VIDEO: „Rusko, Čína, ale aj Turecko majú záujem na tom, aby Irán vojnu na Blízkom východe neprehral. Izrael je v hlbokých problémoch. Je to štát, ktorý rok čo rok nerobí nič iné, len vedie vojny,“ tvrdí americký profesor politológie John Mearsheimer
14.05.2026 12:30
Profesor politických vied na Chicagskej univerzite a odborník na medzinárodné vzťahy John J. Mearsheimer v rozhovore pre podcast „Judge Napolitano – Judging Freedom“, zverejnenom 12. mája 2026, komentoval aktuálnu geopolitickú situáciu v súvislosti s prebiehajúcim vojenským konfliktom na Blízkom východe a jeho dopadom na globálny vývoj.
Celý rozhovor(titulky zapnete kliknutím na symbol "C" v lište videa prehrávača YouTube. Ďalším kliknutím na ikonu umiestnenú vľavo od symbolu ozubeného kolieska si vyberiete možnosť titulky, resp. C, kliknutím sa vám zobrazí možnosť automatický preklad (auto-translate) a následne si z možností prekladu vyberiete slovenčinu, češtinu alebo iný ľubovoľný jazyk):
Prepis rozhovoru preložený do slovenčiny:
Než sa dostaneme k budúcnosti veľmocenskej politiky, ktorá sa, zdá sa, mení priamo pred našimi očami, mám ešte inú otázku. Prekvapilo vás, keď ste sa dozvedeli, že Robert Kagan, veľký predstaviteľ neokonzervatívcov, poradca bývalého viceprezidenta Dicka Cheneyho, napísal v časopise The Atlantic, že Spojené štáty a Izrael prehrali vojnu s Iránom?
Áno aj nie. Prekvapilo ma, že práve on, ktorý patrí medzi popredných neokonzervatívnych mysliteľov na svete, vydal také rázne vyhlásenie o tom, že sme prehrali vojnu v Iráne a že už jednoducho nie je žiadna nádej. A že ide pravdepodobne o najväčšiu porážku, akú kedy Spojené štáty utrpeli vo svojej histórii. Od niekoho ako Bob Kagan by ste to jednoducho nečakali.
Ale nie je to prekvapujúce v tom zmysle, že každý, kto má IQ v trojciferných číslach a sleduje, čo sa dnes deje vo svete, si podľa mňa nemôže nevšimnúť, že sme v hlbokých problémoch a že v Iráne nemáme žiadnu víťaznú stratégiu. Navyše, z Kaganovho pohľadu ako neokonzervatívca sa treba vrátiť do začiatku prvej dekády, keď začali mať naozaj veľký vplyv, najmä v dôsledku 11. septembra, a pozriete sa na to, ako sa ich projekt vyvinul. Nielen v Iráne, ale aj v krajinách ako Irak, Afganistan, Ukrajina a tak ďalej. Takmer vo všetkých bodoch to bolo zlyhanie.
A čo je veľmi dôležité, všetci títo neokonzervatívci, a najmä niekto ako Kagan, sú hlboko oddaní Izraelu a veľmi im záleží na blahu Izraela. A neviem si predstaviť, ako by niekto taký inteligentný ako Kagan, keď sa pozrie na dnešný Izrael, nepochopil, že ide o krajinu, ktorá je v skutočných problémoch a jej trajektória sa časom zhoršuje. Z týchto všetkých dôvodov ma to neprekvapuje. Ale opäť, vidieť ho, ako to hovorí na stránkach časopisu Atlantic Monthly, je naozaj dosť ohromujúce.
Ako a prečo USA a Izrael zlyhali? Ako sa mohli tak veľmi pomýliť?
