VIDEO: „Verím, že budem mať... česť získať Kubu. Myslím, že s ňou môžem robiť, čo chcem,“ šokoval Donald Trump na brífingu v Bielom dome. Ohľadne vojny proti Iránu vyhlásil, že „je to veľká šachová partia na veľmi vysokej úrovni.“ Dodal, že v tejto záležitosti má do činenia s veľmi inteligentnými hráčmi
16.03.2026 21:55
Americký prezident Donald Trump v pondelok opäť pohrozil Kube vojenským zásahom a vyjadril nádej, že bude „mať česť“ tento ostrov získať alebo prípadne oslobodiť.
„Verím, že budem mať... česť získať Kubu,“ povedal Trump novinárom v Bielom dome. „Či ju oslobodím, obsadím – myslím, že s ňou môžem robiť, čo chcem, ak chcete poznať pravdu. Momentálne je to veľmi oslabená krajina,“ dodal prezident.
Trump on Cuba:
— Clash Report (@clashreport) March 16, 2026
I do believe I’ll have the honor of taking Cuba. That would be good. That’s a big honor.
I can free it or take it, I think I can do anything I want with it. pic.twitter.com/I0TpVCY73j
Napätie medzi Washingtonom a Havanou narastá. USA na túto karibskú krajinu uvalili ropné embargo po tom, čo americké sily zajali venezuelského exprezidenta Nicolása Madura, podporovateľa Havany. Venezuela bola hlavným dodávateľom ropy na Kube. Od 9. januára nebola na ostrov dovezená žiadna ropa, čo prinútilo letecké spoločnosti obmedziť lety v krajine a ešte viac prehĺbilo tamojšiu ekonomickú krízu.
Havana obviňuje Trumpa zo snahy zničiť kubánsku ekonomiku. Kuba je od roku 1962 vystavená sankciám USA a zasiahnutá rozsiahlou hospodárskou krízou sprevádzanou dlhodobými výpadkami elektrickej energie, nedostatkom paliva, liekov a potravín.
Na Kube došlo v pondelok k rozsiahlemu výpadku elektriny, ktorý zasiahol celý ostrov s približne 11 miliónmi obyvateľov. Ide už o tretí veľký blackout v krajine za posledné štyri mesiace.
Kubánske ministerstvo energetiky a baníctva uviedlo, že došlo k „úplnému odpojeniu“ elektrickej siete. Príčinu tejto poruchy vyšetrujú. Elektrárne však v danom čase boli v prevádzke.
Karibský ostrov zápasí s vážnou energetickou krízou už dlho. Stav zastaranej elektrickej siete sa v posledných rokoch výrazne zhoršil, čo vedie k častým výpadkom prúdu a opakovaným rozsiahlym blackoutom. Podľa odborníkov infraštruktúra výrazne presiahla svoju životnosť a nedostatočná údržba túto situáciu ešte zhoršuje.
Kubánska vláda časť problémov pripisuje aj sankciám zo strany Spojených štátov. Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa v januári varovala, že zavedie clá voči krajinám, ktoré Kube dodávajú ropu. Washington zároveň výmenou za zmiernenie sankcií požaduje prepustenie politických väzňov a politické i ekonomické reformy.
Kubánsky prezident Miguel Díaz-Canel minulý týždeň uviedol, že krajina už tri mesiace nedostala dodávky ropy a energiu vyrába najmä zo solárnych zdrojov, zemného plynu a tepelných elektrární. Výpadok v dodávkach elektriny mal podľa neho za následok aj odklad desaťtisícov chirurgických zákrokov.
Energetickú krízu prehlbuje aj zastavenie kľúčových dodávok ropy z Venezuely. Odborníci varujú, že bez výrazných investícií do infraštruktúry a nových zdrojov energie môže ostrov čeliť ďalšiemu hospodárskemu úpadku, sociálnemu napätiu a pravdepodobne aj masovej migrácii.
Masívny výpadok dodávok elektriny pred viac ako týždňom zasiahol západnú časť ostrova, kde bez elektriny zostali milióny ľudí. Ďalší veľký výpadok prúdu postihol západnú Kubu začiatkom decembra 2025.
