VIDEO: Utrpenie advokáta Martina Ribára spôsobili čurillovci, lipšicovci a justiční zločinci

04.11.2025 10:30

Viac vo videu:

Podrobnejšie sa k tomuto prípadu vyjadril Peter Tóth aj vo svojom článku:

Utrpenie Martina Ribára spôsobili čurilly, lipšicovci a justiční zločinci

Advokát Martin Ribár strávil v žalári 565 dní. Ústavný súd troma zásadnými nálezmi konštatoval, že jeho väzba bola protiústavná. O fyzickom a duševnom mučení doktora Ribára nezákonným držaním v temnici počuli pravdepodobne všetci. Alebo aspoň každý, kto sa čo len trochu venuje spoločenským udalostiam a stavu právneho štátu na Slovensku. Napriek tomu, že príbeh advokáta je pomerne známy, s ohľadom na jeho závažnosť sa o ňom stále hovorí málo. Martin Ribár je jednou z mnohých obetí sadistov zvaných čurilly, mäsiarov Lipšicovho gestapa a justičných zločincov v prestrojení za sudcov, ktorí si nezaslúžene aj naďalej držia extrémne dobre platené miesta na Špecializovanom trestnom súde a Najvyššom súde Slovenskej republiky.

Čítajte knihu 565

Príbeh Martina Ribára nie je možné rozpovedať jedným článkom alebo podcastom. Je to námet na samostatnú knihu. Jedna už vyšla pod titulom 565. Príbeh nevinného muža, ktorý sa nevzdal. Ide o špecifický zväzok. Román, inšpirovaný skúsenosťami advokáta so slovenskými žalármi, sadistami čurillami, Lipšicovými gestapákmi a justičnými zločincami, ako sú sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli alebo pätnásti sudcovia trestného kolégia Najvyššieho súdu SR, medzi nimi aj ďalší justiční zločinec Juraj Kliment.

Ako to už v románových spracovaniach reality býva, niektoré opisované udalosti sa stali presne tak, ako sú zobrazené v knihe. Iné sú čiastočne dotvorené a ďalšie pasáže sú autorskou licenciou spisovateľa Petra Adameckého. Beletristické podanie má prednosti aj nevýhody. Vzhľadom na to, že Martin Ribár ešte stále čelí neslýchanému obvineniu, jeho vec nie je právoplatne ukončená, bolo z jeho strany rozumné nepustiť sa do rýdzo faktografickej monografie. Prezrádzať protivníkovi obhajobnú stratégiu nie je najmä na Slovensku vôbec bezpečné.

Najsilnejšou stránkou knihy je vhĺbenie sa do pocitov nevinného človeka, ktorý na základe komplotu zločincov v polícii, na prokuratúre a súdoch, strávil v rozpore s ústavou 565 dní v žalári. Román živo opisuje, ako prežíval odlúčenie od rodiny, navždy stratený čas strávený bez manželky a malých detí, ktorý mu už nikto nikdy nevráti. Ani ústavný súd. Kniha realisticky zachytáva pocity bezmocnosti, lebo nikto nepočúval a nechcel počúvať právne a logické argumenty. Dielo rovnako presvedčivo vykresľuje, ako sa človeku v podmienkach slovenských ústavov na výkon väzby – nielen Martinovi Ribárovi – extrémne rýchlo zhoršuje kvalita zdravia. Z naznačených, ale aj mnohých iných dôvodov je nielen vhodné, ale doslova vyložene potrebné knihu 565 čítať a odporúčať každému, koho zaujímajú formy a metódy práce nebezpečného zoskupenia čuríll, Lipšicovho gestapa a justičných zločincov.

Martin Ribár bol neústavne väznený 565 dní, stoho väčšinu času v takzvanej kolúznej, teda najprísnejšej väzbe. Jeho mučitelia mu dovolili prvýkrát vidieť malé deti až po trinástich mesiacoch. Aj to len cez tablet. A prvý telefonát s manželkou mu zločinecké zoskupenie čuríll povolilo až po pätnástich mesiacoch.

