VIDEO: Donald Trump sa poďakoval režimu v Teheráne za zastavenie stoviek popráv v krajine a dodal, že to bol hlavný dôvod, prečo sa nakoniec rozhodol vojensky nezaútočiť na Irán. O napätej situácii telefonoval Vladimir Putin s Benjaminom Netanjahuom aj s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. Do USA medzitým prišiel o Iráne rokovať šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad
16.01.2026 21:00
Americký prezident Donald Trump sa v piatok nezvyčajne poďakoval iránskej vláde, že nepristúpila k popravám podľa jeho slov stoviek politických väzňov.
„Irán zrušil obesenie viac ako 800 ľudí,“ povedal Trump novinárom pri odchode z Bieleho domu na víkend vo svojom sídle Mar-a-Lago na Floride. „Veľmi rešpektujem fakt, že to zrušili,“ doplnil.
Trump rovnaký počet plánovaných popráv spomenul aj na svojej sociálnej sieti s tým, že k ním teraz nedôjde. „Ďakujem,“ napísal.
Následne pred svojím odchodom z Bieleho domu na Floridu novinárom ocenil zrušenie týchto popráv:
Reporter: Is help still on the way for the Iranian protesters?
— Clash Report (@clashreport) January 16, 2026
Trump: We are going to see. Iran cancelled the hanging of over 800 people.
They were going to hang over 800 people yesterday, I greatly respect the fact that they cancelled that. pic.twitter.com/vDAiOM8Equ
Na otázku, či jeho rozhodnutie zrušiť americký útok na Irán zmenili presviedčania predstaviteľov arabských štátov alebo Izraela, vyhlásil, že nikto ho nepresdvečil, pretože o tom presvedčil sám seba:
Reporter: Did Arab and Israeli officials convince you to not strike Iran?
— Clash Report (@clashreport) January 16, 2026
Trump: Nobody convinced me. I convinced myself. pic.twitter.com/CvPQACXyIm
Šéf Bieleho domu v uplynulých dňoch naznačoval, že USA by mohli vojensky udrieť na Irán, ak vláda islamskej republiky začne hromadne zabíjať ľudí počas rozsiahlych protestov. O Iráne a tamojších protestujúcich predtým napísal: „Pomoc je na ceste.“ Na otázku, či to stále platí, však v piatok odpovedal: „Uvidíme.“
Protesty v Iráne sa začali 28. decembra v súvislosti s ekonomickými problémami krajiny a prerástli do demonštrácií priamo ohrozujúcich teokratický režim, napísala AP. Zdá sa však, že medzičasom utíchli po tvrdých zákrokoch bezpečnostných síl, pri ktorých podľa aktivistov zahynulo vyše 2700 ľudí.
V Teheráne sa neobjavili známky protestov už niekoľko dní a zdá sa, že tamojší život sa aspoň navokon vrátil do normálu, hoci prístup na internet je naďalej prerušený. Úrady nehlásili žiadne nepokoje ani v iných častiach krajiny.
Putin hovoril ohľadom situácie v Iráne s Netanjahuom aj s Pezeškijánom
Ruský prezident Vladimir Putin v piatok telefonoval s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom ohľadom situácie v Iráne. Ponúkol sprostredkovať vzájomné rozhovory s cieľom ukľudniť napätie v regióne.
„Strany diskutovali o situácii na Blízkom východe a vývoji okolo Iránu. Vladimir Putin načrtol základné prístupy podporujúce zintenzívnenie politického a diplomatického úsilia na zabezpečenie stability a bezpečnosti v regióne,“ uviedol Kremeľ. Rusko je tiež pripravené „pokračovať vo svojom úsilí o sprostredkovanie a podporu konštruktívneho dialógu so všetkými zainteresovanými štátmi“.
Putin podľa hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova telefonoval v piatok aj s iránskym prezidentom Masúdom Pezeškijánom. Ten ruského prezidenta údajne informoval o snahe ukľudniť situáciu v krajine.
Pezeškiján podľa Pekova „informoval Vladimira Putina o nepretržitých snahách iránskej vlády o normalizáciu situácie v krajine“.
Obaja prezidenti vyzvali na čo najskoršie zmiernenie „napätia v Iráne a v celom regióne a na riešenie všetkých vzniknutých problémov výlučne politickými a diplomatickými prostriedkami“.
Putin a Pezeškiján tiež potvrdili „svoj spoločný záväzok ďalej posilňovať strategické partnerstvo medzi Ruskom a Iránom“, vrátane spoločných ekonomických projektov.
Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová tento týždeň vyhlásila, že Moskva „rozhodne odsudzuje rušivé zasahovanie zahraničia“ do vnútorných záležitostí Iránu. Obvinila zahraničné mocnosti, že sa snažia premeniť pokojný protest na „kruté a bezzmyselné nepokoje“ a usilujú sa o zmenu režimu v Iráne.
Zacharovová označila hrozby USA použiť silu proti Islamskej republike za „absolútne neprijateľné“ a varovala, že vojenský zásah proti Iránu by mohol destabilizovať celý Blízky východ.
Hospodárske problémy Iránu pripísala západným sankciám.
V Iráne od 28. decembra pokračujú rozsiahle demonštrácie proti zlej ekonomickej situácii a teokratickej vláde, pri ktorých bezpečnostné sily tvrdo zasahujú voči protestujúcim. Nórska mimovládna organizácia Iran Human Rights (IHR) v stredu vyhlásila, že zomrelo najmenej 3428 ľudí a ďalších viac ako 10.000 zadržali. Americký prezident Donald Trump preto pohrozil Iránu vojenskou intervenciou. Spojené štáty i Izrael vyjadrili demonštrantom podporu.
Šéf Mosadu pricestoval do USA na rokovania o situácii v Iráne
Šéf izraelskej spravodajskej služby Mosad David Barnea pricestoval v piatok do Spojených štátov na rokovania o situácii v Iráne. Informáciu priniesol portál Axios s odvolaním sa na dva zdroje.
Barnea by sa mal podľa správy v Miami stretnúť s vyslancom prezidenta USA Steveom Witkoffom, ktorý má údajne na starosti priamu komunikáciu medzi Spojenými štátmi a Iránom. Počas rozsiahlych celoštátnych protestov v Iráne bol vraj v kontakte s tamojším ministrom zahraničných vecí Abbásom Arákčím.
Portál uvádza, že nie je jasné, či sa Barnea stretne cez víkend aj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v jeho sídle Mar-a-Lago. V ňom v sobotu šéf Bieleho domu privíta predsedu vlády SR Roberta Fica.
Cesta Barneu do USA nasleduje po stredajšom telefonáte Trumpa s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom o situácii v Iráne, napísal Axios. Netanjahu údajne požiadal amerického prezidenta, aby odložil vojenské údery v Iráne a nechal Izraelu viac času pripraviť sa na prípadnú iránsku odvetu.
Podľa izraelského zdroja plánovali Spojené štáty zaútočiť na ciele bezpečnostných zložiek, čo ale Tel Aviv nepovažoval za dostačujúce na destabilizáciu iránskeho režimu. Anonymný americký predstaviteľ pre Axios povedal, že vojenské útoky sú stále možnosťou, pokiaľ bude Irán pokračovať v zabíjaní protestujúcich.
Anonymní predstavitelia pre Axios potvrdili, že americká armáda posiela na Blízky východ armádnu techniku pre prípad, že by Trump údery nariadil. Izraelský zdroj uvádza, že napriek zdržaniu by mohli prísť v nasledujúcich dňoch.
Zdroj: pluska.sk / sme.sk / rt.com / InfoVojna
