Šéf SPP Vojtech Ferencz odmieta plán Európskej komisie na ukončenie dovozu ruských palív. V Európe sa situácia podľa neho v takom prípade zhorší a podstatne sa zvýši dopyt po plyne, ktorého je v súčasnosti na trhu nedostatok, pretože neruské zdroje dodávajú zemný plyn na maxime svojich technických možností a v prípade skvapalneného plynu LNG nie sú flexibilné z časového hľadiska. „Ak by Ukrajina spriechodnila tranzit ruského plynu, ceny plynu v EÚ by poklesli. Bez ruských dodávok sa ceny plynu pravdepodobne nevrátia na úrovne spred pandémie covidu“

08.08.2025 09:50

SPP zažilo ďalší pozitívny rok aj napriek poklesu cien zemného plynu. V rozhovore generálny riaditeľ spoločnosti Vojtech Ferencz vysvetľuje dôvody a dokresľuje aktuálnu situáciu a výhľad pre najbližšie roky aj s ohľadom na snahy EÚ o odpojenie sa od ruských zdrojov.

V minulom roku dosiahol SPP porovnateľný zisk aj napriek prepadu cien zemného plynu. Čo boli hlavné dôvody tohto zisku?

Je pravdou, že v roku 2024 nám vplyvom nižších cien zemného plynu a elektriny klesli celkové výnosy a zároveň sme medziročne získali výrazne nižšie kompenzácie za zemný plyn pre domácnosti. Tie boli aj minulý rok zastropované prostredníctvom tzv. krízovej regulácie alebo povinnosťami vo všeobecnom hospodárskom záujme. Na druhej strane však aj prevádzkové náklady, ktoré sa skladali najmä z nákladov na nákup zemného plynu a elektriny, nákladov na skladovanie a nákladov na prepravu zemného plynu pozitívne ovplyvnili hospodársky výsledok, nakoľko sme za ne menej zaplatili.

Čo sa týka celkového zisku SPP tak ten ovplyvnili dva hlavné faktory. Prvým je samotný zisk z prevádzkovej činnosti SPP. Ten sme nakoniec ustálili na úrovni 156 miliónov eur. Pred mojim nástupom do spoločnosti, SPP zažil aj časy výrazných strát v tejto položke, v posledných rokoch však prevádzkový zisk nikdy nepresiahol 40 miliónov eur. Náš výsledok za rok 2024 sa podaril vďaka manažmentu spoločnosti, keď sme dokázali promptne reagovať na zmeny trhových podmienok na komoditných trhoch a pripravovať sa na zastavenie dodávok plynu cez Ukrajinu s čo najmenším vplyvom uvedených zmien na zákazníkov spoločnosti.

Druhým faktorom, ktorý ovplyvnil celkový zisk je zisk z investícií, z ktorých väčšinu tvoria dividendy z dcérskych a pridružených spoločností. Tie boli medziročne o tretinu nižšie. Výsledkom bol stabilný hospodársky výsledok SPP, ktorým dokazujeme, že pokračujeme v transformácii na významného a spoľahlivého energetického hráča schopného udržateľne obstáť v konkurenčnom boji na slovenskom a európskom trhu a zároveň plniť strategické energetické úlohy štátu.

Veľká časť zisku pochádza z investičného podielu v spoločnosti SPP Infrastructure. Je to známkou, že široké portfólio SPP má vysokú hodnotu?

Je to určite tak. Skupina SPP je kľúčová pre energetickú bezpečnosť Slovenska, poskytuje stabilnú dodávku energii, prostredníctvom silnej a diverzifikovanej infraštruktúry a zároveň generuje pravidelné výnosy.

Boli finálne výsledky hospodárenia v súlade s predikciou na rok 2024?

Pravdupovediac naše plánované predikcie na rok 2024 boli nižšie, nakoľko boli založené na predpokladoch platných na začiatku roka. Ako sa blížil koniec roka, vedeli sme, že skutočnosť bude oveľa lepšia. Trhové podmienky sa výrazne zmenili a dôležitou súčasťou v prostredí volatilných cien plynu na komoditných trhoch od roku 2022 bolo a je aj optimálne riadenie cash flow, ktoré nám umožnilo bez obmedzení realizovať obchodné transakcie, pri zachovaní prijateľnej úrovne úverového zaťaženia a z toho vyplývajúceho minimálneho negatívneho dosahu na hospodársky výsledok.