Obvinenie v kocke

Vzhľadom na to, že trestná vec Martina Ribára nie je právoplatne uzavretá, budem sa venovať len niektorým aspektom jeho prípadu. V prvom rade je potrebné povedať, že v jeho prípade boli aktívne mnohé čurilly, no spomedzi nich najväčšmi psychopat Pavol Ďurka. Za Lipšicovo gestapo bolo takisto angažovaných viacero prokurátorov, no predovšetkým ďalší ukážkový psychopat Michal Šúrek. Zločinecké zoskupenie policajtov a prokurátorov zosnovalo proti doktorovi Ribárovi uznesenie o vznesení obvinenia za vymyslené spáchanie trestných činov (i) založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny; (ii) vydierania; (iii) krivej výpovede.

Z hľadiska pochopenia základnej kostry príbehu je potrebné vedieť, že zločinecká skupina, o ktorú išlo, boli takzvaní takáčovci. Martin Ribár sa mal dopustiť zločinu jej podporovania tým, že svojmu klientovi Pavlovi Kmeťovi (neskôr obľúbenému kajúcnikovi čuríll) poradil, aby sa nepriznával k spáchaniu trestnej činnosti. Nepriznať sa je ústavným právom každého obvineného alebo podozrivého občana. Radiť klientovi, čo je s ohľadom na procesnú a dôkaznú situáciu najlepší postup, je zase zákonnou povinnosťou každého advokáta. Súčasťou obvinenia bolo aj tvrdenie, že doktor Ribár mal radiť klientovi nepriznať sa preto, aby chránil iných, vyššie postavených členov skupiny takáčovcov a dokonca ho mal v tejto súvislosti vydierať, aj keď to sám kajúcnik Kmeťo nikdy nepotvrdzoval.Čurilly a Lipšicovo gestapo sa nevyznačujú prebytkom intelektu. Preto nikdy nezdôvodnili, ako mohol advokát Kmeťa vydierať, keď na ňom nespáchal násilie, ani mu násilím alebo inou vážnou ujmou nehrozil. Avšak použitie násilia alebo hrozenie použitím násilia či spôsobením inej ťažkej ujmy v úmysle iného prinútiť, aby „niečo konal, opomenul alebo trpel“ je nevyhnutným kvalifikačným znakom spáchania trestného činu vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Martin Ribár sa nikdy takéhoto konania nedopustil a netvrdil to ani kajúcnik Kmeťo. Napriek tomu ho čurilly a Lipšicovo gestapo 28. októbra 2019 obvinili a spracovali návrh na jeho vzatie do väzby. O dva dni nato justičný zločinec, sudca Špecializovaného trestného súdu Giertli zobral doktora Ribára do kolúznej väzby a neskôr toto rozhodnutie, ktorým zamietol advokátovu sťažnosť, potvrdil aj Najvyšší súd SR.

Čurilly a ich skalpy

Urobme krok späť a zamyslime sa nad tým, čo sa vlastne stalo. Advokát klientovi v súlade s ústavou a zákonmi poradil, aby sa nepriznával. Orgány činné v trestnom konaní ho za to obvinili a súdy ešte aj poslali do žalára, nazývaného vyšetrovacou väzbou. Zatiaľ sa to stalo iba Martinovi Ribárovi. Predstavme si však, že by z toho vznikla zaužívaná prax postupu polície, prokuratúry a súdov. Načo by potom boli advokáti? Načo by bola obhajoba? Načo by boli práva obvineného? Úplne by postačovalo, ak by sa medzi sebou dohodli čurilly, Lipšicovo gestapo a justiční zločinci. Basy by bolo plné, objasnenosť trestných činov bez ohľadu na materiálnu realitu objasnená na 110 percent.

