Migrant v Nemecku mal byť deportovaný už pred 23 rokmi, ale v krajine žije naďalej, dopúšťa sa trestnej činnosti, neplatí nájomné a navyše mesačne inkasuje 7250 eur na sociálnych dávkach
12.02.2026 00:00
Nemeckom otriasa ďalší škandál, ktorý súvisí s migráciou. Tento raz zasiahol spolkovú krajinu Severné Porýnie-Vestfálsko. No môže ísť len o zlomok problému. Bosniak Huso B. mal byť z Nemecka vyhostený už pred 23 rokmi. Napriek tomu v krajine naďalej žije, dopúšťa sa trestnej činnosti a zároveň každý mesiac poberá od sociálneho úradu 7 250,77 eura. Ako je to možné?
Huso B. sa po prvý raz objavil v Kolíne nad Rýnom v roku 2003. Pochádza z rómskej rodiny a pri príchode nemal pri sebe žiadne doklady totožnosti. Jeho žiadosť o azyl bola krátko nato zamietnutá, keďže Bosna a Hercegovina je považovaná za bezpečnú krajinu pôvodu. Následne sa istý čas skrýval a oficiálne sa znovu prihlásil úradom až v roku 2007, píše nemecký denník Bild.
Ani jeho druhá žiadosť o azyl nebola úspešná. Muž si však zabezpečil právnika a podal žalobu, aby získal právo zostať v Nemecku. Súdne konanie trvalo dva roky a skončilo sa ďalším zamietnutím. K jeho deportácii však nedošlo, a to ani napriek tomu, že sa medzičasom dopúšťal trestnej činnosti.
Od roku 2010 je podľa dostupných informácií opakovane v hľadáčiku polície. Čelí rôznym obvineniam, nepracuje, no v Kolíne nad Rýnom si založil rodinu. So svojou manželkou má osem detí. Rodina poberá dávky podľa zákona o podpore pre žiadateľov o azyl. Manželský pár dostáva mesačne 835,24 eura na živobytie, pričom na každé dieťa pripadá suma od 630,81 do 817,71 eura v závislosti od veku. Ročne tak ide o viac ako 87 000 eur.
Rodina neplatí nájomné a býva v zanedbanom azylovom zariadení v Kolíne nad Rýnom. Pre porovnanie, podľa nemeckého štatistického úradu je priemerný čistý mesačný príjem bezdetného páru 4 496 eur. Ak by mal takýto pár osem detí, rodinné prídavky by predstavovali 2 072 eur. Celkový mesačný príjem by tak dosiahol 6 568 eur, čo ročne znamená 78 816 eur.
Mesto Kolín nad Rýnom sa ku konkrétnemu prípadu nevyjadruje z dôvodu ochrany osobných údajov. Všeobecne však uvádza, že vyhostenie nie je možné vzhľadom na rodinnú situáciu. Úrady musia zohľadniť, aký dopad by malo vyhostenie na deti, a to aj nepriamy.
Práve vysoký počet detí je jedným z dôvodov, prečo k deportácii nedošlo. Keďže rodina žije v Nemecku dlhodobo, nepoberá už len základné dávky pre žiadateľov o azyl, ale aj tzv. zvýšené dávky vo výške bežnej sociálnej pomoci.
Huso B. napriek medializovaným údajom tvrdí, že takú vysokú podporu nedostáva. Zároveň zľahčuje svoju trestnú minulosť a uvádza, že posledný trestný čin spáchal v roku 2014. Podľa denníka Bild to však nie je pravda. Naposledy sa mal postaviť pred súd minulý rok 8. decembra pre podozrenie z pokusu o podvod s darčekovými kartami v sieti lekární, informovala prokuratúra.
