Ceny ropy pokračujú v raste. Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie. Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá. „Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ vyhlásil šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu Fatih Birol. „Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico. „Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu,“ uviedol guvernér NBS Peter Kažimír
23.03.2026 11:30
Ceny ropy zaznamenali v pondelok 23. marca 2026 viacero výkyvov, keď investori na jednej strane reagovali na vzájomné hrozby USA a Iránu a na druhej na uvoľnenie miliónov barelov iránskej ropy uviaznutej na tankeroch. Okolo 7.30 h SEČ sa však ceny posunuli výraznejšie nahor, pričom cena Brentu prekročila hranicu 113 USD za barel (159 litrov). Informovali o tom agentúry Reuters a Bloomberg.
Cena severomorskej ropnej zmesi Brent s dodávkou v máji dosiahla do 7.27 h SEČ 113,34 USD (98,09 eura) za barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 1,15 USD (1,02 %). Pritom piatková (20. 3.) uzávierka predstavovala najvyššiu úroveň od júla 2022.
Cena americkej ľahkej ropy WTI, rovnako s májovým kontraktom, dosiahla 99,99 USD/barel. Oproti predchádzajúcej uzávierke to znamená rast o 1,76 centov (1,79 %).
„Náladu na ropnom trhu bude v najbližšom období ovplyvňovať rétorika z jednej aj druhej strany, z dlhodobejšieho hľadiska však o vývoji nálady a cenách ropy rozhodne fakt, v akej situácii budú dodávky energií z Blízkeho východu,“ povedala Vandana Hariová, zakladateľka analytickej spoločnosti Vanda Insights.
Momentálne majú na ceny ropy najvýraznejší vplyv hrozby amerického prezidenta Donalda Trumpa zo soboty (21. 3.), že ak Irán do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv, USA zaútočia na jeho elektrárne. Irán však reagoval, že ak USA svoje hrozby naplnia, Hormuzský prieliv, cez ktorý zatiaľ niektoré lode prešli, uzatvorí úplne. Navyše, zameria sa aj na infraštruktúru v regióne prepojenú s americkými firmami, a to okrem energetických aj na odsoľovacie zariadenia.
Ropný koncern Saudi Aramco pokračuje v znižovaní dodávok ropy do Ázie
Saudský ropný koncern Saudi Aramco, najväčší vývozca ropy na svete, znížil aj aprílové dodávky komodity na ázijské trhy. To znamená redukciu dodávok druhý mesiac po sebe. Uviedli to v pondelok dva zdroje oboznámené so situáciou. Dôvodom je americko-izraelská vojna proti Iránu, ktorá viedla k ochromeniu dodávok ropy a plynu cez kľúčový Hormuzský prieliv. Informovala o tom agentúra Reuters.
Spoločnosť Aramco dodáva zákazníkom s aprílovými kontraktmi iba ropu Arab Light z prístavu Janbu na pobreží Červeného mora, dodali zdroje. Pre rafinérie v Ázii to znamená slabší prísun suroviny a obmedzenie výroby ropných produktov.
Podľa údajov analytickej spoločnosti Kpler vyviezla Saudská Arábia za tri marcové týždne 4,335 milióna barelov (1 barel = 159 litrov) ropy denne. Na porovnanie, vo februári export zo Saudskej Arábie dosiahol 7,108 milióna barelov ropy/deň.
Firma Aramco sa usiluje kompenzovať výpadky v dodávkach cez Hormuzský prieliv zvyšovaním exportu z prístavu Janbu, aj keď vo štvrtok (19. 3.) bola nakládka v Janbu nakrátko odstavená po tom, ako dron zasiahol tamojšiu rafinériu firmy Aramco SAMREF. Očakáva sa, že v marci dosiahne vývoz cez tento prístav rekordné hodnoty. Napríklad pre najväčšiu čínsku rafinérsku spoločnosť Sinopec by mali tento mesiac naložiť v prístave Janbu približne 24 miliónov barelov saudskoarabskej ropy.
Plyn opäť výrazne zdražel, cena elektriny atakuje minuloročné maximá
Cena elektrickej energie pre Slovensko s dodávkou v budúcom roku sa na pražskej burze PXE medzi 13. a 20. marcom zvýšila zo 107,28 eura za megawatthodinu (MWh) na 114,58 eura/MWh. Medzitýždenne tak vzrástla takmer o 7 %. Cena elektriny tak rastie už tretí týždeň po sebe a od začiatku amerických a izraelských útokov na Irán sa zvýšila o viac ako 22 %. Jej cena sa momentálne pohybuje veľmi blízko minuloročných maxím (114,8 eura/MWh).
Výrazný vývoj zaznamenal aj zemný plyn s dodaním v nasledujúcom mesiaci. Na holandskom virtuálnom obchodnom uzle TTF jeho cena počas minulého týždňa stúpla približne o 18 %, a to z 50,115 eura/MWh na konci 11. týždňa (13. 3.) na 59,255 eura/MWh v piatok (20. 3.). Po krátkodobom poklese ceny v závere 11. týždňa tak došlo k opätovnému výraznejšiemu rastu na úroveň 60 eur/MWh.
Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe je vážnou hrozbou pre svetovú ekonomiky a žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne, varuje šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu
Energetická kríza spôsobená vojnou na Blízkom východe predstavuje pre svetovú ekonomiku „vážnu hrozbu“ a „žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne“. Povedal to v pondelok šéf Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol. Informovala o tom agentúra AFP.
Birol v National Press Club v austrálskej Canberre povedal, že súčasná globálna energetická kríza, ktorá je výsledkom útoku USA a Izraela na Irán, dosahuje úroveň následkov ropných kríz zo 70. rokov minulého storočia a krízy po útoku Ruska na Ukrajinu. „Táto kríza, ak vezmeme do úvahy momentálnu situáciu, predstavuje dve ropné krízy zo 70. rokov a plynovú krízu (po útoku Ruska na Ukrajinu) dokopy,“ uviedol Birol.
„Svetová ekonomika čelí momentálne vážnej, skutočne vážnej hrozbe a ja naozaj dúfam, že tento problém sa podarí vyriešiť čo najskôr. Ak by táto kríza pokračovala naďalej, žiadna krajina sa jej dôsledkom nevyhne,“ dodal šéf IEA.
Americký prezident Donald Trump pohrozil v sobotu (21. 3.) Teheránu, že ak do 48 hodín úplne neotvorí Hormuzský prieliv, ktorým bežne prechádza 20 % celosvetových dodávok ropy a plynu, zničí iránske elektrárne. Teherán však reagoval varovaním, že ak tak USA urobia, Hormuzský prieliv uzatvorí úplne a navyše, terčom jeho odvetných útokov sa stane energetická, ale aj odsoľovacia infraštruktúra v regióne.
Podľa Birola bolo pritom už doteraz „vážne alebo veľmi vážne poškodených minimálne 40 energetických zariadení naprieč regiónom,“ takže ani v prípade ukončenia konfliktu sa pôvodné dodávky energií nepodarí tak skoro obnoviť. V reakcii na vzájomné varovania Trumpa a Teheránu cena ropy v pondelok vzrástla o vyše 1,5 %, pričom cena Brentu prekročila 114 USD (98,66 eura) za barel (159 litrov).
Energetická kríza likviduje americkú ekonomiku
Americké letecké spoločnosti rušia viac ako 5% všetkých letov, aby ušetrili palivo. Obávajú sa, že ceny ropy prudko vzrastú na 170 dolárov za barel, čo by mohlo toto leto narušiť všetku domácu logistiku v rámci USA. Vo svojom článku na to upozorňuje ruský politológ a expert na americkú zahraničnú politiku Malek Dudakov:
„V snahe zastaviť kolaps trhov s palivami Biely dom narýchlo otvára strategické zásoby paliva v USA. Trumpov tím však má kapacitu využiť len približne 160 miliónov barelov amerických ropných rezerv. Podľa zákona nemôžu klesnúť pod 250 miliónov barelov. Polovica amerických ropných rezerv bola už za Bidena vyčerpaná.
Po začiatku vojny sa ukázalo, že ministerstvo zahraničných vecí, Rada národnej bezpečnosti a ministerstvo energetiky zamestnávali ľudí zodpovedných za výpočet rizík situácií vyššej moci, ako je uzavretie Hormuzského prielivu. Všetci títo experti však boli v roku 2025 prepustení v rámci škrtov zorganizovaných agentúrou DOGE.
V minulosti by svoje analýzy poskytli americkému prezidentovi. Súčasná administratíva však hrala na istotu v nádeji, že Irán porazí v bleskovej vojne. Žiaden z amerických spojencov nebol vopred varovaný. Navyše stále nemajú žiadne kontakty vo Washingtone, aby prediskutovali východisko z krízy.
Ceny pohonných hmôt dosiahli 4 doláre za galón a nafta už stojí výrazne nad 5 dolárov, čo je najviac od roku 2022. Inflačné očakávania vyskočili nad 5% a opäť sa hovorí o zvýšení kľúčovej úrokovej sadzby Federálneho rezervného systému, hoci by to zničilo americkú ekonomiku. A teraz sa výraznejšie prejaví aj nedostatok hnojív, ktorých ceny od začiatku vojny vzrástli o tretinu. To neveští nič dobré pre republikánov v nadchádzajúcich voľbách do Kongresu.“
NBS: Vojna v Iráne prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu
Budúce rozhodnutia Rady guvernérov Európskej centrálnej banky (ECB) budú v rozhodujúcej miere závisieť od toho, ako sa bude vyvíjať situácia na Blízkom východe. Vojna v Iráne totiž prináša jednoznačné riziko vyššej inflácie a pomalšieho ekonomického rastu. ECB bude preto situáciu pozorne sledovať a reagovať na základe aktuálnych dát a inflačného výhľadu. Vo svojom komentári po minulotýždňovom rozhodnutí o ponechaní kľúčových sadzieb bez zmeny to v pondelok uviedol guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír, ktorý je aj členom Rady guvernérov ECB.