Každý trestný prípad je iný nielen povahou vyšetrovaného skutku, ale aj stavom dôkaznej situácie. Niekedy sú dôkazy také silné, že každý rozumný advokát klientovi poradí, aby sa priznal a požiadal prokurátora o uzavretie dohody o vine a treste. Avšak v iných prípadoch je dôkazná situácia úplne slabá alebo obvinený sa jednoducho skutku nedopustil, tak mu advokát logicky poradí, aby sa nepriznával. Do úvahy pripadá množstvo variácií uvedených možností, ale to nie je podstatné. Dôležité je uvedomiť si, že úlohou advokáta je mať v prvom rade a predovšetkým na mysli záujmy klienta.

Z ľudského hľadiska je pochopiteľné, že policajtom sa nepáči, keď im advokáti komplikujú prácu. Vyšetrovatelia a kriminalisti majú množstvo dôvodov – legitímnych aj nelegitímnych – tlačiť na objasnenie prípadu. Určite sa im nedá zazlievať, ak nemajú vrúcny vzťah k advokátom, pretože im nepochybne komplikujú prácu, ak dôsledne dbajú o záujmy klientov a dodržiavanie všetkých procesných pravidiel vyšetrovania. Účelom trestného konania síce je náležite objasniť skutkové a právne okolnosti trestného činu a potrestanie páchateľa. Avšak zásadou trestného konania je aj dosahovanie týchto cieľov výhradne zákonným spôsobom. Ak na tom advokát trvá, policajtovi sa to síce nemusí páčiť, ale nemôže ho kvôli bazírovaniu na dodržiavaní zákonnosti a uprednostňovaní záujmov považovať za nepriateľa a už vôbec nesmie obhajcu, plniaceho zákonné povinnosti, považovať za zločinca.

Čurilly sa honosia mestskou legendou, že iba vďaka nim sa podarilo upratať do väzenia zločinecké skupiny sýkorovcov a piťovcov a chceli mať za opaskom aj skalp takáčovcov. Čiastočne sa im darilo, ale nebolo to úplne jednoznačné, pretože viaceré odnože poslednej menovanej skupiny naďalej pôsobili v zóne sivej aj legitímnej ekonomiky. Martin Ribár obhajoval niekoľkých členov zoskupenia. Zjavne svoju prácu robil dobre a to bol aj dôvod, prečo ho čurilly tak veľmi znenávideli. Stál v ceste tomu, aby si na úkor zákona pomojkali egá, preto urobili z advokáta zločinca.

Krátka poznámka na okraj: Zastupovanie obvineného advokátom nie je obhajovaním klientovej prípadnej trestnej činnosti. Úlohou advokáta v trestnom konaní je poskytovať mandantovi právne rady a dozerať na dodržiavanie všetkých jeho zákonných práv v priebehu celého trestného konania. Stotožňovať advokáta s klientom môže len právny analfabet či veľmi zákerný človek, ako sú niektoré mediálne hyeny alebo ich vzory čurilly či Lipšicovo gestapo.

Čurilly obvinili doktora Ribára nie preto, lebo by sa dopustil trestnej činnosti, ale preto, lebo im stál v honbe za slávou. Im sa jednoducho zapáčilo, že kadejakí škrabáci, medzi ktorými vynikajú slovenská Baba Vanga alias Vagovič alebo Lipšicova žinenka Tódová, o nich písali ako o elite národa či ich vykresľovali ako morálne a geneticky najčistejšiu sortu Slovákov. Advokát prekážal, tak ho skrátka obvinili a rozhodli sa uvrhnúť do temnice. A vyšlo im to.

Šúrek kryje Ďurku

Ak preskakuje policajtom, mali by zasiahnuť prokurátori. Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonnosti trestného konania v prípravnej fáze, teda pred podaním obžaloby. Úlohou prokurátora nie je slúžiť policajtovi, obvinenému alebo poškodenému. Prokurátor má za úlohu dohliadať na to, aby boli v priebehu vyšetrovania dodržiavané všetky procesné pravidlá a rešpektované práva strán konania. Vrátane práv obvineného. A ak postupom policajta prichádza k porušovaniu práv obvineného, je povinnosťou prokurátora poskytnúť mu právnu ochranu.