Mysleli si, že stačí použiť leteckú silu, aby sme zvrhli režim v Teheráne a dosadili režim, ktorý bude tancovať podľa toho, ako budeme pískať. Inými slovami, my, Izraelčania a Američania, sme tu mali štyri základné ciele. Prvým bola zmena režimu, druhým bolo ukončenie programu obohacovania uránu. Tretím bolo prinútiť Irán, aby prestal podporovať Hizballáh, Húsíov a Hamas, a nakoniec ukončiť ich program rakiet s dlhým doletom. To boli tie štyri ciele. A kľúčovým cieľom, ako som už zdôraznil, bola zmena režimu, pretože akonáhle dosiahnete zmenu režimu, môžete sa postarať o ostatné tri ciele. A administratíva, tlačená Izraelčanmi, verila, že zvrhnúť režim môžeme a že všetky tieto ciele by sme mohli dosiahnuť veľmi rýchlo.
Problémom však je, že z historických záznamov jasne vyplýva, že neexistuje žiadny prípad, kedy by sa podarilo zvrhnúť režim výlučne pomocou vzdušných síl. Navyše, aj keby sme režim zvrhli, neexistovala absolútne žiadna záruka, že by sme dostali nový režim, ktorý by tancoval podľa toho, ako pískame. Bola to teda od začiatku naozaj absurdná stratégia. A ako uviedol New York Times v tom slávnom článku, v ktorom opisoval rozhodovací proces, prakticky všetci poradcovia prezidenta Trumpa mu povedali, že to je bláznivý nápad. A boli to Izraelčania, premiér Netanjahu a šéf Mossadu David Barnaya, ktorí presvedčili prezidenta, že má teóriu víťazstva, ktorá vyjde. A to sa, samozrejme, ukázalo ako nepravda. A keď to nefungovalo, ocitli sme sa v hlbokej kaši, teda presne tam, kde sme teraz.
Mala vojna za následok, že sa Rusko, Irán a Čína viac zblížili? Náš priateľ veľvyslanec Chaz Freeman to nazýva Antantou, teda Dohodou. Nie je to zmluva, ale ide o verejne deklarované zosúladenie spoločných záujmov.
Myslím si, že Chaz má pravdu. Je to „Dohoda“ a vojna naozaj mala takýto účinok. Mám na mysli to, že tak Rusi, ako aj Číňania majú hlboko zakorenený záujem na tom, aby Irán neprehral. Mimochodom, k tomuto zoznamu by som pridal aj Turkov. Turci, Rusi aj Číňania majú všetci veľký záujem na tom, aby Irán vydržal.
A mimochodom, myslím si, že z pohľadu Ruska a dokonca aj Číny to nie je až taká zlá vec, ak Spojené štáty uviaznu vo vojne proti Iránu. Lebo ak sa nám to stane, bude pre nás veľmi ťažké uvažovať o obmedzovaní vplyvu Číny vo východnej Ázii. A navyše to oslabí aj našu pozíciu vo vojne na Ukrajine. Bude pre nás ťažšie podporovať Ukrajincov. A okrem toho vlastne pomáhame Rusom tým, že rušíme sankcie na časť ich ropy, ktorú predávajú na svetových trhoch. Myslím si teda, že Rusi a Číňania majú veľký záujem urobiť všetko, čo môžu, aby pomohli Iránu vyhrať túto vojnu.
O čom teda budú čínsky prezident Si a prezident Trump v piatok hovoriť? Aké karty má Donald Trump v rukách?
Nenašiel som žiadny článok, v ktorom by niekto tvrdil, že má v rukách nejaké tromfy. Mám dojem, že od Číny bude chcieť, aby pomohla vyvinúť tlak na Irán, aby uzavrel dohodu, ktorá ukončí vojnu za podmienok relatívne výhodných pre Spojené štáty. To sa však jednoducho nestane. A myslím si, že to, čo bude chcieť Si, je, aby prezident Trump povedal, že spomalí alebo obmedzí financovanie Taiwanu a urobí všetko možné, aby prerušil väzby medzi Spojenými štátmi a Taiwanom. Ale nemyslím si, že v tom bude úspešný, aj keď bude prezident Trump zúfalý. Takže si nemyslím, že z tohto stretnutia veľa vzíde.
Keď sa konajú takéto stretnutia, ako keď Nixon šiel do Číny a teraz Čínu navštívi Trump, nemá to byť tak, že dohoda sa vypracuje vopred? Hlavy štátov nevyjednávajú podmienky, ale len verejne ratifikujú to, čo už vyjednali ich vyslanci?
