VIDEO: „Snahy Západu ovládať svetové dianie kolonialistickým štýlom zlyhali,“ skonštatovali Si Ťin-pching a Vladimir Putin v spoločnom vyhlásení. Prezidenti Číny a Ruska upozornili, že situácia vo svete sa stáva čoraz zložitejšou, a ostro odmietli prejavy hegemónie či politiky nátlaku. Obaja lídri sa zároveň zaviazali k ďalšiemu prehlbovaniu strategickej spolupráce medzi oboma krajinami

20.05.2026 11:00
Čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putin vydali v stredu 20. mája 2026 spoločné vyhlásenie, v ktorom ostro skritizovali snahy vybraných štátov ovládať globálne dianie v duchu koloniálnej éry a varovali pred návratom k „zákonu džungle“. Dokument podpísali počas oficiálnej dvojdňovej návštevy Vladimira Putina v Číne, na ktorú pricestoval v utorok 19. mája 2026. Po prílete na letisko privítali šéfa Kremľa čínsky minister zahraničných vecí Wang I a vojenská čestná stráž.

Čínsky prezident Si Ťin-pching a jeho ruský náprotivok Vladimir Putin v stredu podpísali v Pekingu vyhlásenie, ktoré vyzýva na ďalšie prehĺbenie strategickej spolupráce a vzťahov medzi ich krajinami. Šéf Kremľa predtým vyhlásil, že vzťahy medzi Ruskom a Čínou sú na bezprecedentnej úrovni a majú pozitívny vývoj.

Viac vo videu (titulky zapnete kliknutím na symbol "C" v lište videa prehrávača YouTube. Ďalším kliknutím na ikonu umiestnenú vľavo od symbolu ozubeného kolieska si vyberiete možnosť titulky, resp. C, kliknutím sa vám zobrazí možnosť automatický preklad (auto-translate) a následne si z možností prekladu vyberiete slovenčinu, češtinu alebo iný ľubovoľný jazyk):

Si Ťin-pching prijal Putina len niekoľko dní po americkom prezidentovi Donaldovi Trumpovi, ktorý Čínu minulý týždeň navštívil prvýkrát od roku 2017.

V úvode verejnej časti rokovaní s Putinom Si vyhlásil, že Čína a Rusko by mali posilniť svoje strategické partnerstvo a spoluprácu v súčasnej nestabilnej dobe. Ruský prezident vzťah medzi oboma krajinami označil za jeden z najdôležitejších stabilizačných faktorov na medzinárodnej scéne.

Si označil vzťahy oboch krajín za neotrasiteľné. Putinovi podľa čínskych štátnych agentúr okrem iného povedal, že Čína a Rusko by sa mali zasadzovať o vytváranie spravodlivejšieho a rozumnejšieho systému globálneho vládnutia.

Spoločné vyhlásenie prezidentov okrem iného zdôrazňuje, že snahy niektorých štátov ovládať dianie vo svete ako za čias kolonializmu zlyhali, a varuje pred návratom zákona džungle. „Situácia vo svete sa stáva čoraz zložitejšou,“ uvádza sa v texte dokumentu, ktorý takisto odmieta „prejavy hegemónie a politiky nátlaku“.

Lídri Číny a Ruska vyjadrili vážne znepokojenie nad konfrontačnou politikou niektorých krajín. V tejto súvislosti Čína vzala na vedomie „obavu Ruska z tendencie Európskej únie k militarizácii“. Ako porušenie medzinárodného práva tiež odsúdili americké a izraelské útoky na Irán a strany konfliktu vyzvali, aby zasadli k rokovaciemu stolu a zabránili jeho rozšíreniu.

V otázke vojny na Ukrajine sa Čína a Rusko podľa vyhlásenia zhodujú na tom, že je potrebné odstrániť základné príčiny jej vypuknutia. Na to opakovane vyzýva Rusko, ktorého vojská vo februári 2022 vpadli na susednú Ukrajinu. Moskva tiež podľa vyhlásenia oceňuje „objektívny a nezávislý postoj“ Pekingu k Ukrajine. O tomto konflikte, ako aj o vojne v Iráne a vzťahoch s USA budú Putin a Si diskutovať aj neskôr pri čaji, uviedol poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov.

Spoluprácu v oblasti energetiky označil Putin za „hnaciu silu rusko-čínskej spolupráce“. Šéf Kremľa poznamenal, že Rusko je pripravené naďalej zabezpečovať plynulé dodávky ropy a plynu na čínsky trh.

„Rád by som poznamenal, že Rusko a Čína aktívne spolupracujú v oblasti energetiky. Naša krajina je jedným z najväčších exportérov ropy, zemného plynu - vrátane skvapalneného plynu - a uhlia do Číny. Samozrejme, sme pripravení naďalej spoľahlivo zabezpečovať nepretržité dodávky všetkých týchto surovín na rýchlo rastúci čínsky trh,“ zdôraznil ruský prezident, ktorého cituje agentúra TASS.