V prípade Martina Ribára bolo povinnosťou dozor konajúce prokurátora, Lipšicovho gestapáka Šúreka zrušiť obvinenie advokáta ako nezákonné a nedôvodné. Prokurátor nemôže policajtovi dovoliť, aby obvinil advokáta len preto, lebo poradil klientovi urobiť to, čo je v jeho najlepšom záujme. Lenže nič také sa nestalo. Jednak preto, lebo tento príbeh sa odohral na Slovensku, a jednak preto, lebo Šúrek bol prokurátorom len na papieri. V skutočnosti bol predĺženou rukou zločineckej skupiny čuríll, konal v jej prospech a v koordinácii s ňou. Jednoduchšie povedané Šúrek bol spolupáchateľom čuríll. V istej fáze prípadu Martina Ribára sa komplicom tohto nebezpečného zoskupenia stal aj sám šéf špeciálnej prokuratúry Lipšic, pretože kryl všetky špinavosti napáchané Šúrekom a dokonca sa pod to aj podpísal.

Trestné spisy majú stovky neraz tisícky strán. Právom každého obvineného je nielen nazerať do spisu, ale na svoje náklady si nechať vyhotovovať kópie písomností a iných dôkazov. Ak sa má obvinený vedieť účinne brániť, musí mať k dispozícii všetky potrebné písomnosti, prípadne iné dôkazy, aby z nich mohol čerpať pri formulovaní svojej obhajoby a spisovaní rôznych podaní. Po prvom nazretí do spisu, ktoré trvalo tri dni, Martin Ribár zostavil na tri strany formátu A4 zoznam dôkazov, z ktorých žiada vyhotovenie kópií. Ďurka, verný povesti správnej čurilly, jeho žiadosť deväť mesiacov ignoroval. Dlhé mesiace ignoroval aj všetky návrhy Martina Ribára na uskutočnenie výsluchov svedkov, ktorí by mohli potvrdiť, že sa nedopustil trestnej činnosti kladenej mu za vinu.

Vzhľadom na to, že Ďurka zjavne porušoval práva obvineného na obhajobu, doktor Ribár podaním zo dňa 27. júla 2020 v zmysle § 210 Trestného poriadku požiadal prokurátora Šúreka o preskúmanie postupu vyšetrovateľa. Psychopat Šúrek vybavil žiadosť doktora Ribára až 25. februára 2021, teda sedem mesiacov od jej podania.

Prokurátor sa vyhováral na to, že o existencii advokátovho podania sa dozvedel až 26. januára, pretože čurilla Ďurka vraj písomnosť Martina Ribára „omylom založil do nepoužívanej časti vyšetrovacieho spisu a zabudol na túto písomnosť, čo je do značnej miery pochopiteľné aj vzhľadom na enormné množstvo podaní a úkonov v nastolenej trestnej veci“. Odbiť domáhanie sa zákonných práv s neznesiteľnou ľahkosťou, ako to urobil Šúrek, dokáže len právny ignorant, psychopat a človek s neobyčajne plytkou emocionalitou. Ak by vybavenie žiadosti o preskúmanie postupu policajta meškalo sedem týždňov, dalo by sa to s výhradami pochopiť. Ak mešká sedem mesiacov a za situácie, keď je obvinený v kolúznej väzbe, ide o zločin. Som presvedčený, že Ďurka a Šúrek konali vedome v zlom úmysle.Obvinený má právo nielen na to, aby boli jeho podania vybavené v primeranom čase, ale má právo aj na ochranu pred svojvôľou. A to je v prípravnom konaní trestnom v prvom rade úlohou prokurátora. Šúrek sa namiesto plnenia zákonných povinností a oprávnení rozhodol kryť Ďurku, pretože z akéhosi nepochopiteľného dôvodu mal aj on záujem na psychickom týraní Martina Ribára, uvrhnutého v páchnucom slovenskom žalári.