Rád by som dodal, že aktuálny prevádzkový výsledok za rok 2025, sa podobne ako minulý rok, podľa našich predbežných údajov blíži k úrovni 150 miliónov eur, pričom plánovaná úroveň zisku z prevádzkovej činnosti na rok 2025 je vo výške 60 miliónov eur. Vďaka kvalitnému zdrojovaniu, vrátane nákupov plynu od spoločnosti Gazprom export, však zatiaľ dosahujeme lepšie výsledky. Je to aj odpoveď pre neprajníkov, pretože aj štátna spoločnosť môže dosahovať pri správnom manažmente kvalitné výsledky.

Ako SPP naloží s dosiahnutým ziskom?

V roku 2024 sme sa podieľali na príjmoch štátneho rozpočtu takmer troma percentami. Okrem dividendy sme odviedli formou daní a odvodov, z ktorých najväčší podiel tvoria daň z príjmu, osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach a DPH spolu 722 miliónov eur. Predpokladám, že aj v roku 2025 to bude podobné. Na druhej strane sme dodávateľom energií. Ponúkame teda predovšetkým také služby, ktoré od nás očakávajú naši zákazníci, a ktoré naplnia ich potreby.

Už v súčasnosti má značné množstvo našich zákazníkov ambiciózne záväzky v dekarbonizácii svojho podnikania a v rámci tendrov od nás žiadajú čoraz viac dodávky energií z obnoviteľných zdrojov. Týka sa to veľkej časti slovenského priemyslu, na ktorý je naviazané veľké množstvo pracovných miest. Aby sme boli konkurencieschopní  dodať im energiu z OZE, plánujeme do roku 2030 sami alebo v spolupráci s partnermi výraznejšie investovať do projektov zameraných na výrobu energií z OZE.

Slovensko sa snaží diverzifikovať dodávky zemného plynu, no Gazprom je stále kľúčový partner. Ako je prístupný k znižovaniu dodávok?

So spoločnosťou Gazprom export pravidelne diskutujeme na pracovnej úrovni o našich potrebách a o vývoji situácie v energetike. Zároveň, v júni som sa osobne stretol aj s pánom Millerom, šéfom Gazpromu. Diskutovali sme o aktuálnych dodávkach zemného plynu a o budúcej spolupráci, pretože SPP má platný kontrakt so spoločnosťou Gazprom export na dodávku zemného plynu do roku 2034. Toto rokovanie hodnotím ako vysoko profesionálne a pragmatické. Napokon dodatok o dodávkach plynu, ktoré odrážajú súčasnú situáciu máme uzatvorený do konca roka a teraz sa rozprávame o nasledujúcom období. To znamená, že veľmi triezvo vnímajú možnosti, ktoré súčasná situácia poskytuje. Od 1. januára 2026 však naopak chceme, ak to situácia umožní, znova zvýšiť objemy dovážaného plynu pre SPP cez TurskStream.

Hľadanie alternatív na súčasnom tesnom trhu a obmedzených prepravných kapacitách nie je jednoduché. Z ktorej strany SPP vidí najväčší potenciál?

S mojím tímom neustále hľadáme možnosti ako zabezpečiť dostatok plynu za čo najvýhodnejšie ceny pre našich zákazníkov, vrátane pravidelných rokovaní s inými dodávateľmi, či producentami zemného plynu. Ak zohľadníme existujúcu dlhodobú zmluvu o dodávkach plynu a jej nastavenie musím zdôrazniť, že celková cena za dodávku plynu vrátane nákladov na jej prepravy na Slovensko je v súčasnosti ekonomicky najvýhodnejšia na základe dlhodobej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Gazprom. Samozrejme, že vnímame situáciu aj po horizonte prípadného odstrihnutia od ruských palív. Vidím ju ako mix dodávky potrubného plynu s nákupom skvapalneného plynu LNG ako doplnku do našej mozaiky dodávok.

Veľa sa hovorí o dovoze zemného plynu z Azerbajdžanu či Talianska. Ako realistické sú tieto trasy?

Situácia na trhu s plynom je v súčasnosti skutočne veľmi komplikovaná, pretože plynu je na trhu nedostatok, tým ale nehovorím, že sa nedá kúpiť, ale po prípadnom vyradení ruského plynu z ponuky alternatívnych zdrojov v Európe sa situácia ešte zhorší a nožnice medzi ponukou a dopytom sa ešte viac roztvoria v prospech dopytu. Neruské zdroje zemného plynu – Nórsko, severná Afrika, Azerbajdžan – v súčasnosti buď dodávajú na maxime svojich technických možností, alebo ako v prípade skvapalneného plynu LNG nie sú flexibilné z časového hľadiska.

