PODPORTE NÁS ŽIVÉ VYSIELANIE

VIDEO: Donald Trump po júlovom samite NATO nepoužil prezidentský špeciál, pretože sa obával o svoj život. Pre hrozbu atentátu zo strany Iránu tajne odletel z Ankary iným lietadlom, do ktorého ho dopravili v zásobovacom vozidle

12.08.2026 13:00
K incidentu došlo 8. júla 2026 pri odlete z júlového samitu NATO v tureckej Ankare. Bezpečnostné zložky vtedy zaznamenali vysoko dôveryhodnú hrozbu zo strany Iránu, ktorá mala byť namierená priamo proti lietadlu Air Force One.

Bezpečnostné opatrenie, ktoré malo ochrániť amerického prezidenta Donalda Trumpa pred údajnou iránskou hrozbou, vyvoláva vo Washingtone čoraz vážnejšie otázky. Trump počas návratu zo zahraničia v skutočnosti necestoval lietadlom, o ktorom boli verejnosť aj novinári presvedčení, že je na jeho palube. Prezidentský stroj Air Force One medzitým pokračoval v ceste s viac ako stovkou pracovníkov Bieleho domu, predstaviteľov administratívy a reportérov.

Demokratickí zákonodarcovia preto žiadajú, aby Kongres dostal podrobné vysvetlenie celej operácie. Kritici nespochybňujú právo tajnej služby prijať mimoriadne opatrenia na ochranu prezidenta. Pýtajú sa však, prečo o možnom nebezpečenstve nevedeli ľudia, ktorí zostali v lietadle použitom fakticky ako súčasť zastieracieho manévru.

Podľa medializovaných správ získali americké tajnú služby minulý mesiac informácie o dôveryhodnej hrozbe, podľa ktorej mohol Irán pripravovať útok na Trumpa. Prezident preto po nástupe do Air Force One lietadlo tajne opustil. Podľa medializovaných informácií ho odviezli v cateringovom vozidle a následne presadili do vojenského lietadla C-32A.

Navonok však všetko vyzeralo tak, akoby prezident zostal na palube Air Force One.

Trump priletel na júlový summit NATO do Turecka v novom Boeingu 747, ktorý Spojeným štátom daroval Katar. Pri odlete z Ankary prezident pred objektívmi kamier nastúpil do staršieho lietadla. Aj Biely dom pri odlete informoval, že Trump sa nachádza na palube Air Force One. Ako však denníku The Washington Post uviedli nemenované zdroje, v lietadle nezostal, ale presunul sa do zásobovacieho vozidla, ktoré bolo k lietadlu pripojené. Vozidlo ho následne prepravilo do menšieho lietadla Boeing C-32A, ktoré ho dopravilo do Británie.

Lietadlo C-32A podľa amerického denníka pristálo v Británii len o niekoľko minút skôr, ako dorazil starší Air Force One s novinármi na palube. Novinári pritom museli mať stiahnuté rolety na oknách, uviedla agentúra AFP s tým, že toto opatrenie sa zvyčajne uplatňuje len vo vojnových oblastiach. Podľa DPA zrejme netušili, že sa na palube ich lietadla prezident nenachádza.

Po prílete Trumpa natočili video, ako schádza po schodoch z Air Force One a smeruje k novému lietadlu. Ako sa následne dostal späť na palubu prezidentského špeciálu, nebolo podľa The Washington Postu jasné.

Operácia bola pripravená natoľko dôkladne, že ani novinári cestujúci s prezidentom a podľa Guardianu dokonca ani časť pracovníkov Bieleho domu netušili, že Trump už v lietadle nie je. Reportéri dostali počas letu pokyn, aby ponechali okenné rolety zatiahnuté.

To vyvolalo otázku, či bezpečnostné zložky pri ochrane prezidenta nevystavili ďalších pasažierov neprimeranému riziku.

Steven Cash, bývalý spravodajský dôstojník CIA a niekdajší vysoký poradca spravodajskej zložky ministerstva vnútornej bezpečnosti, postup kritizoval mimoriadne ostro.

„Vyzerá to tak, akoby bola myšlienka nasledovná: znížime nebezpečenstvo pre prezidenta Trumpa tým, že namiesto neho ponúkneme Iráncom približne stovku ľudí, ktorých môžu zabiť,“ povedal Cash, ktorý dnes pôsobí ako výkonný riaditeľ organizácie Steady State.

Donald Trump priznal, že odletel iným lietadlom

Americký prezident Donald Trump v utorok uviedol, že z júlového summitu Severoatlantickej aliancie (NATO) odletel iným lietadlom pre možnú bezpečnostnú hrozbu. Vyjadril sa tak po správach amerických médií, že Trump z Ankary odletel menším lietadlom, a nie na palube prezidentského špeciálu.

