S čím presne sa bude musieť vysporiadať, sa dá tušiť z písomne vypracovaného rozhodnutia dovolacieho senátu, ktoré uzrelo svetlo sveta v uplynulých dňoch. Má takmer dvesto strán a čítanie je to miestami vskutku zaujímavé.

Predsedníčka dovolacieho senátu Martina Zeleňáková podrobne vysvetlila, že vo veci Dušana Kováčika rozhodovali sudcovia, ktorí vôbec  nemuseli byť nestranní a nezaujatí. V demokratickej  krajine ide pritom o základný predpoklad na to, aby bolo možné proces vnímať ako spravodlivý.

Za problém označila aj konanie elitných vyšetrovateľov známych pod prezývkou čurillovci. Dovolací senát  spomenul mená Jána Čurillu, Romana Staša, Roberta Magulu, Branislava Dunčka, ale tiež exriaditeľa NAKA Ľubomíra Daňka, ktorý dnes pracuje v Nadácii Zastavme korupciu.

Senát špeciálne vypichol správanie a konanie Pavla Ďurku, ktorý bol v prípade Dušana Kováčika hlavným vyšetrovateľom. ,,Dovolací súd dospel k záveru, že obavy obvineného (Dušana Kováčika, poznámka redakcie) z nedostatku nezaujatosti na strane vyšetrovateľa Pavla Ďurku sú legitímne a opodstatnené,“ píše sa v rozhodnutí.

Dovolací senát podotkol, že to bol práve Ďurka, kto na jeseň 2020 pomenoval akciu súvisiacu so zadržaním Kováčika ako Moby Dick. ,,Je pritom všeobecne známe, že Moby Dick je názov románu amerického spisovateľa Hermana Mervilla, ktorého podstatná dejová línia zachytáva lov veľkého bieleho vorvaňa nazývaného Moby Dick predstavujúceho pre námorníkov, ktorí sa ho pokúšajú uloviť, hrozbu a nebezpečenstvo a pre ich kapitána je stelesnením zla,“ pripomína dovolací súd.

Upozorňuje zároveň na to, že v kancelárii Pavla Ďurku a Jána Čurillu visela tabuľa, na ktorej bol Moby Dick a človek prepichujúcu veľrybu.

Dovolací senát dal do pozornosti aj vzájomnú komunikáciu čurillovcov, ktorú medzi sebou viedli v skupine APAČI. V tejto si okrem iného písali:

,,Smrť Moby Dickovi. Boh nás potrestá, ak neuženieme Moby Dicka na smrť.“

Policajti tak reagovali na článok zverejnený 12. novembra 2020 v médiách, že Dušan Kováčik už nechce byť špeciálnym prokurátorom.

V komunikačnej skupine APAČI boli čurillovcia aktívni aj 25. októbra 2020, kedy súd rozhodoval o možnom väzobnom stíhaní Dušana Kováčika. ,,Vyplýva z nej nepriateľský vzťah vyšetrovateľa Pavla Ďurku k osobe obvineného ako i k osobám jeho advokátov,“ píše dovolací senát vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti upozornil najmä na vulgarizmy, akými Ďurka častoval Kováčikových obhajcov.
Niekoľkokrát ich nazval ,,ko..tmi“.

Dovolaciemu súdu neunikla ani skutočnosť, že počas rozhodovania o Kováčikovej väzbe intenzívne vypisovali do skupiny APAČI operatívci Robert Magula a Roman Staš, ktorí sedeli v súdnej sieni a v priamom prenose podávali kolegom hlásenie, čo sa tam deje. Tí reagovali na správy šťavnatými komentármi typu ,,nabrúste harpúny.“ Dialo sa tak napriek tomu, že výsluch obvineného a rozhodnutie o jeho väzbe je neverejné.

,,Neexistoval preto zákonný dôvod, aby boli pred skončením tohto výsluchu informovaní o jeho priebehu a výsledku operatívnymi pracovníkmi, ktorí sa výsluchu zúčastnili a ktorí nemali žiaden zákonný dôvod takto postupovať,“ zdôraznil dovolací súd.

Hoci prokurátor bránil čurillovcov tým, že komunikácia v skupine APAČI bola len neformálna, neverejná, komentáre neboli myslené vážne a že vlastne išlo len o nezáväznú debatu medzi príslušníkmi ozbrojeného bezpečnostného zboru, dovolací senát nepresvedčil.

,,Subjektívna nezaujatosť sa posudzuje aj podľa jej vonkajších prejavov, pričom aj neverejná komunikácia je jedným z nich. Navyše aj dotknutí policajti si boli vedomí, že  predmetná komunikácia môže byť problémom, keďže pristúpili k jej zmazávaniu a koordinovaniu výpovedí, prečo tak urobili.  Ak by dotknutá komunikácia nemala vzbudzovať pochybnosti o nezaujatosti jej aktérov, nebol dôvod ju odstraňovať a následne koordinovať  vysvetlenie jej odstránenia,“ priblížil dovolací senát, ktorý vo svojom rozhodnutí prezradil, že za problematickú  považovali komunikáciu v skupine APAČI Ľubomír Daňko a Ján Čurilla. ,,Je zrejmé, že obaja si boli vedomí toho, že komunikácia APAČI obsahuje správy, ktoré by mohli byť hodnotené negatívne,“ píše sa v rozhodnutí dovolacieho senátu, ktorý konštatoval, že to všetko vyvoláva pochybnosti  o nezaujatosti a nestrannosti policajtov.