Agentúra DPA, odvolávajúc sa na údaje ruskej vlády, uviedla, že minulý rok dodalo Rusko Číne 101 miliónov ton ropy a 49 miliárd kubických metrov zemného plynu. Súčasne pripomenula slová ruského prezidenta, ktorý v Pekingu vyhlásil, že napriek nepriaznivým vonkajším faktorom vykazuje hospodárska spolupráca medzi Ruskom a Čínou dobrú dynamiku, keď za posledné štvrťstoročie sa obchod medzi oboma krajinami zvýšil tridsaťnásobne a už roky sa drží nad úrovňou 200 miliárd amerických dolárov.

Jednou z tém rokovaní delegácií v Pekingu bol aj projekt plynovodu Sila Sibíri 2, ktorý by sa mal v dĺžke 2600 kilometrov tiahnuť od polostrova Jamal na severe Sibíri cez Mongolsko až do Číny.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že strany našli zhodu iba v základných parametroch vrátane trasy a spôsobu výstavby. Kedy by mal byť postavený, podľa Peskova zatiaľ jasné nie je.

Príchod Vladimira Putina do Číny

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching v stredu spoločne začali rokovať v pekinskej Veľkej sále ľudu, ukazovali zábery ruských médií.

Si privítal Putina v Pekingu na červenom koberci s úsmevom a vrelým potrasením rukou na schodoch Veľkej siene ľudu, hlavného sídla moci v centre hlavného mesta, píše AFP. Vojenská kapela následne zahrala hymnu oboch krajín

Lídri oboch veľmocí si vypočuli hymny, pozreli prehliadku vojenskej stráže i skupinu skandujúcich a mávajúcich detí, zaznela aj salva z diel. Slávnostné uvítanie podľa agentúry nápadne pripomínalo prijatie prezidenta Trumpa minulý štvrtok.

Po 15-minútovom uvítacom ceremoniáli obaja lídri vstúpili do Veľkej sály ľudu a zahájili spoločné rokovania.

Podľa agentúry Reuters Putin povedal čínskemu prezidentovi, že vzťahy oboch krajín sú na bezprecedentnej úrovni a zároveň ho pozval na budúci rok na návštevu do Ruska.

Šéf Kremľa okrem toho ocenil vývoj spolupráce medzi Ruskom a Čínou. „Aj napriek nepriaznivým vonkajším faktorom naša spolupráca a hospodárska spolupráca ukazujú silný a pozitívny vývoj,“ povedal Putin podľa ruských médií. „Uprostred krízy na Blízkom východe si Rusko naďalej udržuje svoju úlohu spoľahlivého dodávateľa surovín a Čína úlohu zodpovedného spotrebiteľa,“ poznamenal Putin podľa ruskej agentúry TASS.

Putinovo lietadlo pristálo v Pekingu v utorok krátko po 23.15 h miestneho času (17.15 h SELČ).

Ruského prezidenta na letiskovej ploche privítal čínsky minister zahraničných vecí Wang I, ako aj čestná stráž a skupina detí mávajúcich ruskými a čínskymi vlajkami.

Niektorí členovia čestnej stráže dorazili na letiskovú plochu na motocykloch ešte pred príletom ruského prezidenta.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov a TASS potvrdili, že delegácia ruského prezidenta sa skladá 39 osôb vrátane podpredsedov vlády, ministrov a vedúcich predstaviteľov ruských štátnych a súkromných spoločností pôsobiacich v Číne.

Experti komentovali stretnutie ruského a čínskeho prezidenta:

 

 

Zdroj: InfoVojnart.com / spravy.stvr.sk / cas.sk (1), (2) 

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

VIDEO: Novinárka Anita Radi o výsledkoch maďarských volieb, prvých krokoch nového premiéra Pétera Magyara v úrade, jeho propagandistických videách a prezentácii politických udalostí v štýle slovenskej opozície. O vysmievaní sa politikom a voličom Fideszu, o predsedovi Maďarskej aliancie Lászlóovi Gubíkovi a jeho sympatiách voči Magyarovi a PS, o sklamaných voličoch maďarskej národnosti na Slovensku, ale aj o tom, ako položila Igorovi Matovičovi otázku, či by bol ochotný podstúpiť psychotesty, a namiesto odpovede sa dočkala urážok, že slúži mafii. V neposlednom rade komentovala aj kauzu Šimečkovej mamy a vyjadrenia Richarda Glücka v diskusnej relácii, ktoré podľa nej dávajú v maďarskom preklade zmysel