Podľa pondelkovej správy denníka The Washington Post Trump použil iné lietadlo v obave pred možným atentátom zo strany Iránu.

Trump uviedol, že sa riadil pokynmi Tajnej služby USA a armády. „Chceli, aby som letel iným letom, iným lietadlom, s rovnakou úrovňou bezpečnosti, ale chceli, aby som to urobil, tak som to urobil. Robím to, čo mi povedia,“ objasnil v utorok s tým, že zrejme išlo o nejakú hrozbu.

Prezident sa na podrobnosti možnej hrozby nepýtal, keďže podľa svojich slov dostáva veľa hrozieb. Podľa neho dostáva veľa hrozieb každý prezident, ktorý má „reálny vplyv“, zatiaľ čo prezidentom bez významného vplyvu sa nik nevyhráža. „A myslím si, že som možno prezidentom s najväčším vplyvom,“ konštatoval.

Demokratický senátor za Connecticut Richard Blumenthal označil celú situáciu v televízii CNN za „bezprecedentnú a surrealistickú“ a zároveň za „skutočne desivú“.

Podľa neho musí administratíva o udalosti informovať Kongres, pretože nejde iba o bezpečnosť prezidenta.
Blumenthal chce vedieť najmä to, aké opatrenia boli prijaté na ochranu ľudí, ktorí zostali na palube Air Force One v čase, keď bezpečnostné zložky vyhodnotili cestu týmto lietadlom ako príliš nebezpečnú pre prezidenta.

Biely dom pritom verejne tvrdil, že Trump odletí do Británie na palube Air Force One, hoci malo ísť o starší prezidentský stroj a nie o nedávno upravený Boeing 747 darovaný Katarom.

Trump podľa dostupných informácií skutočne nastúpil do Air Force One pred televíznymi kamerami. O niekoľko minút neskôr ho však tajne odviezli a presunuli do vojenského C-32A.

Tento stroj s prezidentom následne zamieril na základňu RAF Mildenhall vo Veľkej Británii, kam dorazil približne o 22.20 h. Air Force One s novinármi priletel o niekoľko minút neskôr.

Fotografi potom zachytili Trumpa, ako vystupuje z prezidentského lietadla. Podľa opisu Guardianu sa prezident po prílete zrejme opäť tajne presunul na jeho palubu, aby navonok pokračoval pôvodný obraz cesty.

Trump následne pozdravil amerických vojakov na základni, nastúpil do zrekonštruovaného katarského Boeingu 747 a pokračoval do Washingtonu.

Kritici: Ochrana prezidenta áno, ale nebolo nutné klamať

Ned Price, bývalý zástupca amerického veľvyslanca pri OSN a niekdajší člen Národnej bezpečnostnej rady počas vlády Baracka Obamu, tvrdí, že mimoriadne bezpečnostné opatrenia sú v prípade ohrozenia prezidenta pochopiteľné.

Problém podľa neho spočíva v spôsobe, akým administratíva celú udalosť zakrývala.

Price uviedol, že Biely dom celé týždne udržiaval pri živote verziu udalostí, ktorá nebola pravdivá, a novinárov podľa neho zmenil na „nevedomých spolupáchateľov“ zavádzania verejnosti.

„Existoval spôsob, ako to urobiť bez toho, aby museli klamať,“ povedal Price. Biely dom podľa neho mohol zapojiť cestujúcu skupinu reportérov, ktorá by z bezpečnostných dôvodov dočasne nezverejnila citlivé podrobnosti.

Po bezpečnom prílete prezidenta do Británie alebo po jeho návrate na základňu Andrews mohla administratíva podľa Pricea verejnosti vysvetliť, čo urobila a prečo.

Reportéri sa pýtajú, či sa z nich nestala návnada

Výhrady zazneli aj priamo z novinárskeho prostredia.

Moderátor CNN Jake Tapper na sociálnej sieti X pripomenul, že ochrana života prezidenta má najvyššiu prioritu a že aj predchádzajúce administratívy využívali pri bezpečnostných operáciách klamné manévre.

Zároveň však uviedol, že predstavitelia, s ktorými hovoril, si nepamätajú prípad, keď by bolo počas bezprostrednej hrozby použité Air Force One plné pracovníkov Bieleho domu a novinárov ako návnada.

Kriticky reagoval aj José Zamora, regionálny riaditeľ Výboru na ochranu novinárov (Committee to Protect Journalists) pre Ameriku. Administratíva má podľa neho povinnosť zabezpečiť, aby reportéri neboli vystavení zbytočnému nebezpečenstvu.