Samozrejme, tak to tradične funguje a určite to tak funguje, keď riešite zložité otázky. Spomínam si na obdobie studenej vojny, keď sme rokovali so Sovietskym zväzom o zmluvách o kontrole zbraní. Ľudia, ktorí vyjednávali tieto zmluvy predtým, ako ich podpísali príslušní prezidenti, vynaložili obrovské úsilie, aby sa postarali o každý detail. A vtedy to fungovalo presne tak, ako ste to opísali.
Prezident Trump tak však nepracuje. Je to človek, ktorý koná spontánne a bez plánu. Neverí, že odborníci majú nejaký význam. Nemá záujem pripravovať sa na seriózne rokovania. Konečný výsledok je celkom jasný. Viete predsa, ako dobre dopadli rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, však? A čo rokovania o ukončení genocídy v Palestíne? Tie zlyhali. Mohli by sme pokračovať donekonečna. A ak sa pozriete na to, ako vedie rokovania s Iráncami, nie je to seriózna rokovacia stratégia. A nakoniec by som chcel poukázať na to, že ľudia, ktorých zamestnáva na rokovania, ľudia, ktorí by mali dbať na každý detail, sú úplní amatéri, Jared Kushner a Steve Witkoff. Proste tam nemáme tím špičkových odborníkov a v dôsledku toho nedosahujeme žiadne dohody.
Dokážu si superveľmoci navzájom neprekážať?
Nuž, my – a tým myslím Spojené štáty – máme hlboko zakorenený záujem na tom, aby sme Číne čo najviac neprekážali. Spojené štáty uviazli v tejto strašnej vojne v Iráne a nedokážu sa z nej dostať. A posledná vec, ktorú potrebujeme, je kríza vo východnej Ázii. Môžete si teda byť istí, že keď prezident Trump pricestuje do Číny, vynaloží veľké úsilie na upokojenie akýchkoľvek rozrušených nálad, ktoré v Číne nájde, pretože nechce krízu v Číne.
Samozrejme, Číňania majú rad vlastných problémov, najmä pokiaľ ide o ich domáce hospodárstvo. A navyše, ich armáda nie je v súčasnosti v pozícii, v ktorej by mohla využiť slabosť Ameriky vo východnej Ázii. Takže Číňania, rovnako ako Američania, si myslím, urobia všetko pre to, aby sa uistili, že existujúci modus vivendi vo východnej Ázii zostane zachovaný a že v nasledujúcich mesiacoch nedôjde k žiadnej významnej bezpečnostnej súťaži medzi Čínou a Spojenými štátmi. To si jednoducho nemôžeme dovoliť.
Nezmodernizoval prezident Si čínsku armádu radikálnym spôsobom?
O tom niet pochýb. Urobil zásadné kroky k modernizácii čínskej armády a posilnenie jej schopností voči Spojeným štátom. Za posledných pár rokov došlo k výraznému zlepšeniu. A my sme sa istý čas snažili držať krok s Čínou a presadzovali politiku obmedzovania jej vplyvu vo východnej Ázii. Práve o tom bola stratégia „obratu k Ázii“. Teraz sa však od Ázie odvraciame.
Sťahujeme systémy Patriot a iné systémy z východnej Ázie. Presúvame tiež pozemné sily, napríklad z Japonska presúvame námornú expedičnú jednotku 31. M.E.U., teraz je na Blízkom východe. Takže vlastne sa odkláňame od Ázie. Opäť teda, práve preto Spojené štáty nechcú, aby sa bezpečnostná rivalita medzi Spojenými štátmi a Čínou vôbec vyhrotila.
Čo si myslíte o tvrdeniach, že Spojené štáty vyčerpali svoje zbrojné zásoby takmer na nulu? A teda, že keby bolo potrebné brániť Taiwan, nedokázali by to urobiť efektívne, pretože sme toho toľko premrhali dodávkami Izraelu a toľko sme premrhali na túto bezvýslednú vojnu v Iráne. USA pritom trvá dlho, kým tieto veci vyrobia. Nie sú takí efektívni pri ich výrobe ako Rusi a Číňania.
