Šéf Európskej rady EÚ António Costa zvoláva mimoriadny summit Európskej únie. Dôvodom sú vyhlásenia Donalda Trumpa, že USA uvalia clá na osem európskych krajín, kým sa Spojeným štátom nepodarí zmocniť sa Grónska. EÚ zvažuje uvaliť na USA odvetné clá v hodnote 93 miliárd eur. Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa kvôli napätiu medzi Európu a USA stretne s ministrami Grónska a Dánska

19.01.2026 08:40
Americký prezident Donald Trump oznámil, že USA uvalia clá na osem európskych krajín, kým sa Spojeným štátom nepodarí zmocniť sa Grónska. Predstavitelia týchto krajín na čele s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom to považujú za neakceptovateľné a úplne scestné. „Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná brániť svoju suverenitu,“ vyhlásila šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

Predseda Európskej rady António Costa v nedeľu 18. januára 2026 oznámil, že vzhľadom na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť v spore o Grónsko dovozné clá sa rozhodol zvolať v najbližších dňoch mimoriadny summit EÚ. Podľa nemenovaného zdroja z prostredia EÚ by sa mohol konať vo štvrtok.

„Vzhľadom na význam nedávnych udalostí a s cieľom ďalšej koordinácie som sa rozhodol zvolať v najbližších dňoch mimoriadne zasadnutie Európskej rady,“ uviedol Costa vo vyhlásení zverejnenom na webe Európskej rady po svojich konzultáciách s predstaviteľmi členských štátov o najnovšom napätí v súvislosti s Grónskom.

Konzultácie podľa Costu potvrdili zhodu EÚ na princípoch medzinárodného práva, územnej celistvosti a národnej suverenity, podpore Dánska a Grónska a na spoločnom transatlantickom záujme o mier a bezpečnosť v Arktíde, najmä prostredníctvom spolupráce v rámci NATO.

Costa vo vyhlásení konštatuje, že avizované clá by „podkopali transatlantické vzťahy a sú nezlučiteľné s obchodnou dohodou medzi EÚ a USA“. EÚ je podľa neho pripravená brániť sa proti akejkoľvek forme nátlaku a zároveň je pripravená „pokračovať v konštruktívnej spolupráci s USA vo všetkých otázkach spoločného záujmu“.

Trump v sobotu pohrozil, že na osem európskych krajín - Dánsko, Nórsko, Švédsko, Francúzsko, Nemecko, Veľkú Britániu, Holandsko a Fínsko - uvalí od 1. februára desaťpercentné dovozné clo, ktoré bude platiť dovtedy, kým sa nevyrieši otázka získania Grónska Spojenými štátmi. Clo sa od 1. júna môže zvýšiť až na 25 percent.

Predstavitelia týchto krajín na čele s Emmanuelom Macronom a Keirom Starmerom to považujú za neakceptovateľné a úplne scestné. „Európa zostane jednotná, koordinovaná a odhodlaná brániť svoju suverenitu,“ vyhlásila šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová.

V tejto súvislosti sa v nedeľu zišli na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli veľvyslanci 27 členských krajín EÚ. Rokovali aj o prípadnej aktivácii takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI), ktorý Európska únia doteraz nikdy nepoužila. ACI umožňuje EÚ prijať protiopatrenia, ak je vyvíjaný ekonomický tlak na vynútenie politických rozhodnutí.

To by napríklad umožnilo zavedenie odvetných ciel na dovoz z USA. Jednou zo zvažovaných možností je zavedenie odvetných ciel na dovoz z USA v hodnote približne 93 miliárd eur, ktoré sa plánovalo vlani, no bolo odložené po dosiahnutí obchodnej dohody medzi EÚ a USA.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová po vyhrážkach Donalda Trumpa európskym štátom uvaliť na ne clá a po silných rečiach Macrona a Starmera voči šéfovi Bieleho domu vyzvala na potrebu obnoviť dialóg a zabrániť eskalácii. Po rozhovore s americkým prezidentom priznala, že iniciatívy niektorých európskych krajín sú v USA vnímané ako antiamerické.

Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár medzitým po stretnutí s prezidentom USA Donaldom Trumpom a americkým ministrom zahraničia Marcom Rubiom za účasti premiéra Roberta Fica vyhlásil, že „európski lídri by si namiesto silných vyhlásení mali sadnúť k rokovaciemu stolu“. Šéf slovenskej diplomacie mnohým členským štátom EÚ vytkol, že „individuálne naďalej podporujú predlžovanie vojnového konfliktu na Ukrajine a nehľadajú spoločné mierové stanovisko na úrovni Európskej únie“. Dodal, že Slovensko uprednostňuje diplomaciu a mier, nie napätie a boje.

Šéf NATO Mark Rutte sa kvôli napätiu medzi Európu a USA stretne s ministrami Grónska a Dánska

Generálny tajomník NATO Mark Rutte sa stretne s ministrami Grónska a Dánska. Dôvodom je stupňujúci sa spor o najväčší ostrov na svete.

Stretnutie s grónskou ministerkou zahraničných vecí Vivian Motzfeldtovou a dánskym ministrom obrany Troelsom Lundom Poulsenom sa koná v čase, keď sa americký prezident Donald Trump usiluje prevziať kontrolu nad Grónskom. Tvrdí, že je to nevyhnutné pre bezpečnostné potreby USA. Jeho európski spojenci v NATO, medzi ktorých patrí aj Dánsko, to rozhodne odmietajú.

Grónsko opakovane vyhlásilo, že si neželá stať sa súčasťou Spojených štátov. Spojenci v NATO zase tvrdia, že na ochranu Arktídy nie je potrebné, aby USA prevzali kontrolu nad ostrovom.

Spojené štáty majú na severozápade Grónska vojenskú základňu Pituffik Space Base (predtým známa ako Thule Air Base). Vznikla na základe dánsko-americkej obrannej dohody v roku 1951 v rámci spoločnej obrany počas studenej vojny proti Sovietskej zväzu.

EÚ zvažuje uvaliť na USA odvetné clá v hodnote 93 miliárd eur

Európska únia by mohla na hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa zaviesť v spore o Grónsko dovozné clá reagovať odvetnými clami vo výške 93 miliárd eur. Ďalšou možnosťou je obmedzenie prístupu amerických spoločností na európsky trh. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters odvolávajúcej sa na denník Financial Times, pre ktorý to v nedeľu uviedli dva zdroje.

Odvetné opatrenia sa pripravujú s cieľom poskytnúť európskym politikom možnosť vyvinúť tlak na Trumpa počas zasadania Svetového ekonomického fóra (WEF) vo švajčiarskom Davose, ktoré sa začne v pondelok, napísal Financial Times. Trump by sa mal na zasadaní WEF zúčastniť v stredu.

Balík odvetných ciel EÚ bol pozastavený vlani v auguste na pol roka, keď USA a Európska únia v záujme zabránenia obchodnej vojne uzavreli rámcovú obchodnú dohodu, ktorá zaviedla 15-percentný colný strop na väčšinu dovozu z EÚ. Toto šesťmesačné pozastavenie však vyprší 6. februára, pokiaľ ho Európska komisia nepredĺži.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v nedeľu avizoval, že ak sa zvýšenie amerických ciel voči niekoľkým európskym krajinám potvrdí, požiada o aktiváciu takzvaného nástroja proti ekonomickému nátlaku (ACI), ktorý Európska únia doteraz nikdy nepoužila.

V pondelok sa v Berlíne stretnú ministri financií Nemecka a Francúzska, ktorí následne odcestujú do Bruselu na stretnutie so svojimi európskymi náprotivkami.


Zdroj: pluska.sk / info.sk / sme.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Matúš Šutaj Eštok v debate o aktuálnom (geo)politickom dianí pripomenul progresívcovi Ivanovi Korčokovi, že v temnom totalitnom období Matovičovho režimu sa ako minister jeho vlády podieľal nielen na covidovom terorizovaní občanov a na devastácii právneho štátu a ekonomiky, ale aj to, že počas jeho ministrovania zomrel vo väzbe niekdajší policajný prezident Milan Lučanský a advokát Ľubomír Krivočenko a tiež vojnové štváčstvo a podporu prílivu migrantov počas celej jeho diplomatickej a politickej kariéry