„Reportéri by mali byť informovaní o dôveryhodných bezpečnostných hrozbách, aby sa mohli kvalifikovane rozhodovať o vlastnej bezpečnosti,“ uviedol Zamora. Transparentnosť by podľa neho mala byť štandardom každej vlády, obzvlášť v situáciách, keď ide o bezpečnosť ľudí.

V pozadí boli americké útoky proti Iránu

Odhalenie zároveň vrhá nové svetlo na predchádzajúce rozhodnutie, ktoré už v čase Trumpovej cesty vyvolalo otázky.

Prezident totiž na summit NATO priletel novozrekonštruovaným Boeingom 747, ktorý Spojeným štátom daroval Katar. Išlo o jeho prvú medzinárodnú cestu týmto lietadlom. Trump však následne nečakane oznámil, že na prvom úseku spiatočnej cesty využije starší Air Force One.

Vtedy tvrdil, že nový stroj poletí do Mildenhallu, aby si ho mohli pozrieť americkí vojaci pôsobiaci na základni.

New York Times a CBS News však neskôr informovali, že spravodajské služby mali obavy z možného útoku na Trumpa alebo jeho lietadlo v čase rastúceho napätia medzi USA a Iránom.

Počas summitu navyše americká armáda uskutočňovala rozsiahle útoky proti Iránu, čo zvyšovalo obavy z odvetnej akcie Teheránu. Najnovšie informácie naznačujú, že americké úrady považovali možné nebezpečenstvo za vážnejšie, než bolo vtedy verejne známe.

Odborníci sa nezhodujú, aká reálna bola hrozba

Otázne však zostáva, akým spôsobom by Irán mohol prezidentské lietadlo v Turecku vôbec zasiahnuť.

Ankit Panda z Carnegie Endowment for International Peace upozornil, že úspešný útok na prezidentský stroj tak ďaleko od Iránu by bol z operačného hľadiska mimoriadne náročný. Vyžadoval by podľa neho tajných operatívcov v bezprostrednej blízkosti letiska vybavených prenosnými protilietadlovými systémami.

Nie je podľa neho jasné, či existovala konkrétna a dôveryhodná hrozba priamo na území Turecka. Prezidentská ochranka však prirodzene plánuje aj s rizikami, ktorých presnú podobu vopred nepozná.

Podobne sa vyjadril Jeffrey Lewis z Foreign Policy Research Institute. Podľa neho Irán nedisponuje raketami zem – vzduch, ktoré by jednoducho mohli zasiahnuť lietadlo štartujúce z Ankary.

Teoreticky by podľa Lewisa bolo možné zaútočiť na lietadlo na zemi balistickou raketou, takýto scenár však považuje za veľmi nepravdepodobný. Za reálnejšiu obavu označil možný útok pomocou prenosného protilietadlového systému.

Naopak James Jeffrey, bývalý americký veľvyslanec v Turecku a niekdajší zástupca poradcu pre národnú bezpečnosť za prezidenta Georgea W. Busha, považuje samotný rozsah utajenia za signál, že americké úrady zrejme disponovali veľmi závažnými spravodajskými informáciami.

„Je to veľmi nezvyčajné a naznačuje to, že mali veľmi kvalitné informácie o hrozbe a že nedôverovali lietadlu, v ktorom sa prezident nachádzal,“ uviedol Jeffrey, ktorý má skúsenosti aj s cestami na palube Air Force One.

Pripustil, že varovanie mohlo pochádzať od Izraela, ktorého spravodajské služby majú rozsiahle kapacity zamerané na Irán. Podľa Jeffreyho by však izraelskí predstavitelia neriskovali fabrikovanie hrozby, ktorá by sa týkala života amerického prezidenta.

Trump žartoval: Ak pôjdem ja, pôjdete aj vy

Samotný Trump bezpečnostné obavy počas letu zrejme nepriamo naznačil.

Keď sa ho reportéri pýtali, prečo museli zostať rolety na oknách zatiahnuté, odpovedal: „Pravdepodobne ste na nebezpečnom lete.“

Vzápätí dodal: „Ale ak pôjdem ja, pôjdete aj vy. Nie?“

Keď sa ho neskôr pýtali, či existovala dôveryhodná iránska hrozba proti Air Force One, prezident odpovedal, že hrozbám čelí neustále.

„Som na ich zozname číslo jeden, ešte pred vami,“ povedal.

Práve táto poznámka dnes vyznieva inak, keď je známe, že Trump v skutočnosti časť cesty na palube lietadla s novinármi vôbec neabsolvoval.

 

Zdroj: sme.sk / pravda.sk / InfoVojna

Zdielať článok na:  
Telegram
Ďalšie články:
Ďalšie sekcie: