatku za to, aby firma Allexis mohla ďalej pokračovať v dodávaní technológií slovenskej finančnej správe. Je nepochybné, že Vincenz bol na schôdzke nielen s vedomím, ale aj na pokyn samotného Žežulku. Napokon, bol to sám Žežulka, kto Jane Rovčaninovej oznámil, že ďalšie stretnutie sa uskutoční 28. januára 2021 v Prahe v priestoroch predajcu áut Štekla.
Čurilly a Lipšicovo gestapo nechceli výpovedi Jany Rovčaninovej veriť, aj keď sa zhodovala s tým, čo im povedal kajúcnik Suchoba. Za každú cenu chceli spochybniť pravdivosť jej tvrdení, a preto detailne overovali, či navštívila v inkriminovaný deň Prahu. Kamerovými záznamami mýtneho systému aj inými prostriedkami bolo preukázané, že pani Rovčaninová naozaj bola 28. januára v hlavnom meste Česka. Napriek tomu jej svedectvo v spojení s výpoveďou Suchobu neviedlo k žiadnej zákonom predpokladanej aktivite čuríll ani Lipšicových gestapákov.
Menovite je potrebné vyzdvihnúť, že čurilly poverili uprataním špiny, ktorá vyplávala na povrch vďaka výpovediam Suchobu a Jany Rovčaninovej, vyšetrovateľku Moniku Barčákovú. A ona sa o to postarala naozaj dôkladne. Nepochybne aj vďaka Lipšicovým gestapákom Repovi a Šúrekovi; obaja boli totiž v mimoriadne družnom vzťahu a obzvlášť čulom kontakte so Žežulkom. Je neuveriteľné, že Monika Barčáková, Šúrek, Repa a ďalší nie sú v tejto veci dávno obvinení.
Skúška Gašparom
Predstavme si situáciu, že by existovali dve doplňujúce sa výpovede rovnakého významu proti bývalému policajnému prezidentovi Tiborovi Gašparovi a niekdajšiemu šéfovi NAKA Petrovi Hraškovi. Ako by asi konali čurilly a Lipšicovo gestapo? Nielenže by ich zdržali, obvinili a posadili do väzby, ale Špecializovaný trestný súd a v odvolacom konaní aj Najvyšší súd SR by ich poslali na roky rokúce do basy. Čo sa však stalo v prípade Hegera (veď časť z päť mega malo ísť aj preňho), Žežulku a Vincenza? Absolútne nič. Úplná operatívna aj procesná nula.
A nielen to. Nečinne sa prizerá generálny prokurátor Žilinka, aj keď má (nielen) tento prípad doslova pod nosom. Ako je možné, že neberie na zodpovednosť prokurátorov, ktorí vedeli o manipuláciách čuríll so obsahom spisu 80, no napriek tomu nekonali, ako im káže zákon? Tiež je potrebné položiť si otázku, prečo sa na zjavné prešľapy čuríll v kauze Žežulka nezamerala inšpekcia. Zdá sa, že v ostatnom čase sa Úrad inšpekčnej služby nechal zlákať návnadami na podmienku prepusteného zločinca Janebu, ktorý je ešte menej dôveryhodný ako Makó alebo Slobodník. Namiesto toho by sa mali ľudia z inšpekcie zamerať na materiálne dôkazy, čo po sebe a najmä proti sebe zanechali čurilly v spise 80 a iných technických zväzkoch.
V tejto súvislosti sa žiada doplniť, že predmetom stíhania čuríll je aj spis 80. V rámci trestného konania vypovedal už spomínaný kapitán Vereščák. Počas výsluchu uviedol, že nadriadené čurilly ho nabádali, aby zmienky o Žežulkovi v budúcnosti neprotokoloval a aby sa tejto časti výpovede kajúcnika Suchobu nevenoval. Ide o zjavný dôkaz manipulovania procesných úkonov a ututlávania vážnych podozrení už v zárodku vyšetrovania. Napriek tomu nie je v danej veci vyvodená proti čurillám žiadna reálna trestnoprávna zodpovednosť.
Zoznámte sa, Petr Vincenz
Vráťme sa ešte na chvíľu k Žežulkovi a jeho najbližšiemu spolupracovníkovi Vincenzovi. Už sme si raz položili otázku, kto to je. A rovnakú otázku si musíme položiť znova, pretože ide o mimoriadne dôležitú postavu nášho príbehu.