Trump počas pondelkovej tlačovej konferencie tiež informoval, že požiadal Čínu o odloženie stretnutia s tamojším prezidentom Si Ťin-pchingom približne o mesiac. Pôvodne bolo toto stretnutie naplánované na začiatok apríla, no v dôsledku vojny na Blízkom východe chcel cestu Trump odložiť. Tento krok avizovala skôr v pondelok pre televíznu stanicu Fox News aj hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.
Americký prezident Donald Trump v Oválnej pracovni ďalej vyhlásil, že vojna na Blízkom východe sa tento týždeň pravdepodobne neskončí. Podľa jeho slov však konflikt, ktorý na konci februára vyvolali americko-izraelské útoky na Irán, dlho trvať nebude.
„Nemyslím si, ale bude to čoskoro. Nebude to trvať dlho,“ odpovedal Trump na otázku, či by vojna mohla skončiť v priebehu tohto týždňa.
Prezident uviedol, že „mal povinnosť“ na Irán zaútočiť, pretože po skončení vojny budeme žiť v „bezpečnejšom svete“. Teherán zároveň kritizoval za jeho odvetné útoky na susedné krajiny v regióne.
Trump dodal, že celé vedenie Iránu je preč. „Všetci sú preč. Môj najväčší problém je, že nemám tušenie, s kým hovoríme... Nikto nikdy nepočul o žiadnom z týchto ľudí, všetci sú mŕtvi,“ povedal prezident.
„Je to veľká šachová partia na veľmi vysokej úrovni. Je to šanca na veľmi vysokej úrovni — tá najvyššia — a mám do činenia s veľmi inteligentnými hráčmi. Sú to múdri ľudia. Inak by sa tam nedostali. Keď s niektorými z nich rokujete, viete, s kým máte do činenia. Vysoká úroveň intelektu. Vysoké — veľmi vysoké IQ,“ uviedol Trump.
Trump on Iran:
— Clash Report (@clashreport) March 16, 2026
It’s a big chess game at a very high level.
It’s a very high-level chance — the highest — and I’m dealing with very smart players. These are smart people. They don’t get there otherwise.
When you deal with some of these people, you know who you’re dealing with.… pic.twitter.com/PiwL8Ox3R5
Vyjadril sa tiež na adresu Kásima Sulejmáního, vplyvného iránskeho generála a veliteľ jednotiek Kuds, ktorý zahynul pri cielenom americkom útoku v Bagdade 3. januára 2020, ktorý Donald Trump vtedy nariadil. „Bol to krutý, hrozný človek, ale bol to brilantný generál,“ uviedol.
Trump on Qasem Soleimani:
— Clash Report (@clashreport) March 16, 2026
He was a vicious, horrible man, but he was a brilliant general. pic.twitter.com/RufETKFeLa
Na tlačovej konferencii taktiež vyhlásil, že krajiny ako Japonsko, Južná Kórea a Čína, ktoré veľkú časť svojej ropy získavajú cez Hormuzský prieliv, by sa Spojeným štátom mali poďakovať. „A nemali by nám len ďakovať, mali by nám aj pomáhať,“ podotkol Trump.
Hormuzský prieliv je kľúčovou námornou trasou, cez ktorú sa za bežných podmienok preváža približne pätina svetových dodávok ropy. Od začiatku konfliktu zostáva však fakticky uzavretý. Americký prezident v rozhovore pre denník The Financial Times zverejnenom v nedeľu upozornil, že Severoatlantickú alianciu (NATO) čaká „veľmi zlá“ budúcnosť, ak spojenci USA túto úžinu nepomôžu opätovne sprístupniť.
Trump v Oválnej pracovni v pondelok zároveň vyhlásil, že ak by minulý rok nenariadil letecké útoky na iránske jadrové zariadenia, Teherán by už mal jadrovú zbraň.
V súčasnosti má Irán podľa slov prezidenta USA k dispozícii už len asi osem percent svojich rakiet a malý počet útočných dronov. Uviedol tiež, že viaceré krajiny - vrátane členov NATO - ho „veľmi sklamali“, keď nepodporili Washington v tejto vojne.
Zdroj: InfoVojna / bleskovky.sk / pluska.sk (1), (2)
