„Slovensko je pripravené spolupracovať s Ruskom,“ vyhlásil podpredseda slovenského parlamentu Tibor Gašpar v rozhovore pre RIA Novosti, v ktorom hovoril o situácii s energetickými zdrojmi v Európe, o slovensko-ukrajinských vzťahoch, o ambícii Ukrajiny vstúpiť do EÚ, o rizikách nového atentátu na slovenského premiéra Roberta Fica, ako aj o perspektívach obnovenia činnosti slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku spoluprácu
22.04.2026 12:30
Slovensko dnes aktívne bojuje za právo aj naďalej nakupovať energetické zdroje z Ruska. Bratislava sa pripravuje napadnúť na súde EÚ zákaz dovozu ruského plynu do Európy a presadzuje tiež obnovenie dodávok ropy cez ropovod Družba. O situácii s energetickými zdrojmi v Európe, o vzťahoch medzi Bratislavou a Kyjevom, o ambícii Ukrajiny vstúpiť do Európskej únie, o rizikách nového atentátu na slovenského premiéra Roberta Fica, ako aj o perspektívach obnovenia činnosti slovensko-ruskej medzivládnej komisie pre hospodársku spoluprácu v rozhovore pre RIA Novosti hovoril podpredseda slovenského parlamentu Tibor Gašpar.
— Situácia na Blízkom východe ovplyvnila dodávky energetických zdrojov. Myslíte si, že by Európska únia mohla na tomto pozadí prehodnotiť svoj postoj k odmietaniu ropy a plynu z Ruska? Bolo by vrátenie sa k ruským energetickým zdrojom účelné?
— Návrat k ruskej rope a plynu by v tejto situácii nebol prejavom slabosti, ale racionálnym rozhodnutím v záujme stability Európy. Situácia na Blízkom východe opäť ukazuje, aké krehké sú globálne dodávateľské reťazce. Európa potrebuje spoľahlivé, cenovo dostupné a objemovo postačujúce zdroje energie — a Ruská federácia tieto podmienky dlhodobo spĺňala.
Hlavným prínosom takéhoto kroku pre Slovenskú republiku je okamžitá stabilizácia cien. Ruské zdroje boli dlhodobo lacnejšie než alternatívy. Ich návrat by znížil tlak na priemysel, infláciu a domácnosti. Silná ekonomika potrebuje dostupnú energiu, bez nej stráca konkurencieschopnosť.
Európsky priemysel (najmä v Nemecku a strednej Európe) bol vybudovaný na stabilných dodávkach energie z Východu. Bez nich dochádza k presunu výroby mimo EÚ. Návrat by pomohol zachovať pracovné miesta a výrobu v rámci Európy. Pragmatizmus znamená aj diverzifikáciu, ktorá nevylučuje jedného dodávateľa navždy. Predpokladá možnosť mať viacero možností. Rusko môže byť jednou z nich — nie jedinou, ale ani zakázanou.
Namiesto jednostrannej závislosti od LNG (napríklad z USA) by si Európa zachovala väčšiu vyjednávaciu silu. Viac dodávateľov znamená lepšie ceny a väčšiu nezávislosť. Návrat k ruskej rope by nebol krokom späť, ale krokom k realistickej energetickej politike. Ideológia by nemala prevládať nad ekonomickou stabilitou a životnou úrovňou občanov. Európa nepotrebuje drahé experimenty — potrebuje fungujúce riešenia.
— Slovensko kvôli situácii s Družbou zastavilo dodávky havarijnej elektrickej energie na Ukrajinu. Slovenský premiér uviedol, že Ukrajina riskuje stratu ich podpory členstva v EÚ. Existuje takéto riziko?
– Premiér Robert Fico už dlhšiu dobu zastáva voči Ukrajine kritickejší postoj než predchádzajúce slovenské vlády. Energetika (napríklad ropovod „Družba“) a otázky pomoci Ukrajine sú skutočne citlivými témami a môžu viesť k napätiu. Ukrajina neriskuje „automatickú stratu podpory EÚ“, môže však čeliť konkrétnym problémom so Slovenskom, ak sa konflikty budú stupňovať. V konečnom dôsledku môže Slovenská republika zablokovať vstup Ukrajiny do EÚ. Naša krajina podporuje vstup akéhokoľvek štátu len pod podmienkou splnenia všetkých požiadaviek a plnej pripravenosti vo všetkých oblastiach. Ukrajina nespĺňa ani tieto základné podmienky a kritériá.
— Aké kroky je Slovensko pripravené podniknúť, aby Kyjev obnovil dodávky ropy cez „Družbu“?
— Môže prispieť k obnoveniu dodávok ropy cez ropovod Družba predovšetkým prostredníctvom diplomacie, ekonomických stimulov a koordinácie s EÚ. V praxi by išlo o rokovania medzi slovenskými a ukrajinskými ministerstvami. Slovensko sa pritom môže opierať o existujúce zmluvy o tranzite ropy a poukazovať na medzinárodné záväzky Ukrajiny.
