VIDEO: „Nech Ukrajinci prehrávajú rýchlo a bude pokoj.“ Britský expremiér Boris Johnson citoval nemenovaného vysokopostaveného nemeckého vládneho činiteľa, ktorý mu vraj túto vetu povedal tesne pred ruskou inváziou
18.08.2026 09:00
"Ak sa to má stať, nech sa to stane - a nech Ukrajinci prehrajú rýchlo. A bude pokoj." Tieto slová vraj tesne pred ruskou inváziou na Ukrajinu povedal nemenovaný vysokopostavený člen nemeckej vlády Borisovi Johnsonovi, vtedajšiemu britskému premiérovi.
Former UK Prime Minister Boris Johnson says a German government official told him before Russia’s full-scale invasion that it would be better if Ukraine lost quickly so it would all be over. Johnson recalled the official saying: “If it has to happen, it would be better if it… pic.twitter.com/MpYywO6BoQ
— NOELREPORTS ???????? ???????? (@NOELreports) August 15, 2026
???? “WOULDN’T IT BE BETTER IF THE UKRAINIANS JUST LOST QUICKLY?”
— Mykhailo Rohoza (@MykhailoRohoza) August 16, 2026
Boris Johnson has revealed what he says a senior German Chancellery official told him before Russia’s full-scale invasion of Ukraine.
According to Johnson, the logic presented to him was brutally simple: if war was… pic.twitter.com/jzVzHjyvPw
Johnsonovo svedectvo vrhá svetlo na to, ako sa časť nemeckej politickej elity pozerala na osud Ukrajiny ešte predtým, ako padli prvé výstrely novej vojny.
Johnson minulý týždeň v rozhovore pre podcast School of War pripomenul, že európski lídri dlho považovali vojnu na Donbase, ktorá sa tiahla od roku 2014 až do plnohodnotnej ruskej invázie v roku 2022, iba za drobný spor medzi susedmi. Odmietali si pripustiť, že Rusko systematicky ničí ukrajinskú suverenitu.
Podcast School of War sa zaoberá predovšetkým vojenstvom a geopolitikou. V minulosti doň zavítali takí hostia ako vplyvný americký republikánsky senátor Ted Cruz či známy britský historik Niall Ferguson.
Francúzi neverili, Briti vedeli svoje
Podľa Johnsona správam o nadchádzajúcej ruskej invázii neveril ani Paríž - francúzski predstavitelia vraj dlho pochybovali, že by sa ruský prezident Vladimir Putin k takémuto kroku vôbec odhodlal. V Londýne však podľa Johnsona vedeli svoje.
"Skutočne si myslím, že to urobí, že začne inváziu," citoval britský expremiér v podcaste svojho vtedajšieho ministra obrany Bena Wallacea. Ten ho pred skutočným cieľom Kremľa údajne varoval už na jeseň roku 2021.
Keď sa Briti v predvečer invázie pokúsili presadiť ďalšie sankcie proti Rusku, Berlín aj Paríž ich návrh zmietli zo stola. „Napriek jasným dôkazom a indíciám to Nemcom a Francúzom nedošlo,“ opisuje Johnson.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj mal však podľa neho jasno. "Myslím si, že vedel, že sa to stane, ale nechcel vystrašiť vlastných ľudí," usudzuje bývalý šéf britskej vlády.
Postoj Nemecka by nebol prekvapením
Berlín na Johnsonovu indiskrétnosť zatiaľ nijako nereagoval. Pokiaľ je ale jeho tvrdenie pravdivé, ťažko sa dá hovoriť o prekvapení. Vtedajší nemecký kancelár Olaf Scholz tesne pred vpádom odmietal brať vážne varovania britskej a americkej rozviedky, že Rusko chystá plnohodnotný útok s cieľom obsadiť Kyjev. Nemecká vláda vtedy Ukrajine poslala ako súčasť pomoci len päťtisíc prilieb, čo jej vynieslo ostrú kritiku.
Celý prvý rok konfliktu Nemecko odmietalo dodávať aj ťažké zbrane - tanky alebo raketomety. Zlom prišiel až v polovici roka 2023.
Odvtedy Berlín, naopak, patrí k najvýznamnejším spojencom Kyjeva: dodal raketomety M270, tanky Leopard, protivzdušné systémy IRIS-T, státisíce nábojov kalibru 155 milimetrov, útočné pušky aj rozsiahlu humanitárnu pomoc.
Z Nemecka sa stal popri USA najväčší podporovateľ Ukrajiny z hľadiska zbraní aj finančnej pomoci. Jeho význam ešte výrazne vzrástol po tom, čo sa vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa začala zdráhať schváliť ďalšiu vojenskú pomoc napadnutej krajine.
Tajné stretnutia Ruska so Západom
Táto premena z váhavého spojenca na jeden z pilierov ukrajinskej obrany však neumlčala hlasy, ktoré volajú po presnom opaku. Viacero nemeckých politikov – predovšetkým z krajne pravicovej AfD a krajne ľavicovej BSW, ale aj ľudia z hlavného prúdu nemeckej politiky ako Michael Kretschmer (CDU) alebo Rolf Mützenich (SPD) – žiada normalizáciu vzťahov s Ruskom, obnovenie plynovodu Nord Stream (ktorý za doteraz nevyjasnených okolností niekto v septembri 2022 vyhodil do vzduchu) a ukončenie vojenskej pomoci Ukrajine.
Napätie medzi týmito dvoma prúdmi nemeckej politiky v posledných týždňoch ešte umocnili správy o utajených stretnutiach medzi Západom a Ruskom. Prvé z nich sa odohralo v júli v Baku – odhalil ho tam pred novinármi azerbajdžanský prezident Ilham Alijev, a to priamo vedľa viditeľne zaskočeného nemeckého kancelára Friedricha Merza.
Za Nemecko sa na schôdzke podľa dostupných informácií zúčastnili ešte Ronald Pofalla, bývalý šéf Úradu spolkového kancelára, a Matthias Platzeck, expremiér Brandenburska. Ruskú stranu zastupovali expremiér Viktor Zubkov a Valerij Fadejev, šéf prezidentskej rady pre ľudské práva.
Alijev dodal, že o schôdzke Azerbajdžan nikto vopred neinformoval a že jej účastníkov sledovala miestna tajná služba.
Ďalšie stretnutie sa uskutočnilo pred dvoma týždňami vo Viedni, upozornila agentúra Bloomberg. Za Západ sa na ňom zúčastnili bývalý britský poradca pre národnú bezpečnosť Tim Barrow, bývalý veľvyslanec EÚ v Rusku Markus Ederer a skúsený francúzsky diplomat Pierre Vimont. Meno ruského účastníka nikto nezverejnil.
Podľa dostupných informácií dialóg iniciovala švajčiarska nezisková organizácia Centre for Humanitarian Dialogue, ku ktorej majú Vimont aj Ederer profesijné väzby – obaja zasadajú v jej rade. Berlín aj tentoraz poprel, že by o schôdzke vedel, a Londýn a Paríž vec odmietli komentovať.
Podľa Bloombergu sledujú tieto rokovania jediný cieľ. Tým má údajne byť príprava pôdy na obnovenie nepriamych vzťahov s Moskvou a vytvorenie komunikačných kanálov.
Zdroj: aktualne.cz / sme.sk / InfoVojna