Čarovanie s právnou kvalifikáciou

Martin Ribár sa v žiadosti o preskúmanie postupu čurilly Ďurku venoval aj právnemu aspektu, ktorý sa môže zdať na prvý pohľad komplikovaný a nudný, ale je nevyhnutné, aby sme mu venovali pozornosť. Pokúsim sa to vysvetliť čo najzáživnejšie.Vyššie som uviedol, že Martin Ribár bol obvinený zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Tohto konania sa mal podľa obvinenia dopustiť ako osoba činná v prospech skupiny takáčovcov, teda nie ako člen nebezpečného zoskupenia. Avšak v inej časti uznesenia o obvinení sa kládlo Martinovi Ribárovi za vinu, že sa dopustil obzvlášť závažného zločinu vydierania ako člen zločineckej skupiny. Obvinený nemôže byť v rámci jedného uznesenia aj osobou činnou v prospech, aj členom tej istej zločineckej skupiny.

Môže byť buď jedno, alebo druhé, nemôže byť v dvojjedinej úlohe. Samozrejme, byť členom zločineckej skupiny je vážnejšia kvalifikácia ako osoba činná v prospech. Presne o to čurillám išlo, pretože ak sa podľa nich dopustil vydierania ako člen zločineckej skupiny, išlo o závažnejší kvalifikačný znak, a preto mohli Martina Ribára obviniť nie z „obyčajného“ zločinu, ale z obzvlášť závažného zločinu.A prečo to vlastne robili? Odpoveď je jednoduchá.

Za vydieranie spáchané členom zločineckej skupiny hrozil obvinenému trest odňatia slobody v trvaní 20 až 25 rokov, prípadne až na doživotie. Z toho vyplývali dve podstatné skutočnosti. Po prvé, podmienky prepustenia z väzby, respektíve jej náhrady inými obmedzenia boli oveľa nepriaznivejšie. Po druhé, pri takejto právnej kvalifikácii bolo možné väzbu predlžovať až do piatich rokov. Čurilly si urobili z Martina Ribára osobného nepriateľa, preto sa rozhodli mu to poriadne osoliť. Úlohou prokurátora bolo zabrániť svojvoľnému konaniu policajtov, lenže Šúrek to neurobil. Naopak. V plnom rozsahu odobril gebuziny napísané v uznesení o obvinení. Námietku poukazujúcu na nelogickú a vecne nesprávnu právnu kvalifikáciu odbil primitívnou floskulou, že „vyšetrovanie je dynamický a premenlivý proces, pričom je vám určite dobre známe, že konanie sa vedie o skutku, a nie o jeho právnej kvalifikácii, ktorá sa môže v každom štádiu trestného konania meniť, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu“.

Šúrek nie je génius, ale nie je ani taký blbý, aby nevedel, že právna kvalifikácia má vplyv aj na trvanie väzby, aj na podmienky/možnosti prepustenia, respektíve jej nahradenia. Dá sa mu pritakať, že právna kvalifikácia sa v priebehu trestného konania môže meniť. Dokonca aj dynamicky. A mala by sa veľmi rýchlo meniť, ak vyjde najavo, že to, čo spísali čurilly, je proste právna zlátanina. Na pochopenie tohto jednoduchého faktu zjavne Šúrekov intelekt nepostačuje.

Justiční zločinci Giertli & Co.