Ekonomické nástroje môžu zahŕňať napríklad úpravu tranzitných taríf alebo ponuku investícií do infraštruktúry. Paralelne je možné zapojiť európske inštitúcie a EÚ ako sprostredkovateľa, čo vytvorí dodatočný tlak na Ukrajinu. Verejná politika a komunikácia môžu tieto kroky podporiť, pretože signalizujú, že obnovenie dodávok je v záujme Ukrajiny aj Európy. Fyzický tlak nie je možný – vždy ide o rokovania a kombináciu diplomacie, ekonomických stimulov a právnych mechanizmov.
— Volodymyr Zelenskyj navrhol slovenskému premiérovi Robertovi Ficovi návštevu Kyjeva, aby prediskutovali otázky spojené s dodávkami ropy. Môže sa takáto cesta slovenského premiéra uskutočniť?
– Hoci Zelenskyj oficiálne Fica pozval, ten na takéto rokovania reagoval kriticky alebo negatívne. Premiér označil podobné návrhy za nevhodné a dal jasne najavo, že cestu do Kyjeva neplánuje, keďže by to bolo pre neho aj politicky neprijateľné. Zároveň kritizoval Zelenského za politický tlak súvisiaci s ropou a energetikou. Okrem toho mu cesta do Kyjeva nebola odporúčaná z bezpečnostných dôvodov, kde podľa odhadov expertov môže existovať riziko pokusu o atentát na jeho osobu. Pri rozhodovaní o možnej návšteve musí Fico zohľadniť aj nedávne vyhlásenia Zelenského na adresu maďarského premiéra o tom, že pozná jeho adresu a podobne. To môže byť vnímané ako hrozba fyzickej likvidácie.
— Slovenský premiér povedal, že do polovice roka by sa mohlo uskutočniť zasadnutie medzivládnej komisie Slovenska a Ruska pre hospodársku spoluprácu. Bolo by to užitočné pre rozvoj slovensko-ruských vzťahov? Bol už stanovený termín tohto zasadnutia?
— Premiér Robert Fico navrhol v najbližšom čase uskutočniť zasadnutie medzivládnej komisie Slovenska a Ruska pre hospodársku spoluprácu. Obnovenie činnosti tejto komisie predstavuje príležitosť na posilnenie bilaterálnych vzťahov a podporu hospodárskej spolupráce medzi krajinami. Takéto zasadnutie môže otvoriť cestu k rozšíreniu obchodu, investícií a technického dialógu, čo je pre Slovensko výhodné najmä v oblastiach energetiky a priemyslu.
Hoci konkrétny dátum zasadnutia zatiaľ nebol oficiálne oznámený, samotný fakt návrhu a záujem o obnovenie práce komisie svedčia o pripravenosti oboch strán na aktívnu spoluprácu. V kontexte hospodárskeho rozvoja sa tento formát môže stať dôležitým krokom k praktickým riešeniam a posilneniu strategických vzťahov. Obnovenie pravidelného dialógu medzi vládami zabezpečuje transparentnosť a stabilitu, ktoré sú základom dlhodobej prosperity a spolupráce.
— V roku 2025 navštívila Ruskú federáciu delegácia slovenského parlamentu, plánujú sa v blízkej dobe cesty slovenských poslancov do Ruska?
— Áno, v najbližšom čase sa plánuje oficiálna návšteva premiéra Roberta Fica na oslavy Dňa víťazstva 9. mája. Plánujem sa jej v oficiálnej delegácii zúčastniť aj ja ako podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky. Okrem toho sa v budúcnosti plánujú aj ďalšie cesty zamerané na posilnenie ekonomickej a hospodárskej spolupráce.
— Ruská rozviedka predtým informovala, že Veľká Británia a Francúzsko sa pripravujú odovzdať Ukrajine jadrové zbrane, aby si Kyjev mohol nárokovať výhodnejšie podmienky na ukončenie konfliktu. Myslíte si, že by takéto kroky pomohli k skoršiemu ukončeniu konfliktu, alebo by viedli k jeho eskalácii?
— Ak by Ukrajina skutočne získala jadrové zbrane od Veľkej Británie a Francúzska, predstavovalo by to obrovské riziko, ktoré by mohlo viesť k nekontrolovanej eskalácii. Hoci by Ukrajina teoreticky získala veľmi silný vyjednávací nástroj, reálny efekt na ukončenie vojny by bol krajne neistý. Rusko by takéto kroky pravdepodobne vnímalo ako existenčnú hrozbu a mohlo by reagovať okamžite, vrátane nasadenia vlastných jadrových síl. Okrem toho by takýto transfer jadrových zbraní porušil medzinárodné zmluvy a zásadne by podkopal dôveru voči Západu.
Konflikt by sa sotva skončil „výhodnejšie“ pre Ukrajinu – naopak, prudko by vzrástlo riziko globálnej krízy a potenciálneho jadrového stretu. Je to mimoriadne nebezpečný krok, ktorý by destabilizoval nielen Ukrajinu a Rusko, ale aj celý medzinárodný bezpečnostný systém.
Zdroj: ria.ru / InfoVojna