Petr Vincenz bol v minulosti operatívnym pracovníkom protikorupčnej polície, teda českej obdoby slovenskej NAKA. V priebehu služobného pomeru sa spoznal s prokurátorkou Lenkou Bradáčovou, súčasnou vrchnou štátnou zástupkyňou v Prahe. Štátne zastupiteľstvo je v českých podmienkach prokuratúrou. Z polície odišiel Vincenz robiť šéfa bezpečnosti na české železnice a napokon zakotvil, rovnako ako Žežulka, vo firme APOGEO. V čase, keď ho Žežulka vymenoval za šéfa sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly Finančnej správy SR, Vincenz bol životným partnerom prokurátorky Bradáčovej. České informačné zdroje potvrdzujú, že Bradáčová bola v úzkom styku aj so Žežulkom.
Prečo vlastne rozoberám intímny pomer Vincenza s Bradáčovou a jej kontakty so Žežulkom? Odpoveď je jednoduchá. Lenka Bradáčová je niekto ako český Lipšic. Niežeby bola až taký lotor ako on, ale aj ona – podobne ako bývalý špeciálny prokurátor – si roky buduje mediálny imidž nepoškvrnenej ikony boja proti korupcii a zločinu. Kult jej osobnosti, pestovaný českými médiami, vyvoláva v kriticky mysliacom človeku pobavenie, prípadne rozpaky. Nič to však nemení na tom, že pani Bradáčová prinajmenšom vyvoláva zdanie transparentnosti, zákonnosti a nekompromisnosti ku korupcii. Nuž a povesť Lenky Bradáčovej používali ako štít aj páni Žežulka a Vincenz, keď v postavení najvyšších predstaviteľov Finančnej správy Slovenskej republiky organizovali výpalnícke aktivity. Je iróniou osudu, že kým pani Bradáčová naháňala zločincov po Prahe, jednej jej ležal doma v posteli a ráno sa pri ňom zobúdzala.
Krátka rekapitulácia
Zhrňme si doteraz preberaný priebeh kauzy Žežulka do niekoľkých bodov, pretože ide o zarážajúci a najmä veľavravný zoznam faktov:
Fakt prvý: V decembri 2020 pozastavuje Finančná správa SR preplácanie faktúr spoločnosti Allexis, aby Žežulka vytvoril podmienky na vypaľovanie jej majiteľa Suchobu.
Fakt druhý: Začiatkom roku 2021 sa Žežulka stretáva v Bratislave so Suchobovou kolegyňou Janou Rovčaninovou. Na 28. januára si s ňou dohaduje ďalšie stretnutie v Prahe v predajni luxusných vozidiel SF Motors Simona Štekla.
Fakt tretí: Vo štvrtok 28. januára 2021 sa s pani Rovčaninovou u Štekla stretáva výpalník Nejedlý a spolu s ním namiesto Žežulku prichádza šéf inšpekcie a kontroly Finančnej správy SR Vincenz. Nejedlý vydiera Janu Rovčaninovú, za pokračovanie spolupráce finančnej správy so spoločnosťou Allexis požaduje päť miliónov eur v hotovosti. S ohľadom na výšku požadovanej sumy išlo o vydieranie v trestnej sadzbe odňatia slobody od 20 do 25 rokov.
Fakt štvrtý: Jana Rovčaninová nie je schopná splniť Nejedlého, ergo Žežulkove a Vincenzove požiadavky. V piatok 29. januára 2021 ju zatýkajú čurilly a následne ide do vyšetrovacej väzby.
Fakt piaty: Suchoba vypovedá o vydieraní, ktoré zorganizoval Žežulka a uskutočnili Novotný s Vincenzom. Hovorí, že z požadovaných piatich miliónov eur je časť určená aj pre ministra financií Hegera. Vypovedá aj o tom, že Štekl, ktorý sprostredkoval kontakt na šéfa finančnej správy, mu ukazoval komunikáciu so Žežulkom.
Fakt šiesty: Jana Rovčaninová v plnom rozsahu potvrdzuje Suchobovu výpoveď a jednoznačne implikuje Vincenza, Bradáčovej frajera a Žežulkovu pravú ruku.
Fakt siedmy: Čurilly a Lipšicovo gestapo pozametali vážne podozrenia proti Žežulkovi, Vincenzovi a Hegerovi pod koberec. Generálny prokurátor Žilinka to dodnes kryje.
A čo bolo potom...