Ak preskakuje nielen policajtom, ale aj prokurátorom, právnu ochranu obvinenému musia poskytnúť súdy. Lenže ani to sa v prípade Martina Ribára nestalo. Sudca Špecializovaného trestného súdu, justičný zločinec Ján Giertli proste zožral aj s navijakom všetko, čo mu Šúrek a spolupáchatelia strčili pod nos. V októbri 2019 zobral obvineného advokáta do väzby. V priebehu nasledujúcich devätnástich mesiacov zamietol všetky žiadosti doktora Ribára o prepustenie.Giertli sa popísaným konaním stal spolupáchateľom zločineckej skupiny čuríll a Lipšicovho gestapa, zastupovaného obzvlášť nebezpečným jedincom Šúrekom. Giertli bol povinný, ale aj napriek tomu neposkytol súdnu ochranu Martinovi Ribárovi. V odôvodneniach rozhodnutí ignoroval jeho právnu argumentáciu a nikdy nedal odpovede na žiadnu z pálčivých otázok, súvisiacich tak s pretrvávaním dôvodov väzby, ako aj s dôvodnosťou samotného obvinenia, ktoré je nevyhnutnou podmienkou obmedzenia osobnej slobody jednotlivca v prípravnej fáze trestného konania.

Aby sme úplne nekrivdili Giertlimu, treba povedať, že v jednom prípade, keď bol práceneschopný, o žiadosti Martina Ribára o prepustenie z väzby rozhodoval sudca pre prípravné konanie Emil Klemanič. Aj on rozhodol v súlade s objednávkou čuríll a Lipšicovho gestapa. Justičný zločinec Klemanič bol nielen vďaka tomu, ale aj za iné obetné dary, zložené na oltár bohov nespravodlivosti, povýšený na sudcu Najvyššieho súdu SR.Ak z nepochopiteľných dôvodov zlyhal justičný zločinec Giertli, mal zasiahnuť Najvyšší súd SR. Avšak ani tam sa Martin Ribár nedomohol spravodlivosti. Rôzne senáty tejto justičnej ustanovizne spolu s Giertlim dookola opakovali nekonkrétne uznesenia o dôvodnosti trvania väzby aj samotného trestného stíhania obvineného. Niežeby ich rozhodnutia neboli rozsiahle. Boli dlhé, ale bezobsažné, pretože nedávali odpovede na základné procesné aj hmotnoprávne námietky Martina Ribára. Vôbec, ani len náznakom nedokázali pomenovať konkrétne (hmatateľné) dôvody ďalšieho držania obvineného v žalári.

Kým na neústavnom väznení Martina Ribára sa zo sudcov špecializovanej justície podieľali len dvaja ľudia, na najvyššom súde sa pri obhajobe ich trestuhodne tupých rozhodnutí vystriedalo pätnásť z osemnástich sudcov trestného kolégia. Vzhľadom na to, že zlyhanie Najvyššieho súdu SR v prípade Martina Ribára bolo brutálne, stojí za to vymenovať v chronologickom poradí senáty, ktoré bezmyšlienkovite potvrdzovali rozhodnutia špecializovaných justičných zločincov Giertliho a Klemaniča.

Niektoré senáty papagájovali neobhájiteľné právne nezmysly dokonca opakovane:

Serbová, Macejková, Bargel

Michálik, Paluda, Piovartsy

Šimonová, Michálik, Wänkeová

Paluda, Wänkeová, Piovartsy

Paluda, Wänkeová, Piovartsy

Macejková, Farkaš, Zeleňáková

Bargel, Príbelský, PaludaKliment, Hatala, Štift

Farkaš, Zeleňáková, Hatala

Fakaš, Zeleňáková, Hatala

Farkaš, Šišková, Zeleňáková

Posledný menovaný senát Najvyššieho súdu SR odmietol sťažnosť Martina Ribára proti rozhodnutiu Giertliho o neprepustení z väzby dňa 11. mája 2021. O dva dni nato, 13. mája Ústavný súd SR svojím nálezom konštatoval neústavnosť väzby obvineného advokáta a nariadil jeho okamžité prepustenie na slobodu. Bolo to prvé z troch rozhodnutí ústavného súdu, ktoré sa dotýkali viacerých aspektov neústavnosti držania Martina Ribára v smradľavom žalári.