Myslím si, že ste zabudli spomenúť aj Ukrajinu.
Áno, áno, zabudol som spomenúť Ukrajinu, a ďakujem, že ste to doplnili.
Myslím si, že USA nie sú na nule. Myslím si, že sme vážne poškodili naše zásoby špeciálnych zbraní, ktoré by sme potrebovali, keby sme boli v konflikte s Čínou alebo akoukoľvek inou krajinou na svete. Jedným z dôvodov, prečo sme zastavili boje, prečo sme zastavili bombardovanie Iránu, a jedným z dôvodov, prečo prezident Trump nemá záujem to obnoviť, je to, že nám hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa dostaneme do bodu, keď nám už takmer nič nezostane. Naše zásoby sú vyčerpané. To by bolo slovo, ktoré by som použil. Sú vážne vyčerpané. O tom niet pochýb.
Mimochodom, treba si uvedomiť, že generál Caine povedal prezidentovi Trumpovi ešte pred začiatkom vojny proti Iránu, že toto je jedno z najväčších nebezpečenstiev, ktorým čelíme – že nemáme dostatočné zásoby zbraní, z ktorých by sme mohli čerpať na vedenie vojny proti Iránu bez ohrozenia našej pozície vo východnej Ázii. Caine totiž určite chápal, že pred začiatkom vojny 28. februára sme v tom čase už poskytli veľké množstvo zbraní Izraelčanom a Ukrajincom. Už pred 28. februárom sme boli v problémoch a odvtedy sme sa dostali do ešte väčších problémov. Opäť, ak si predstavíte situáciu, v ktorej by sme hlúpo znovu začali túto vojnu – hovorím tu o bombardovaní Iránu –, na konci by nám pravdepodobne nezostalo takmer nič. A v tomto procese by sme nevyhrali.
Súhlasíte s tézou, že moc a bohatstvo sa z globálneho hľadiska presúvajú na východ?
O tom niet pochýb. Od začiatku 90. rokov až po súčasnosť sa relatívne bohatstvo Číny v porovnaní so Spojenými štátmi neustále zvyšuje. My sme Číne v tomto raste zámerne pomáhali. Bola to tá známa politika zapájania sa. Jej cieľom bolo zabezpečiť Číne prosperitu a bohatstvo. Bola veľmi úspešná a pokračuje aj naďalej.
Nie je teda pochýb o tom, že v priebehu času sa relatívna rovnováha ekonomickej sily posunula v neprospech Spojených štátov. A ako všetci vieme, vojenská sila je funkciou dvoch základných prvkov. Jedným je bohatstvo, o ktorom sme práve hovorili, a druhým je veľkosť populácie. A hovoríte tu o krajine, ktorá má štvornásobne väčšiu populáciu ako Spojené štáty a je na ceste stať sa rovnako bohatou ako Spojené štáty, ak nie bohatšou. To znamená, že Spojené štáty čelia konkurentovi, rovnocennému konkurentovi, akého doteraz nepoznali. Ak to posunieme ešte o krok ďalej, táto krajina zároveň ekonomicky rástla a budovala svoju vojenskú silu, takže vojenská rovnováha sa posúva v neprospech Spojených štátov.
Keď čínska ekonomika rastie takýmto tempom, tomu sa jednoducho nedá vyhnúť. Spojené štáty čelia konkurentovi rovnakého kalibru, akého doteraz nepoznali. Čína má potenciál zatieňovať veľkosť cisárskeho Nemecka, nacistického Nemecka, Sovietskeho zväzu či cisárskeho Japonska. Posledná vec, ktorú by ste v takýchto okolnostiach chceli urobiť, je zapliesť sa do zdĺhavej vojny na Blízkom východe proti Iránu, ktorú nemôžete vyhrať. A to je, samozrejme, to, čo sme urobili. A zároveň sme sa dostali do obrovského chaosu na Ukrajine do tej miery, že nielenže sme v boji proti Rusku na Ukrajine spotrebovali obrovské množstvo vojenských zbraní, ale sme Rusov vtlačili do náručia Číňanov. To všetko len dokazuje, aká skrachovaná je politika Spojených štátov už dlhú dobu.