Čo sa týka talianskeho trhu, ten bol z pohľadu ceny vždy „prémiový“ a fyzické dodávky z tohto regiónu na Slovensko nedávajú ekonomický zmysel. Rovnováhu medzi ponukou a dopytom po sťahovaní ruského plynu sme v Európe dosiahli len skokovým zvýšením ceny za  import dodatočného množstva LNG plynu, na úroveň, ktorú iné regióny sveta nie sú ochotné zaplatiť. A teraz cenu plynu na úrovni 35 eur/MWh považujeme za štandardnú hoci jeho predkrízová ceny sa pohybovala zhruba na polovičnej úrovni.

Nie je kľúčové, aby sa problémy riešili na pôde Európskej únie napríklad zvýšením investícií infraštruktúry či reguláciou poplatkov za tranzit? 

Áno, investície do infraštruktúry v úzkych miestach sú mimoriadne dôležité. Takéto úzke miesta sú na plynovodoch z Nemecka do Českej republiky a Rakúska, teda na infraštruktúre, ktorú aj my považujeme za kľúčovú čo sa týka bezpečnosti dodávok plynu na Slovensko. Na našich pracovných stretnutiach v rôznych európskych inštitúciách pravidelne zdôrazňujeme túto tému a aj vďaka našej snahe by sa investície na týchto dôležitých plynovodoch mali uskutočniť v priebehu roka 2026.

Európska regulácia poplatkov za tranzit je iná téma, pri ktorej som skeptický. Tieto poplatky sú už teraz v každom štáte regulované na nákladovom princípe. Neviem si teda predstaviť, že by sa z mešca jednej obchodnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje tranzit peniaze zobrali a presunuli do mešca dodávateľa, ktorý by  lacnejšie prepravil plyn. Dôležité však je to, aby sa posilnila ponuka na trhu LNG. Ak k tomu nedôjde, alebo ak dopyt po LNG komodite bude rásť rýchlejšie ako ponuka, ceny zemného plynu sa nikdy nemajú šancu trvalo znížiť.

A pracuje SPP aj na dlhodobejších zmluvách o dodávkach s producentmi?

Už som spomínal, že pravidelne rokujeme s viacerými dodávateľmi či producentami zemného plynu. SPP však neuzavrie ďalší strednodobý alebo dlhodobý kontrakt v čase, kým pokračuje plnenie zmluvy so spoločnosťou Gazprom export. Súčasné nastavenie kontraktov je absolútne postačujúce. Svedčí o tom aj skutočnosť, že dodávky mimo ruského kontraktu tvoria viac ako polovicu objemu, ktorý prúdi na Slovensko. Môžem však pokojne prezradiť, že aktuálne pracujeme na jesennej dodávke skvapalneného plynu LNG pre potreby SPP.

Aké podmienky by museli nastať, aby bolo možné tranzitovať plyn cez územie Ukrajiny?

Pravdepodobne narážate na náš projekt prepravy zemného plynu cez Ukrajinu prostredníctvom spoločnosti SPP Plus, ktorú sme založili. Som realista, preto mi je jasné, že na obnovenie prepravy plynu cez Ukrajinu bude potrebné prímerie a prepojovacia dohoda o odovzdávaní plynu medzi Ruskom a Ukrajinou.

Vrátim sa ešte k môjmu stretnutiu so šéfom Gazpromu pánom Millerom. Informoval som ho aj o našej ambícii realizovať fyzickú prepravu plynu cez územie Ukrajiny. Musím povedať, že som v tejto otázke optimista a urobím všetky možné kroky k tomu, aby v krátkej dobe opätovne došlo k dodávkam zemného plynu aj v smere východ-západ.

Existujú firmy, ktoré môžu tento tranzit poistiť?

Prípadnému tranzitu plynu musí predchádzať prímerie, čo do značnej miery eliminuje riziká spojené s prepravou komodity. Ale áno, mali sme aj niekoľko stretnutí so svetovými poisťovacími spoločnosťami. Podrobnosti nateraz nebudem uvádzať. Čo môžem povedať je, že v snahe ošetriť všetky riziká strát by sa jednotlivé dodávky uskutočňovali na jednodňovej, maximálne dvojdňovej báze.

V akom stave je momentálne pripravenosť spoločnosti SPP Plus?