O Žežulkovi bolo známe, že v čase, keď nominálne vykonával funkciu prezidenta Finančnej správy Slovenskej republiky, slopal prvú ligu, nevenoval sa riadeniu úradu, viac času trávil v Prahe než v Bratislave a zaujímal sa len o kšefty. Namiesto neho finančné riaditeľstvo manažoval ním dosadený šéf inšpekcie Vincenz, žijúci s českou ikonou boja proti korupcii Bradáčovou. Z uvedeného je zrejmé, že výpalníckym mozgom v pozadí operácií nepodareného českého dua mohol byť Vincenz a Žežulka bol „len“ viac než ochotným spolucestujúcim.
Nech už to bolo akokoľvek, nástupom štvrtej vlády Roberta Fica sa bačovanie Žežulku s Vincenzom na slovenskej finančnej správe skončilo. Obaja sa vrátili do Českej republiky. Vincenz našiel uplatnenie na domácom Národnom bezpečnostnom úrade (NBÚ), kde nejaký čas pôsobil na pozícii poverenca pre ochranu osobných údajov, avšak po tom, ako mu bola odobraná previerka, bol potichu uvoľnený zo služobného pomeru. Môžeme sa len domnievať, že dôvodom odchodu z NBÚ mohli byť aj podozrenia spojené s vydieraním firmy Allexis, Suchobu a Jany Rovčaninovej.
Progresívna česká vláda Petra Fialu sa postarala aj o Žežulku. Za jej pôsobenia sa stal generálnym riaditeľom Sekcie kontroly a analýzy rizík Generálneho finančného riaditeľstva Českej republiky a vo funkcii je aj v čase prvých týždňov úradovania vlády Andreja Babiša. K získaniu lukratívnej pozície akiste dopomohla aj okolnosť, že Žežulka má blízke vzťahy so súčasnou generálnou riaditeľkou finančného riaditeľstva Simonou Hronochovou. Je však otázne, či nová vláda bude tolerovať vo funkcii šéfa kontroly a analýzy rizík finančného riaditeľstva človeka, ktorý bol a dodnes je na Slovensku dôvodne podozrivý z účasti na vydieraní a rozsiahlej korupcii.
Ožívajú duchovia minulosti
Najnovší vývoj udalostí v Česku nasvedčuje predpokladu, že Žežulka sa neučil vydierať na Slovensku, ale nevyberané praktiky si osvojil na domácej pôde. Presnejšie už v čase, keď krátko šéfoval českej finančnej správe pod ministrom financií Babišom. Približne v tom čase vznikla aj u našich susedov Daňová kobra, ktorá si najala ako externého analytika, v skutočnosti podvodníka menom Pavel Wünsch. Tento pán si vďaka stykom na finančnej správe vytvoril rozsiahlu sieť kontaktov na daňových úradoch, ale aj na Národnej centrále proti organizovanému zločinu (NCOZ je český ekvivalent slovenského ÚBOK).
Bol to práve Žežulka, kto odporučil funkcionárom NCOZ, aby spolupracovali s Wünschom. Či už išlo Daňovú kobru alebo o políciu, úlohou Wünscha bolo pomáhať identifikovať z hľadiska daňových deliktov rizikové subjekty aj presviedčať bielych koňov a ich pastierov, aby začali spolupracovať s orgánmi štátu. Všetko však nasvedčuje tomu, že Wünsch síce bral peniaze za služby poskytované štátu, ale zároveň požadoval aj výpalné od firiem, konateľov a majiteľov. Princíp bol jednoduchý, kto platil, tomu sľúbil vyriešenie problémov a kto neplatil, tomu pohrozil, že bude mať problémy. Zjednodušene povedané Wünsch hral na dve strany a za popísané konanie ho nedávno zatiaľ neprávoplatne odsúdil prvostupňový súd na trest odňatia slobody v trvaní sedem rokov.
Wünscha si najala Daňová kobra za Žežulku a bol to on, kto ho odporučil aj českým policajtom z NCOZ. Tento prípad je veľmi zložitý. Nie je ani potrebné, aby sme venovali pozornosť detailom. Podstatné je pochopiť a uvedomiť si opakujúci sa vzorec: všade tam, kde pôsobí Žežulka, sa napokon objavia aj výpalníci. Môže nám byť jedno, že sa mu to prepieklo v Česku. Nemôžeme sa však zmieriť s faktom, že vďaka čurillám a Lipšicovmu gestapu mu to prešlo aj na Slovensku.
Zdroj: datel.news
