Slovensko je podľa prieskumu DEKK Inštitútu druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe. Približne polovica ľudí na Slovensku si myslí, že opozícia zámerne škodí krajine. Podobné množstvo si myslí to isté o koalícii. Viac ako polovica Slovákov si myslí, že svetové udalosti neriadia volení politici, ale tajné skupiny, ktoré sa usilujú o vytvorenie totalitnej svetovlády
04.08.2025 23:40
Podľa projektu V-DEM je dnes Slovensko druhou najpolarizovanejšou krajinou v Európe. Na prvom mieste sa nachádza Maďarsko, na treťom mieste je Poľsko. V rovnakom meraní skončila Česká
republika na 18. mieste z 29 meraných európskych krajín.
Edelman Polarization Score je odlišná metóda merania polarizácie, využívajúca prieskum verejnej mienky na globálnej škále. Slovensko opäť vyšlo druhé - medzi Argentínou (1.) a Kolumbiou (3.).
ČR bola na 7. mieste z 30. meraných krajín.
Najstrmší dlhodobý rast polarizácie zaznamenávame v rokoch 2019 až 2024. Za tento prudký nárast je nepochybne čiastočne zodpovedná pandémia COVID: mnohí ľudia veľmi ťažko znášali zásahy
štátu do svojho súkromia, obmedzovanie občianskych slobôd a nárast cenzúry na internete. Väčšina ľudí v krajine ani netušila, že štát má takéto (mimoriadne) právomoci. Bol to pre nich šok, ktorý
výrazne znížil ich pocit bezpečia a kontroly nad ich životmi. Klesla aj dôvera v štátne inštitúcie ako také a dôvera v slovenskú vládu bola nameraná na historickom minime (14 %, počas vlády Eduarda
Hegera).
Vysoká polarizácia spôsobuje množstvo negatívnych spoločenských javov, medzi ktoré patrí znižovanie spoločenskej súdržnosti a dôvery, zároveň bráni kooperácii a prioritizácii, poškodzuje
vzťahy a negatívne dopadá na duševné zdravie populácie.
Typický príznak polarizácie vo svojej najnebezpečnejšej podobe, teda “zakopávaní sa” (anglicky “entrenchment”), kedy po onálepkovaní, morálnom odsúdení a vylúčení nejakého jednotlivca či
skupiny ľudí z “my” je neochota s druhou skupinou empatizovať, a jej vnímanie ako nepriateľa. V tomto nastavení mysle začína byť stále viac príspustnejšie použitie násilia voči “oni”.
36 % ľudí v SR pozná osobne jedného alebo viac ľudí, ktorých názory sa za posledné roky zmenili natoľko, že začali schvaľovať použitie násilia voči názorovým oponentom.
Väčšina ľudí by po násilí aj tak nesiahla - ale je oveľa viac ochotná ho tolerovať. Minulý rok bol príkladom tohto sentimentu pokus o atentát na premiéra Roberta Fica, kedy veľké segmenty populácie nedokázali cítiť ľútosť voči obeti, a to dokonca ani mnohí z jeho podporovateľov. To je indikátor, že emocionálne nastavenie a vzťahy medzi skupinami v našej spoločnosti nie sú zdravé, keďže v zdravých vzťahoch vieme cítiť súcit aj s názorovými oponentam.
71,3 % respondentov nikdy neprerušilo vzťah s niekým kvôli rozdielnym názorom, ale 10,1 % prerušilo kontakt s kamarátom, 8,8 % s kolegom z práce, 6,5 % so širšou rodinou, 2 % so súrodencami a 1 % dokonca s rodičmi. Rodiny sa teda ukázali ako najodolnejšie.
Hoci dôvod tejto odolnosti je zámerné vyhýbanie sa niektorým témam: 50,1 % ľudí tvrdí, že sa doma o kontroverzných veciach nerozprávajú, pretože to zhoršuje ich vzťahy.
45 % ľudí nemá problém mať akýkoľvek vzťah s voličom protistrany. Naopak 7 % ľudí s nimi nechce mať za žiadnych okolností absolútne žiadny vzťah. Ostatní odmietajú iba niektoré typy
vzťahov - romantický (18,8 %), pracovný (14,9 %) či voľnočasový (12,9 %).
Približne polovica ľudí na Slovensku si myslí, že opozícia zámerne škodí krajine. Podobné množstvo si myslí to isté o koalícii. Asi štvrtina si myslí, že rovnako škodia obe - a to aj ak danú stranu volia.
To u respondentov naznačuje mieru rezignácie či cynizmu.
Pýtali sme sa aj otázku, či politici vládnej koalície (SMER, HLAS, SNS) našej krajine vedome škodia. S tvrdením súhlasilo 53,7 % respondentov. Rovnako sme sa pýtali, či vedome škodia aj politici opozície (PS, SAS, KDH, Hnutie Slovensko/OĽaNO), kde súhlasilo dokonca 56,1 %.
