USA a Izrael vraj plánovali dosadiť do vedenia Iránu bývalú hlavu islamskej republiky Mahmúda Ahmadínežáda. Médiá po rozpútaní americko-izraelskej agresie koncom februára informovali, že bývalý iránsky prezident zomrel pri jednom z útokov na Teherán. Denník The New York Times teraz píše, že exprezident síce utrpel zranenia, ale je nažive
20.05.2026 08:00
Pôvodným cieľom vojny USA a Izraela proti Iránu bolo dosadiť do vedenia islamskej republiky jej bývalého prezidenta Mahmúda Ahmadínežáda. Tento plán sa však rozpadol, keď utrpel zranenia pri útoku, ktorý ho mal vyslobodiť z domáceho väzenia. S odvolaním sa na nemenovaných amerických predstaviteľov o tom 20. mája 2026 informoval denník The New York Times (NYT).
Americký prezident Donald Trump niekoľko dní po úderoch, pri ktorých zahynuli iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí a ďalší vysokopostavení predstavitelia režimu, verejne vyhlásil, že by bolo najlepšie, keby sa moci v Iráne ujal „niekto zvnútra“ krajiny.
Podľa NYT sa ukázalo, že USA a Izrael mali na mysli jednu konkrétnu osobu - iránskeho exprezidenta Ahmadínežáda, ktorý je známy svojimi nekompromisnými protiizraelskými a protiamerickými názormi. Plán na jeho dosadenie, ktorý vypracovali Izraelčania a bol o ňom informovaný aj on sám, sa ale nezrealizoval.
Ahmadínežád utrpel zranenia v prvý deň vojny, vyvolanej útokmi Spojených štátov a Izraela na Irán 28. februára, pri izraelskom útoku na jeho dom v Teheráne, ktorého cieľom bolo oslobodiť ho z domáceho väzenia. Exprezident síce prežil, no po tomto zážitku prestal veriť v plán na zmenu režimu v jeho vlasti, píše NYT.
Odvtedy sa na verejnosti neukázal a jeho súčasný pobyt ani zdravotný stav nie sú známe. Iránska tlačová agentúra ILNA začiatkom marca tvrdila, že bývalý prezident zahynul pri jednom z americko-izraelských útokov na Teherán.
Mahmúd Ahmadínežád bol prezidentom Iránu dve funkčné obdobia v rokoch 2005 až 2013. Členovia ultraortodoxnej antisionistickej skupiny Neturei Karta sa v septembri 2007 v New Yorku stretli s vtedajším iránskym prezidentom. Delegáciu viedli poprední predstavitelia hnutia vrátane rabína Moshe Dov Bera Becka a hovorcu Yisroela Dovida Weissa. Pravoverní Židia pri tejto príležitosti vyjadrili odpor voči sionizmu a iránskemu lídrovi poďakovali za jeho láskavý prístup k židovskej komunite a celému ľudstvu. Rabíni Ahmadínežádovi poďakovali za to, čo opísali ako „láskavý a úctivý prístup“ k židovskej komunite v Iráne. Hovorca skupiny Dovid Weiss ho označil za „hlboko veriaceho muža“ oddaného svetovému mieru.
Viac v článku TU.
Podľa médií sa Ahmadínežád čoraz častejšie sa však dostával do konfliktu s vedúcimi predstaviteľmi režimu a iránske úrady ho držali pod prísnym dohľadom. Ešte v začiatkoch svojho prezidentského mandátu pritom v jednom z výrokov vyzýval, aby bol sionistický Izrael „vymazaný z mapy“. Zároveň bol silným zástancom iránskeho jadrového programu, ostrým kritikom USA a bol známy tým, že násilne potláčal odpor vo vlastných radoch.
Skutočnosť, že americkí a izraelskí predstavitelia považovali Ahmadínežáda za možného lídra novej iránskej vlády, je podľa NYT ďalším dôkazom toho, že vojna proti islamskej republike bola rozpútaná v nádeji, že sa v Teheráne podarí ustanoviť poddajnejšie vedenie, napísal denník NYT.
Zdroj: nytimes.com / hnonline.sk / InfoVojna