V súvislosti s osobou Pavla Ďurku hovorí súd dokonca o negatívnom až nepriateľskom vzťahu ku Kováčikovi a jeho obhajcom. Podľa senátu sú preto na mieste obavy, že ,,vyšetrovateľ od samého počiatku, od pomenovania akcia, nemal v úmysle splniť svoju zákonnú povinnosť objasňovať skutočnosti svedčiace nie len v neprospech, ale aj v prospech obvineného a umožniť tak súdu spravodlivé rozhodnutie, ale chcel vyšetrovanie podriadiť vopred určenému cieľu, a to obvineného uloviť, avšak vyšetrovateľ má vyšetrovať, nie loviť,“ zdôraznil dovolací senát Najvyššieho súdu v prípade Dušana Kovačika.

Značnú časť zdôvodnenia svojho rozhodnutia upriamil aj na zvláštne postupy čurillovcov, čo sa spolupracujúcich svedkov týka. V tejto súvislosti  dovolací senát hovorí o možnej manipulácii ich výpovedí, rozporuplnosti týchto svedectiev a množstve nejasností. Kritike pritom podrobil aj súdy, ktoré rozhodli o Kováčikovej vine za to, že svedkom verili bezvýhradne, bez záujmu veci poriadne preskúmať.

"Ani súd prvého stupňa ani súd odvolací nevykonali dôslednú previerku výpovedí spolupracujúcich svedkov...“ konštatoval dovolací súd.

V neposlednom rade sa senát Martiny Zeleňákovej venoval aj možnej zaujatosti sudcov, ktorí poslali Kováčika za mreže. Dovolací senát dospel k záveru, že tak sudkyňa Pamela Záleská zo Špecializovaného trestného súdu ako i Peter Hatala, ktorý sedel v odvolacom senáte Najvyššieho súdu, mali byť z rozhodovania vylúčení. Hatala preto, že sa v oficiálnom liste  nevhodne ba až posmešne vyjadril na adresu Dušana Kováčika, ktorého nazval

,,chudák politický väzeň Duško Kováčik".

Hatala tak urobil v čase, keď vedel, že bude o jeho kauze rozhodovať a v čase, kedy sa na bývalého špeciálneho prokurátora vzťahovala prezumpcia neviny.

Pri Pamele Záleskej videl dovolací súd problém tak v jazykovej štylizácii textu rozsudku nad Kováčikom, ktorý ladila ironicky, ako aj vo vzťahu s novinárkou Monikou Tódovou, ktorá dlhodobo písala o bývalom špeciálnom prokurátorovi negatívne ladené články.

Dovolací senát Záleskej vytkol, že irónia sama o sebe nemusí predznamenávať zaujatosť sudkyne, ale ,,v zásade neopodstatnené odmietnutie celej obhajoby v celku ako ničotnej, so zjavne ironickou argumentáciou...  už pochybnosti o zaujatosti konajúcej sudkyne vyvolávajú“.

Čo sa týka vzťahu Pamely Záleskej s novinárkou Monikou Tódovou, dovolací senát sudkyni vytkol, že o tomto neinformovala strany konania, ktoré mali právo o tom  vedieť. Následne by sa mohli vyjadriť k tomu, či majú obavy z jej možnej zaujatosti, keďže partnerkou Záleskej bola mienkotvorná novinárka negatívne píšuca o Kováčikovi.

,,Skutočnosť, že blízka osoba sudkyne v pozícii novinárky píše alebo písala v negatívnom duchu články o obvinenom, ktorého trestnú vec sudkyňa pojednáva, reálne môže, ale nemusí sudkyňu ovplyvniť,“ vysvetľuje dovolací senát s tým, že z pohľadu objektívneho, nezaujatého pozorovateľa by však mohli vzniknúť pochybnosti, či sudkyňa tieto názory podvedome nepreberá a teda, že by mohla byť zaujatá.  Dovolací súd vysvetlil, že v záujme rešpektovania práva obvineného na nestranný súd, mala sudkyňa svoj vzťah oznámiť.

Na základe všetkého uvedené dovolací súd zrušil v prípade Dušana Kováčika všetky doterajšie súdne rozhodnutia  a prikázal prvostupňovému, teda Špecializovanému súdu znovu konať a rozhodnúť. Dovolací senát pripomenul, že vecou sa musí zaoberať  iný sudca, keďže Pamela Záleská mala byť už počas predošlého konania vylúčená pre obavy z možnej zaujatosti.

Na záver pripomeňme, že Dušan Kováč bol zadržaný na jeseň 2020. Obvinili ho z prijatia úplatku vo výške 50-tisíc eur za to, že z pozície šéfa Úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2017 nepodal sťažnosť proti prepusteniu šéfa zločineckej skupiny takáčovci Ľubomíra Kudličku z väzby. Pripisovali mu tiež vinu v prípade prečinu ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti, keď mal neoprávnene poskytnúť spisy k trestným veciam bývalému šéfovi daňových kriminalistov Ľudovítovi Makóovi. Špecializovaný trestný súd odsúdil Kováčika 20. septembra 2021 na 14 rokov a uložil mu trest prepadnutia majetku. Odvolací Najvyšší súd tento verdikt v máji 2022 zredigoval na osemročné väzenie a stotisícovú finančnú sankciu. V lete 2024 zasiahol do prípadu minister spravodlivosti Boris Susko, ktorý podal vo veci dovolanie a zároveň nechal Kováčika prepustiť z výkonu vtedy právoplatného trestu.

Zdroj: plus7dni.pluska.sk