Všetko toto vedie k zániku americkej ríše. Pozrite sa napríklad na banky. Pred 20 – 25 rokmi boli najlepšie banky na svete v USA. Teraz sú v Číne. Pod pojmom „najlepšie“ mám na mysli najväčšie vklady, najvýnosnejšie úvery a najväčší nárast bohatstva.
O tom niet pochýb. Chcel by som tiež poukázať na konkurenciu a sofistikované technológie. To ma desí viac ako situácia, ktorú ste opísali v súvislosti s bankami. Číňania majú schopnosť vyvíjať vysoko sofistikované technológie a konkurovať nám. A pokiaľ ide o vývoj vecí ako umelá inteligencia a kvantové počítače, kto môže povedať, že Číňania nás nakoniec neporazia? Je veľmi pravdepodobné, že to urobia.
Treba si uvedomiť, že počas studenej vojny, keď sme stáli proti Sovietskemu zväzu, hlavným dôvodom, prečo sme podľa mňa porazili Sovietsky zväz, bolo to, že Sovietsky zväz nebol schopný nám hospodársky konkurovať a nebol schopný vyvíjať sofistikované technológie. Keď sa na začiatku 80. rokov začala rozbiehať informačná revolúcia, sovietske vedenie pochopilo, že za nami zaostáva o svetelné roky a že my budeme túto priepasť len ďalej zväčšovať. A to je jeden z dôvodov, prečo Sovietsky zväz v podstate vzdal preteky v zbrojení. Nemohli s nami súťažiť, pretože nedokázali konkurovať v oblasti vývoja sofistikovaných technológií.
No a my tu hovoríme o súťaži s krajinou, ktorá má nielen schopnosť s nami súťažiť, ale ktorá nás môže aj poraziť. A navyše, ako som už spomínal, má štyrikrát viac obyvateľov ako my. A ak máte štyrikrát viac obyvateľov ako Spojené štáty a máte technológiu, ktorá je rovnako sofistikovaná, ak nie sofistikovanejšia, množstvo vojenskej sily, ktorú vy, Čína, môžete vyvinúť v porovnaní so Spojenými štátmi, je veľmi veľké. Všetko to znamená, že sme v hlbokých problémoch. Ale nebojte sa, rozhodli sme sa začať vojnu na Blízkom východe proti Iránu, pri ktorej nakoniec spotrebujeme väčšinu tej vzácnej munície, ktorú potrebujeme na to, aby sme zadržovali Čínu.
Vráťme sa späť k Blízkemu východu. V akých problémoch sa nachádza Izrael?
Myslím si, že Izrael je v hlbokých problémoch. Chcem povedať, v prvom rade je veľmi ťažké povedať, aký vplyv táto vojna mala na Izrael, pretože Izraelčania sa skvele postarali o to, aby sa na verejnosť nedostali žiadne informácie o škodách, ktoré krajina utrpela.
Teraz vieme z rôznych správ v médiách ako New York Times či Washington Post, že rozsah škôd, ktoré Iránci spôsobili na amerických vojenských základniach v regióne, je oveľa väčší, než sme si spočiatku mysleli. Je celkom jasné, že tie iránske rakety sú veľmi silné a veľmi presné a spôsobili obrovské škody na americkej základňovej štruktúre. Nuž, ak je to pravda, nemalo by platiť, že tie isté rakety a tie drony, ktoré boli použité proti našim základniam, spôsobujú podobné škody v Izraeli?
Určite by ste si pomysleli, že v Izraeli bolo spôsobené veľké množstvo škôd. To je bod číslo jeden. Bod číslo dva je, že s vedením takejto vojny musia byť spojené obrovské ekonomické dôsledky. Bolo povolané obrovské množstvo záložníkov, ktorí slúžili vo viacerých turnusoch, a existujú všetky možné články poukazujúce na to, že to má škodlivý vplyv na ekonomiku. Navyše, ak sa pozriete na výkonnosť Izraela, Hizballáh neporazili. Hizballáh je nažive a v plnej sile, vystreľuje rakety na severný Izrael a v skutočnosti ničí IDF na bojiskách v južnom Libanone. Hamas tiež nebol porazený.
