Donecká ľudová republika chce súdiť vodcu neonacistického zločineckého režimu v Kyjeve Zelenského za vojnové zločiny. Obvinili aj jeho predchodcov Porošenka a Turčynova

03.06.2022

Ruskom podporovaný región, samozvaná Donecká ľudová republika, má v úmysle súdiť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ako vojnového zločinca. Uviedla to tamojšia zákonodarkyňa Yelena Shishkinová.

Shishkina pre ruskú štátnu tlačovú agentúru TASS uviedla, že Donecká republika vznesie obvinenia voči zákonodarcom, ktorí viedli Ukrajinu od roku 2014, kedy ruský prezident Vladimir Putin anektoval polostrov Krym. Zahŕňa to i Zelenského, bývalých prezidentov Oleksandra Turčynova a Petra Porošenka, povedala. 

"Páchatelia vojnových zločinov sú nielen tí, ktorí držia v rukách zbrane a stláčajú spúšť. Sú to aj generáli, ktorí vykonávajú pokyny a prezidenti tiež," uviedla Shiskina, ktorá predsedá v Doneckej republike parlamentnému výboru pre trestnú a administratívnu legislatívu. Píše o tom Newsweek.

Všetkých troch obvinili z podpísania "nariadenia, ktoré vyslalo neonacistov na Donbas zabíjať civilistov". Ruská špeciálna vojenská operácia má podľa Kremľa chrániť civilistov samozvanej Doneckej a Luhanskej republiky od "genocídy".

Shiskina uviedla, že zákony v samozvanej republike stanovujú trestnú zodpovednosť za vojnové zločiny, rovnako aj za podporu a financovanie terorizmu.

"Ukrajina zaviedla také podmienky, ktoré umožnili neonacistickým organizáciám fungovať na jej území, vrátane amnestie pre ich členov, neschopnosti vyvodiť trestnú zodpovednosť a zákonnej podpory zločinov spáchaných na Rusoch," dodala. "Keď orgány činné v trestnom konaní predložia dostatočné dôkazy... potom budú, samozrejme, vinníci potrestaní."

Newsweek požiadal o stanovisko aj ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí. Shiskinovej vyjadrenie prišlo po tom, ako Medzinárodný trestný súd v Haagu uviedol, že bude vyšetrovať možné vojnové zločiny spáchané počas ruskej invázie na Ukrajinu. 

Prokurátor Medzinárodného trestného súdu Karim Khan 2. marca oznámil, že jeho úrad sa bude zaoberať možnými vojnovými zločinmi spáchanými v krajine, po tom, ako takmer 40 členských krajín požiadalo medzinárodný súd o vyšetrovanie. Mnohí lídri štátov Západu chcú, aby sa Putin zodpovedal za to, že počty civilných obetí na Ukrajine rastú.

Kyjevskí zákonodarcovia prišli podľa Rádia Slobodná Európa s vlastnou rezolúciou, ktorá označuje ruského prezidenta za vojnového zločinca. Rezolúcia uvádza, že jej cieľom je "verejne potvrdiť zločiny spáchané prezidentom Ruskej federácie Vladimirom Putinom proti bezpečnosti ľudstva a medzinárodnému právu, a vyzvať medzinárodné inštitúcie na vyšetrovanie spomínaného protiprávneho konania a postaviť Putina pred spravodlivosť."

Uvádza sa v nej, že Putin je zodpovedný za činy, "pri ktorých milióny Ukrajiny utrpeli škody na zdraví, v mnohých prípadoch smrteľné, prišli o hnuteľný a nehnuteľný majetok a boli prinútení opustiť ich domovy".

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Zdroj: ta3.com / InfoVojna