Spoločnosť SPP Plus bola založená začiatkom roka na Slovensku a v týchto dňoch riešime spoločne s ukrajinskými orgánmi udelenie príslušných povolení a licencií. Bezprostredne potom bude pripravená na obchodovanie a prepravu plynu cez územie Ukrajiny ďalej na Slovensko.

Aký je ideálny dlhodobý scenár spolupráce s Ukrajinou a Ruskom?

Ak máme byť realisti, európska energetika sa bez ruského plynu zaobíde len veľmi ťažko. Hlavne krajiny bez priameho prístupu k moru budú mať enormne sťažený nákup komodity, nakoľko jediný zdroj, ktorý dokáže ruský zemný plyn nahradiť je LNG.

Z pohľadu spoločností ako SPP ide o zásadnú zmenu v zdrojovaní a významné otočenie konceptu celého nákupu. Kým doteraz bolo vždy zodpovednosťou dodávateľa, čiže producenta plynu, aby si zabezpečil celú logistiku od ťažobných polí až k miestu spotreby a znášal všetky riziká s ňou spojené, pri nákupe LNG a jeho preprave na Slovensko je značná časť rizík prenesená na SPP. Hovorím o riziku spojenom s dostupnosťou prepravných kapacít a hlavne o riziku, aká bude cena týchto prepravných kapacít, pretože tú nie je možné zafixovať a mení sa každý rok. Za ideálny scenár spolupráce s Ukrajinou a Ruskom teda pokladám obnovenie rozumnej miery dovozu ruského zemného plynu cez Ukrajinu, z ktorého bude mať benefit naozaj každý, vrátane Ukrajiny samotnej.

Európska únia plánuje odpojenie sa od ruského plynu od roku 2028. Je na to SPP pripravený?

Netajíme sa tým, že nesúhlasíme s plánom Európskej komisie na ukončenie dovozu ruských palív. Ide o politické rozhodnutie, ktoré neobsahuje dostatočné právne a finančné analýzy vplyvov a prepočty dopadu navrhovaných opatrení ukončenia dovozu ruského zemného plynu. Tie môžu mať výrazne negatívny vplyv na konkurencieschopnosť podnikateľského sektora Európskej únie. Plán môže navyše pokriviť voľný trh s energiami a výrazne ohroziť bezpečnosť dodávok energií pre niektoré regióny kontinentu vrátane strednej a východnej Európy.

Sme presvedčení, že takéto riešenie tiež zvýši ceny plynu pre obyvateľov Európy, vrátane Slovenska. Niekoľkokrát som sa aj osobne zúčastnil rôznych stretnutí na pôde Európskej komisie, kde som zdôrazňoval pragmatizmus v rozhodovaniach, že je potrebné zvážiť všetky skutočnosti a dopady, ktoré tieto rozhodnutia môžu spôsobiť. Bohužiaľ komisia rozhoduje politicky, bez bilancovania reálnych ekonomických vplyvov. Naozaj treba povedať, že si likvidujeme bezpečnú, spoľahlivú a predvídateľnú dodávku plynu za najlepšie ceny, čo bude mať negatívne následky na celé Slovensko, na domácnosti aj priemysel.

V kuloároch sa začalo dokonca hovoriť o odpojení sa už od roku 2027. Čo by to znamenalo?

Európska komisia nestanovila termín 1.1.2028 náhodne, nakoľko sama vie, že skoršie odpojenie ani nie je reálne. Pre jeho úspešnú realizáciu musí totiž prísť k splneniu niekoľkých predpokladov, vrátane posilnenia prepravnej infraštruktúry smerom zo západných krajín.

Verím však, že sa dovtedy podarí obnoviť dodávky plynu cez Ukrajinu a exaktne sa potvrdí to, čo tvrdia niektoré medzinárodné bankové domy ako Goldman Sachs alebo JP Morgan. Totiž, že v prípade ak by sa „spriechodnila“ Ukrajina z pohľadu tranzitu plynu v objeme roka 2024, bude to mať pozitívny efekt na ceny plynu v EÚ a tie klesnú zo súčasných približne 35 eur/MWh na 20-22 eur/MWh. Bez ruských dodávok sa ceny plynu pravdepodobne nevrátia na úrovne spred pandémie covidu.