Izraelčania sú tiež hlboko zapletení do vojenských operácií v južnej Sýrii a spúšťajú pogromy na Západnom brehu. Je to štát, ktorý rok čo rok nerobí nič iné, len vedie vojny. A človek by si myslel, že to bude mať významný vplyv nielen na ekonomiku, ale aj na základnú mentalitu krajiny, na samotný spôsob, akým ľudia vnímajú život. A vidím všetky možné dôkazy o tom, že mnohí Izraelčania opúšťajú krajinu, že sú nespokojní so životom v Izraeli, pretože Izrael žije v neustálom stave vojny. Táto situácia nevykazuje žiadne známky zmeny a myslím si, že to neveští nič dobré pre budúcnosť Izraela.
Keď prezident Putin pred desiatimi dňami volal premiérovi Netanjahuovi, čo si myslíte, že mu povedal?
Myslím si, že prezident Putin pravdepodobne povedal premiérovi Netanjahuovi, že vojna v Iráne je zlý nápad a že keby bol rozumný, pokúsil by sa túto vojnu ukončiť. Tak by som to odhadoval. Predpokladám, že prezident Putin povedal to isté aj prezidentovi Trumpovi. Predpokladám, že prezident Putin povedal tak Netanjahuovi, ako aj Trumpovi, že by bol ochotný pokúsiť sa pomôcť vyriešiť tento konflikt, ak by s tým súhlasili.
Neverím však, že v prípade Izraela to padlo na úrodnú pôdu. Izraelčania sú hlboko odhodlaní pokračovať vo vojne. Stavil by som veľa peňazí na to, že vyvíjajú tlak na prezidenta Trumpa, aby čo najskôr obnovil bombardovanie.
A ak to neurobí, Izraelčania predsa nemôžu očakávať, že si s Iránom poradia sami.
Ťažko si viem predstaviť, že by to Izraelčania zvládli sami. Myslím si, že Trump by urobil všetko pre to, aby tomu zabránil. Faktom je, že Trump zúfalo hľadá spôsob, ako túto vojnu ukončiť, a určite chápe, že pustiť Izraelčanov na Irán vojnu neukončí. Takže tipujem, že Trump urobí všetko pre to, aby zabránil Izraelu, aby jednostranne opäť rozpútal vojnu alebo obnovil letecké útoky.
Ale kto vie, pokiaľ ide o Trumpa? Čím viac Trumpa sledujete, tým viac vidíte, že v podstate prechádza tým istým procesom, akým prešiel Lyndon B. Johnson počas vojny vo Vietname. Na tie časy si veľmi dobre pamätám. Viete, Johnson, keď sme v roku 1965 vstúpili do vojny, práve dosiahol ohromujúce víťazstvo na jeseň 1964. Bol znovuzvolený za prezidenta a potom bol inaugurovaný v januári 1965. A o dva mesiace neskôr začal vojnu. Vyslal pozemné sily do Vietnamu a v tom čase mal všetko pod kontrolou. Bol prezidentom, ktorý dosiahol drvivé víťazstvo. A potom od roku 1965 do roku 1968 sa vojna obrátila proti nemu.
Malo to na neho naozaj ohromný vplyv. Zničilo to jeho prezidentské obdobie a myslím si, že to zničilo aj jeho súkromný život. Keď ste sa na neho pozreli v čase, keď opúšťal Biely dom, a porovnali ho s tým, ako vyzeral, keď v novembri roku 1964 dosiahol víťazstvo, ten rozdiel bol ohromujúci. Keď sledujete prezidenta Trumpa a vidíte, ako uprostred noci vypúšťa svoje „tweetové bomby“, naozaj sa človek zamyslí, či sa mu nedeje to isté, čo sa stalo Johnsonovi. Teda, že táto vojna nielenže na neho dolieha a ničí jeho prezidentské funkčné obdobie, ale začína ho osobne zožierať.
