Donald Trump zvažuje vystúpenie USA z NATO po tom, čo sa jeho členské štáty nepridali k vojenskému ťaženiu proti Iránu. Severoatlantickú alianciu označil za papierového tigra. Európske štáty neveria, že by k tomu došlo
01.04.2026 17:30
Prezident Donald Trump vážne zvažuje vystúpenie Spojených štátov zo Severoatlantickej aliancie (NATO) po tom, ako sa jej členovia nepridali k Washingtonu vo vojne proti Iránu. Povedal to v rozhovore pre britský denník The Telegraph zverejnenom v stredu.
Trump označil Alianciu za „papierového tigra“ s tým, že podľa neho ju takto vníma aj ruský prezident Vladimir Putin.
Jeho vyjadrenia sú dosiaľ najsilnejším signálom, že Biely dom už nepovažuje európske krajiny za spoľahlivého partnera v obrane po tom, ako odmietli Trumpovu požiadavku na vyslanie vojenských lodí s cieľom dosiahnuť opätovné otvorenie strategického Hormuzského prielivu, napísal The Telegraph.
„Bolo ťažké tomu uveriť... Myslel som si, že by to malo byť automatické,“ povedal Trump. „My sme tam automaticky boli vrátane Ukrajiny. Ukrajina nebola naším problémom. Bola to skúška a my sme tam pre nich boli a vždy by sme tam boli pre nich. Oni tam pre nás neboli.”
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok kritizoval spojencov z NATO za to, že Spojeným štátom neumožnili využívať svoje vojenské základne v rámci operácií proti Iránu. USA budú podľa neho po vojne musieť „prehodnotiť“ členstvo v Aliancii.
„Ak je úlohou NATO, aby sme bránili Európu, keď na nich zaútočia, zatiaľ čo oni nám upierajú základné práva, keď ich potrebujeme, potom to nie je dobrá dohoda. Je ťažké v takomto vzťahu zostať,“ vyhlásil Rubio.
Šéf Bieleho domu avizoval, že v stredu večer vystúpi s prejavom, ktorý sa bude týkať vojny proti Iránu. V utorok večer povedal, že konflikt by sa mohol skončiť za dva až tri týždne a že jeho jediným cieľom je zabrániť Teheránu, aby získal jadrové zbrane.
Trumpove požiadavky na pomoc NATO s vojnou v Iráne viedli k otázkam okolo článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane. Toto ustanovenie bolo uplatnené doteraz jedinýkrát po útokoch v USA z 11. septembra 2001. V následnej vojne v Afganistane zahynulo viac ako 1100 neamerických vojakov vrátane 457 z Británie.
Článok o kolektívnej obrane sa týka len prípadov napadnutia členov NATO. Preto by sa nevzťahoval na vojnu v Iráne, ktorá sa začala americko-izraelskými útokmi z 28. februára, pripomenul britský denník.
Európa neverí hrozbám Trumpa o odchode z NATO
Európske krajiny nie sú presvedčené o tom, že americký prezident Donald Trump skutočne vyvedie USA zo Severoatlantickej aliancie (NATO). Obávajú sa však, že jeho opakované hrozby, že tak urobí, oslabujú obrannú alianciu v kritickom momente, napísala v stredu agentúra Bloomberg.
Trump v stredu vyhlásil, že vážne uvažuje o vystúpení USA z NATO, lebo jeho členské štáty sa nepridali k USA vo vojne s Iránom. Alianciu pritom označil za „papierového tigra“ s tým, že podľa neho ju takto vníma aj ruský prezident Vladimir Putin.
Aj keď táto rétorika nie je ničím novým, keďže americký prezident a jeho okolie už dlhodobo kritizujú spojencov NATO ako príživníkov, najnovšie vyjadrenia predstavujú pre Alianciu väčšie riziko. Vojna s Iránom sa totiž prehlbuje a on začína hľadať, na koho zvaliť vinu, uviedli podľa agentúry zdroje oboznámené s rokovaniami spojencov.
Vysokopostavení európski diplomati a predstavitelia NATO v stredu poukázali na nedávno prijatý zákon, ktorý americkému prezidentovi zakazuje opustiť Alianciu bez schválenia Kongresom alebo bez podpory dvoch tretín Senátu. Iné zákony mu zase sťažujú stiahnuť veľký počet vojakov alebo zbraňových systémov z Európy.
Práve vďaka týmto zárukám je podľa európskych predstaviteľov nepravdepodobné, že by sa Trump pokúsil jednostranne vystúpiť z NATO. Ich obavy sa týkajú skôr toho, že síce v Aliancii zostane, ale vyhlási, že nebude dodržiavať záväzok z článku 5 Severoatlantickej zmluvy o kolektívnej obrane, respektíve že nerozšíri americké jadrové odstrašenie aj na spojencov USA v tejto organizácii. Bez týchto dvoch pilierov sily je NATO podľa Bloombergu zraniteľné.
Ak by Spojené štáty z Aliancie predsa len odišli, európske štáty by ju mohli udržať zvýšením vojenských výdavkov, uviedol jeden nemenovaný východoeurópsky predstaviteľ. Podľa agentúry by však najpravdepodobnejším scenárom bol okamžitý chaos.
Popri tom všetkom sa Trump zaoberá aj možným stiahnutím podpory pre Ukrajinu, povedal v stredu veľvyslanec USA pri NATO Matthew Whitaker. „Všetko je možné,“ uviedol pre stanicu Fox News.
Fínsky prezident Alexander Stubb v stredajšom telefonáte prezidentovi USA povedal, že sa formuje európskejšie NATO a že Európa preberá zodpovednosť, uviedla jeho kancelária vo vyhlásení, ktoré citovala agentúra Reuters. Stubb na sieti X tiež informoval, že s Trumpom viedol konštruktívny rozhovor o Aliancii, Ukrajine a Iráne. „Problémy sú tu na to, aby sa riešili pragmaticky,“ zdôraznil. Téma viac európskeho NATO bude aj na programe tohtoročného summitu organizácie, ktorý sa uskutoční 7. a 8. júla v Ankare.
Zdroj: cas.sk / bleskovky.sk