Keď čurilly plačkajú

Píše sa rok 2025. Martin Ribár je už viac ako štyri roky na slobode. Medzičasom došlo k obvineniu čuríll a generálny prokurátor Maroš Žilinka mnohé z uznesení zrušil. Časť obvinení zatiaľ ostáva v platnosti, dokonca jeden prípad je v štádiu podania obžaloby. Nie je namieste rozoberať skutkové a právne okolnosti trestnej činnosti čuríll, to je rozprávanie na inokedy. Pozrime sa však, ako drsné čurilly dnes nariekajú a plačkajú, že sú v trestnom konaní porušované ich práva.

Ich neurotický advokát Kubina sa na sociálnej sieti ponosuje, že vyšetrovatelia inšpekcie im neumožnili 51 dní nahliadnuť do spisu, aj keď to povolili iným osobám. Takmer dva mesiace neumožniť obvinenému prístup do spisu je naozaj porušením práva na obhajobu. Keď však psychopat Ďurka sedem mesiacov neodstúpil žiadosť Martina Ribára o preverenie postupu policajta, ďalší psychopat Šúrek to označil za pochopiteľné. Keď telefonoval jeden zo synov doktora Ribára vyšetrovateľovi Ďurkovi a dožadoval sa telefonátu s otcom, zdivená čurilla mu odvetila, že si má radšej hľadať nového otca.

Kyberneticky svalnatý Kubina sa na sociálnej sieti ponosuje, že v rámci jedného z trestných konaní vedených proti jeho čurillám vyšetrovateľ priznal práva poškodeného premiérovi Robertovi Ficovi a z uvedeného titulu mu aj poskytol kópiu spisu. Isteže, môže ísť o otázny postup. Avšak kde bol trasorítka Kubina, keď čurilly a ďalší elitní nadľudia zabezpečovali úniky z vyšetrovacích spisov rovno k žoldnierom agitácie a propagandy, ako sú Baba Vanga Vagovič a Lipšicova žinenka Tódová?

Trtko Kubina takisto narieka nad tým, že počas výsluchov svedkov pred vznesením obvinenia boli na úkonoch prítomní aj dvaja operatívni pracovníci inšpekčného tímu Veritas. Tvrdí, že išlo o nezákonný postup, preto sú všetky úkony procesne nepoužiteľné. V poriadku. A kde boli Kubina, keď za úplne rovnakej procesnej situácie – teda počas výsluchov svedkov v štádiu pred vznesením obvinenia – sedelo okrem sadistov Čurillu a Ďurku v kancelárii päť, šesť, niekedy aj sedem ďalších čuríll a šili do vypočúvaného z každej strany ako lačné supy?

A teraz si povedzme, aký je podstatný rozdiel medzi rokom 2025 a obdobím 2020 – 2023, keď čurilly a Lipšicovo gestapo mučili, trýznili a týrali obvinených a ich rodiny. V súčasnosti prokurátor nielen včas preskúma postup vyšetrovateľa, ale aj presne pomenuje, akým postupom boli porušené práva obvineného. V čase, keď boli čurilly chránenou zverou Matoviča, Mikulca a Lipšica, kadejakí gestapáci typu Šúrek sa zvysoka vysrali na akékoľvek ústavné a procesné práva mučených osôb.

Čurilly sú hrdinovia len vtedy, keď majú v rukách moc a keď nad nimi držia ochranný dáždnik ešte vyššie postavené zvieratá s rovnako sadistickými sklonmi. Ak majú čeliť drsnej realite, naložia si do plienky a spoliehajú sa na facebookové žalospevy neurotického advokáta Kubinu.

Ak ste dočítali tento text až do konca, môžete mať pocit, že bol veľmi dlhý. Pripúšťam, bol. Zároveň vás ubezpečujem, že z celkového príbehu mučenia, trýznenia a šikanovania Martina Ribára zločincami v uniformách a talároch som sa dotkol sotva piatich percent. Časom bude potrebné rozpovedať aj zvyšných deväťdesiatpäť.

Zdroj: YouTube Ďateľ k veci / datel.news