Senát USA aj hlasmi štyroch republikánov schválil uznesenie, ktoré môže viesť k obmedzeniu právomoci Donalda Trumpa viesť vojnu s Iránom bez súhlasu Kongresu

19.05.2026 23:00
Americký Senát v utorok 19. mája 2026 schválil procedurálny krok na posunutie uznesenia, ktoré má obmedziť právomoci prezidenta USA Donalda Trumpa viesť vojnu s Iránom bez súhlasu Kongresu.

Americký Senát v utorok schválil symbolické, no politicky významné uznesenie, ktoré môže obmedziť právomoci prezidenta Donalda Trumpa v otázke vedenia vojny s Iránom.

Demokrati už od začiatku vojny na Blízkom východe (28. februára) opakovane presadzovali hlasovanie o uzneseniach týkajúcich sa vojenských právomocí, na základe ktorých by prezident musel buď získať súhlas Kongresu s vojnou, alebo stiahnuť vojská.

Republikáni mali doposiaľ dostatok hlasov na to, aby návrh zamietali. To sa však zmenilo, pričom posledné hlasovanie s výsledkom 50 za a 47 proti umožnilo uzneseniu postúpiť na ďalšie schvaľovanie.

K demokratom sa pridali štyria republikánski senátori – Susan Collinsová, Lisa Murkowská, Rand Paul a Bill Cassidy. Výsledok výrazne ovplyvnila aj neúčasť troch republikánskych senátorov (John Cornyn, Thom Tillis a Tommy Tuberville), ktorí by inak hlasovali proti a návrh by zablokovali.

Proti schváleniu hlasoval ako jediný z demokratického tábora senátor John Fetterman.

O návrhu zákona sa bude hlasovať v záverečnom čítaní, termín však zatiaľ nie je známy. AFP však pripomína, že jeho ďalšie schvaľovanie by bolo zložité, keďže Snemovňu reprezentantov kontrolujú republikáni a v minulosti už podobné snahy zamietla. Pokiaľ by sa uznesenie napriek tomu schválilo a dostalo na podpis k prezidentovi, Trump by ho s najväčšou pravdepodobnosťou vetoval.

Hlasovanie poukázalo na rastúce napätie v prezidentovej strane, keďže konflikt finančne i materiálne zaťažuje Spojené štáty a vyvoláva otázky ohľadom vojenskej pripravenosti.

Rezolúcia by vyžadovala, aby vláda zastavila vojenskú operáciu proti Iránu, pokiaľ Kongres nerozhodne inak, pričom sa odvoláva na zákon o vojnových právomociach (War Powers Act) z roku 1973 prijatý po konflikte vo Vietname. Cieľom je obmedziť dlhotrvajúce vojenské kampane, ktoré začali bez súhlasu poslancov. Návrh predložil demokratický senátor Tim Kaine.

Dokument pripomína, že podľa ústavy má právo vyhlásiť vojnu Kongres, nie hlava štátu. Ak chce Trump v bojoch pokračovať, musí požiadať zákonodarcov o oficiálny súhlas.

Prezident môže podľa zákona viesť vojenské operácie na vlastnú päsť maximálne 60 dní, po ktorých je súhlas Kongresu nevyhnutný. Konflikt s Iránom pritom trvá už približne 80 dní.

Zdroj: hnonline.skaljazeera.com / InfoVojna


n-iran

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Novinárka Anita Radi o výsledkoch maďarských volieb, prvých krokoch nového premiéra Pétera Magyara v úrade, jeho propagandistických videách a prezentácii politických udalostí v štýle slovenskej opozície. O vysmievaní sa politikom a voličom Fideszu, o predsedovi Maďarskej aliancie Lászlóovi Gubíkovi a jeho sympatiách voči Magyarovi a PS, o sklamaných voličoch maďarskej národnosti na Slovensku, ale aj o tom, ako položila Igorovi Matovičovi otázku, či by bol ochotný podstúpiť psychotesty, a namiesto odpovede sa dočkala urážok, že slúži mafii. V neposlednom rade komentovala aj kauzu Šimečkovej mamy a vyjadrenia Richarda Glücka v diskusnej relácii, ktoré podľa nej dávajú v maďarskom preklade zmysel