Upozornil, že nastalo obdobie skutočnej, nielen teoretickej neistoty. „Pozitívne je, že máme dobrú východiskovú pozíciu. Znamená to, že inflácia sa už niekoľko mesiacov pohybuje v blízkosti nášho dvojpercentného cieľa, očakávania budúceho rastu cien sú ukotvené a finančné trhy chápu, za akých podmienok pristúpime k zmene úrokových sadzieb,“ zhodnotil Kažimír.
Iránsky konflikt nie je podľa neho len o cenách energií, v ohrození je aj plynulosť medzinárodného obchodu. Ak sa konflikt rozšíri do širšieho regiónu, budú nasledovať komplikácie a dôjde k narušeniu medzinárodnej prepravy. Takýto scenár sa dotkne ľudí a firiem naprieč celou Európou.
„Vlády pravdepodobne zareagujú. História však ukázala, že fiškálne opatrenia bývajú len zriedkavo dočasné, cielené a adresné. Skúsenosti z minulosti naznačujú, že vládne opatrenia skôr prispejú k ďalšiemu rastu inflácie, alebo predĺžia agóniu rastúcich cien,“ varoval Kažimír s tým, že limitujúcim faktorom tohto vývoja môže byť, že väčšina vlád má v súčasnosti menší priestor v rozpočtoch.
Guvernér pripomenul, že spomienky na roky vysokej inflácie sú stále živé. Mnohé firmy majú preto nižší prah citlivosti na zvyšovanie svojich cien a zamestnanci si tiež môžu začať pýtať vyššie mzdy skôr. Je preto potrebné, aby ECB pozorne sledovala, čo ľudia hovoria a čo robia, keď na sebe pociťujú vplyv rastúcich cien.
„Budeme situáciu pozorne sledovať a náš prístup zostane závislý od dát a informácií. S rozhodnutiami pôjdeme od jedného stretnutia Rady guvernérov k druhému a každé z nich bude otvorené bez vopred predurčeného výsledku,“ avizoval Kažimír.
Načasovanie a rozsah prípadného zásahu ECB bude podľa neho závisieť od toho, ako na základe prichádzajúcich dát vyhodnotí strednodobý inflačný výhľad. Navzdory komplikovanej situácii nebudú guvernéri reagovať na „šum“ a krátkodobé výkyvy.
„V nasledujúcich mesiacoch toho môžeme proti skokovému rastu inflácie urobiť len málo. Ak však posúdime, že riziko jej dlhodobého zotrvania nad naším cieľom je značné, budeme konať s primeranou rozhodnosťou, aby sme infláciu vrátili na cieľovú úroveň,“ zdôraznil Kažimír s tým, že ECB pri plnení svojho mandátu nezaváha.
„Ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,“ varuje premiér Robert Fico
„Horší scenár je, že budeme pod tlakom ceny pohonných hmôt, lebo ropy bude málo. My sa zatiaľ držíme, lebo Slovnaftu poskytujeme pôžičku zo štátnych hmotných rezerv a tým držíme cenotvorbu tak, aby sme boli vo V4 a podstatne nižšie, ako v Rakúsku. Už aj šéfka Európskej centrálnej banky povedala, že v každom prípade musíme počítať so zdražovaním a poklesom hospodárskeho rastu na celom svete. Katastrofálny scenár spočíva v tom, že nebude dostatok ropy, čo spôsobí ropný šok, nebude dostatok komodity na spracovanie, ceny palív poskočia extrémne hore. Ak by aj teraz skončila vojna na Blízkom východe, trvalo by niekoľko mesiacov, kým by sa situácia ukľudnila. Čo sa týka potravín, je potrebné, aby sme posilňovali vlastnú potravinovú sebestačnosť. A ceny potravín sa viažu na vývoj cien palív, ak budú stáť napríklad 2,5 až 3 eurá za liter, okamžite sa to prejaví aj na cenách potravín,” povedal v sobotu 21. marca 2026 predseda vlády SR Robert Fico.
„Ropa a plyn nie sú izolované komodity stojace mimo reálnej ekonomiky. Sú súčasťou všetkého. Formujú nákladovú základňu petrochémie, ekonomiku hnojív, životaschopnosť energeticky náročnej výroby, ceny dopravy, odolnosť logistických reťazcov a stabilitu potravinových systémov. Keď ceny uhľovodíkov prudko vzrastú, nezvyšujú len účty za kúrenie v domácnostiach alebo ceny benzínu. Vyžarujú navonok cez každú priemyselnú vrstvu. S nimi začínajú rásť ceny plastov, rozpúšťadiel, syntetických vlákien, amoniaku, močoviny, nákladnej dopravy, poľnohospodárstva poháňaného naftou, obalov, poistenia prepravy a priemyselných surovín. V globálnej ekonomike, ktorá je už aj tak oslabená rokmi sankčných vojen, inflačných šokov a fragmentácie dodávok, sa ďalší energetický šok nestáva len dočasnou poruchou, ale násobiteľom systémovej krehkosti,“ uviedol prezident Centra pre blízkovýchodné štúdiá, hosťujúci lektor na HSE University Murad Sadygzade.
Zdroj: hnonline.sk (1), (2), (3) / spravy.stvr.sk / sk.news-front.su / openiazoch.sk / InfoVojna