Stredná Európa je navyše najzraniteľnejším regiónom, z dôvodu nedostatku infraštruktúrnych kapacít. V prípade absencie ruských tokov bude náš región čeliť najvyšším cenám plynu, pretože ho bude musieť dovážať z iných častí Európy a platiť vysoké poplatky za kapacitu a tranzit. A už sme to spomenuli vyššie, na tranzitných trasách plynu do strednej Európy stále existujú významné technické prekážky, ktoré doteraz neboli dostatočne vyriešené. Bez investícií do modernizácie infraštruktúry a posilnení regionálnych prepojení by tieto obmedzenia mohli ešte viac ohroziť energetickú bezpečnosť v našom celom regióne. Nie je ťažké vyrátať, že len na tranzitných poplatkoch zaplatíme viac rádovo v desiatkach až stovkách miliónov eur podľa zvolenej trasy.

Odpojenie sa od ruského plynu ale nie je vtesané do kameňa. Aká situácia by tomu mohla zabrániť?

Presne tak, s týmto výrokom absolútne súhlasím. Predpokladám, že v prípade uzavretia prímeria medzi Ruskom a Ukrajinou by sa situácia výrazne zmenila. V súčasnosti totiž už nemožno hovoriť o závislosti na ruskom plyne, čo ako argument zaznieva z Európskej komisie, pretože jeho dodávky na kontinent výrazne klesli a Európa nahradila až 140 miliárd metrov kubických ruského plynu. Ruský plyn v súčasnosti tvorí menej ako 10 percent spotreby Európy. V prípade výraznej zmeny situácie, ako som už uviedol, by mohol byť ruský plyn vnímaný a chápaný ako dodatkový zdroj, ktorý pomáha flexibilite dodávok do Európy.

Ako SPP vníma stratégiu dekarbonizácie EÚ a ako sa pripravuje na ekonomiku s nulovými emisiami aj v kontexte plynovej ekonomiky?

Dlhodobou témou z hľadiska budúcnosti je najmä dekarbonizácia a s ňou spojená postupná zmena v energetike. Ako dodávateľ to čoraz viac vidíme u našich zákazníkov, na ktorých meniace sa požiadavky reagujeme. Keďže bez príspevku energetiky nie je možné dosiahnuť ciele v oblasti dekarbonizácie, konkrétne riešenie v tejto oblasti čakajú naši odberatelia práve od nás. Náš biznis sa preto mení spolu s ich požiadavkami.

 Dovolím si podotknúť, že aj vďaka rozvinutej plynárenskej infraštruktúre a náhrade tuhých a kvapalných fosílnych palív za zemný plyn dnes produkujeme menej emisií skleníkových plynov ako v minulosti. Ani z hľadiska budúcich nárokov dekarbonizácie nemusí byť jediným riešením len elektrifikácia. Jej súčasťou budú aj plynné palivá. Povedal som plynné palivá, lebo pôjde najmä o nízkoemisný biometán a vodík, ktoré postupne nahradia fosílny plyn. Pozeráme sa preto na znižovanie emisií skleníkových plynov ako na príležitosť pre plynárenstvo.

Zemný plyn je z hľadiska množstva, ale aj flexibility dôležitou zložkou súčasného energetického mixu. Dovolím si tvrdiť, že bude nenahraditeľnou zložkou aj v budúcnosti. Zároveň však spravme čo najviac pre zvýšenie energetickej efektívnosti pri jeho spotrebe.  ESCO služby a iné opatrenia na znižovanie spotreby plynu sú k dispozícii hneď a sú overené. Rovnako môžeme znižovať spotrebu aj v domácnostiach, napríklad výmenou starého kotla za kondenzačný kotol. Ako som už hovoril pred chvíľou, plánujeme výraznejšie investovať aj do projektov zameraných na výrobu energií z OZE. V hľadáčiku máme rôzne zdroje.

Vojtech Ferencz

Skúsený manažér a odborník na energetiku, v súčasnosti pôsobí ako generálny riaditeľ Slovenského plynárenského priemyslu (SPP). Predtým zastával viaceré riadiace pozície v štátnej správe, vrátane funkcie štátneho tajomníka na Ministerstve hospodárstva SR. Dlhodobo sa venuje energetickej politike, medzinárodným vzťahom v oblasti energií a otázkam energetickej bezpečnosti. Pod jeho vedením sa SPP zameriava na diverzifikáciu dodávok plynu, podporu obnoviteľných zdrojov a zelenú transformáciu. Vysokoškolské vzdelanie získal na Vysokej škole ekonomickej v Prahe a tiež na Ekonomickej univerzite v Bratislave, kde študoval medzinárodný obchod, diplomaciu, manažment a marketing.

Zdroj: trend.sk