Tento negatívny postoj k politikom opozície a koalície je komplikovanejší, než jednoduché antipatie voličov koalície voči opozícii, a naopak. Dáta ukazujú, že mnohí ľudia veria, že škodia krajine obidve strany politického spektra zároveň. Viac než štvrtina respondentov odpovedala kladne na obe otázky – že koalícia aj opozícia vedome škodia. Zarážajúce je, že tento postoj zastávajú aj niektorí voliči týchto strán. Výrazná časť voličov súčasnej koalície je presvedčená, že práve ich preferovaná strana krajine škodí – a podobný vzorec vidíme aj pri opozičných stranách. V prípade niektorých strán ide dokonca až o tretinu ich voličskej základne.
Tieto výsledky poukazujú na výraznú dezilúziu časti slovenskej verejnosti z celej politickej scény. Zároveň však odhaľujú znepokojujúci paradox: politické strany dokážu mobilizovať aj voličov,
ktorí sami priznávajú, že im daná strana vedome škodí. Prirodzene by sa dalo očakávať, že ide o pragmatickú voľbu menšieho zla. V prípade opozície to tak aj je – medzi jej kritickými voličmi je
motivácia rozdelená približne rovnomerne medzi presvedčenie a nutnosť výberu najprijateľnejšej alternatívy.
Zarážajúcejšie však pôsobí profil kritických voličov koalície: väčšina z nich uvádza, že koalíciu volila z presvedčenia, aj napriek tomu, že ju zároveň vnímajú ako vedome škodiacich aktérov. To naznačuje silnú stranícku identifikáciu, ktorá prevažuje nad racionálnym zhodnotením vlastnej voľby – prípadne poukazuje na vysokú mieru rezignácie alebo cynizmu voči politike ako takej.
Antisystémový sentiment je presvedčenie, že „systému”, v ktorom žijem, nezáleží na mojom blahu alebo mi dokonca zámerne škodí. S týmto presvedčením sa stotožňuje 52,5 % ľudí.
S tým súvisí aj postoj k zmenám v spoločnosti. 41,7 % ľudí preferuje zmenu reformou (o 5,5 % menej ako minulý rok). 15,5 % ľudí sa kloní k radikálnym riešeniam a verí, že zmena môže prísť iba
revolúciou. A 10,8 % je presvedčených, že naša spoločnosť vôbec nefunguje, nemá zmysel snažiť sa o zmenu lebo sa to nedá, treba len nejako prežiť.
Antisystémový sentiment živí aj nostalgiu za socializmom. Takmer dve tretiny (64,8 %) ľudí je presvedčených, že za socializmu sa žilo lepšie v porovnaní so súčasnosťou. A 18,2 % ľudí si myslí,
že Slovensko patrí civilizačne na Východ.
58 % antisystému, ale aj vyše 40 % systému si myslí, že svetové udalosti neriadia volení politici, ale tajné skupiny a spolky, ktoré sa usilujú o vytvorenie totalitnej svetovlády. Aj z ďalších výskumov vychádza Slovensko ako krajina, ktorá patrí v prijímaní konšpirácií k najzraniteľnejším na svete – na úrovni krajín v Afrike a na Blízkom východe.
Viac ako polovica Slovákov si myslí, že svetové udalosti neriadia volení politici, ale tajné skupiny, ktoré sa usilujú o vytvorenie totalitnej svetovlády.
Slovensko je celkovo unikátne v regióne strednej Európe tým, že Východ geopoliticky vôbec považu- je za alternatívu. V dátach z roku 2022 dokonca aj medzi silne euroskeptickými Maďarmi je Východ (teda Rusko) vnímaný ako alternatíva k európskej orientácii iba 2 % populácie.58 V slovenskom anti- systéme je vyše 54 % ľudí presvedčených, že členstvo v EÚ obmedzuje našu suverenitu nežiaducim spôsobom a nie je vyvážené výhodami, a vyše 58 % si myslí to isté aj o členstve v NATO. V otázkach na iné aktuálne kontroverzie - 28,5 % antisystému je za podporu Ukrajiny vojenským materiálom a 58 % za podporu humanitárnym materiálom. To je výrazne menej oproti systému
Ďalším fenoménom je nárast narcistických vlastností v spoločnosti. Individualizmus a sociálne siete podporujú sebaprezentáciu a túžbu po obdivu, čo vedie k rozšíreniu narcistických čŕt aj mimo
rámec klinicky diagnostikovateľných prípadov. Narcistické správanie znamená prehnaný pocit vlastnej dôležitosti, potrebu obdivu a nízku empatiu. Kým klinický narcizmus postihuje asi 1 %
populácie, subklinické narcistické vlastnosti môže mať až pätina ľudí. Takéto prostredie je menej kooperatívne, viac sebastredné a konfliktné, čo zhoršuje spoločenské vzťahy a zvyšuje polarizáciu.88
Šírenie narcistných vlastností tak prispieva k zhoršovaniu verejného diskurzu a kultúrnym vojnám a polarizácii.
Podrobnejšie informácie z prieskumu v dokumente TU.
Zdroj: dekk.institute / InfoVojna
