PODPORTE NÁS ŽIVÉ VYSIELANIE

VIDEO: USA pri Iráne sformovali brutálnu silu. Toto už je armáda nebývalých rozmerov, tvrdia analytici a varujú pred peklom. „Buď my odstránime jadrové zbrane, alebo oni jedného dňa odstránia nás,“ vyhlásil iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí. Priepasť medzi tým, čo je Washington ochotný akceptovať, a tým, čo je Teherán ochotný dať, je vraj neprekonateľná

18.02.2026 20:00
Americký prezident Donald Trumpa v stredu 18. februára 2026 opäť naznačil potenciálny útok na Irán v príspevku na svojej platforme Truth Social, zatiaľ čo armáda Spojených štátov posilňuje svoju prítomnosť na Blízkom východe.

V regióne je rozmiestnených 30-tisíc až 40-tisíc amerických vojakov na ôsmich stálych základniach, pričom ešte nedávno im podľa zdrojov The New York Times (NYT) chýbali dostatočné systémy protivzdušnej obrany. Časť techniky, nahromadenej počas dvoch desaťročí vojny a aj počas minuloročnej kampane proti jemenským Húsíom, medzitým región opustila. Dodatočné stíhačky potrebné na rozsiahlu operáciu, o ktorej hovoril prezident Donald Trump, stáli na základniach v Európe a v Spojených štátoch.

ráve preto vysokí predstavitelia národnej bezpečnosti podľa troch anonymných amerických zdrojov presvedčili prezidenta, aby vyčkal, kým Pentagon obnoví schopnosť útočiť a zároveň brániť sily v 11 potenciálne ohrozených krajinách, uvádza NYT. „Prezident Trump má v súvislosti s Iránom na stole všetky možnosti,“ uviedla hovorkyňa Bieleho domu Anna Kellyová. Zároveň dodala, že „počúva rôzne pohľady na akýkoľvek daný problém, ale konečné rozhodnutie robí na základe toho, čo je najlepšie pre našu krajinu a národnú bezpečnosť.“

Biely dom v stredu vyhlásil, že by bolo od Iránu „múdre“, keby uzavrel dohodu so Spojenými štátmi, keďže americký prezident Donald Trump opäť naznačil potenciálny vojenský zásah v krajine. 

Nepriame rokovania medzi oboma stranami o jadrovom programe Teheránu sa obnovili po tom, čo Trump pohrozil krajine vojenským zásahom v súvislosti s januárovým potláčaním protestov v Iráne. Predchádzajúce rokovania zlyhali po vlaňajších útokoch Izraela a USA na jadrové zariadenia Iránu, pripomína AFP.

„Irán by konal veľmi múdro, ak by uzavrel dohodu s prezidentom Trumpom a jeho vládou,“ povedala novinárom hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová.

Americký prezident v stredu opäť naznačil potenciálny útok na Irán v príspevku na svojej platforme Truth Social, zatiaľ čo armáda Spojených štátov posilňuje svoju prítomnosť na Blízkom východe. Zároveň upozornil Britániu, aby sa nevzdávala suverenity nad Čagoskými ostrovmi v Indickom oceáne, keďže by tamojšia letecká základňa Diega Garciu podľa neho mohla byť potrebná pri odrazení potenciálneho útoku z Iránu.

Masívna námorná sila

Základom aktuálneho zoskupenia je lietadlová loď USS Abraham Lincoln, ktorú sprevádzajú tri vojnové lode vybavené raketami Tomahawk. Spolu s ďalšími plavidlami vytvárajú flotilu približne tucta vojnových lodí operujúcich v Arabskom mori, Perzskom zálive, Červenom mori aj vo východnom Stredozemnom mori.

K dispozícii je aj osem torpédoborcov s riadenými strelami, schopných zostreľovať iránske balistické rakety. Ponorky amerického námorníctva môžu niesť až 154 rakiet Tomahawk, čo podľa analytikov predstavuje výrazné posilnenie palebnej sily v regióne. Hoci presun ponorky s balistickými raketami zo Stredozemného mora zatiaľ potvrdený nebol, jej prípadné premiestnenie do Červeného či Arabského mora by signalizovalo ďalšiu eskaláciu.

Iránske drony už lietadlovú loď Abraham Lincoln sledovali, pričom 3. februára americká stíhačka jeden z nich zostrelila po tom, čo sa podľa amerických predstaviteľov nebezpečne priblížil.

Do oblasti smeruje aj druhá lietadlová loď – USS Gerald R. Ford, ktorej posádke oznámili presun z Karibiku na Blízky východ.

USA nasadzujú 6 lietadiel včasnej výstrahy a riadenia AWACS E-3 v Európe ako prípravný krok pred pravdepodobným presunom na Blízky východ, pravdepodobne proti Iránu. Rotujúciradar umiestnený nad trupom umožňuje sledovanie cieľov (lietadlá, lode) vo všetkých výškach a za každého počasia. 

E-3 AWACS je lietajúci radar a veliteľské stredisko, ktoré detekuje a sleduje viac ako 600 cieľov vo vzdialenosti viac ako 320 km, vrátane nízko letiacim hrozbám, iadi stíhačky, riadi vzdušný priestor, koordinuje útoky, poskytuje včasné varovanie a riadenie boja pre rozsiahle operácie.

USA doteraz vykonali celkovo 193 prepravných letov na Blízky východ, čo signalizuje rozsiahle nahromadenie síl pre potenciálnu akciu proti Iránu. Zvýšenie počtu lietadiel zahŕňa tankery, stíhačky, záchranné misie a podporné lietadlá, pričom viac ako 15 letov stále prebieha. 46 tankerov bolo premiestnených do Európy. Prebieha nasadenie stíhačiek: F-16, F-22, F-35 a F-15 sa presúvajú do Jordánska (letecká základňa Muwaffaq Salti) a Saudskej Arábie (letecká základňa Prince Sultan). Boli nasadené ďalšie prostriedky záchranných misií/elektronického boja vrátane viacerých lietadiel AWACS E-3 Sentry.

Letecká prevaha a bombardéry v pohotovosti

Palubné stíhačky F-35 a útočné lietadlá F/A-18 z lietadlovej lode Abraham Lincoln sú v dosahu cieľov na území Iránu. Spojené štáty zároveň vyslali do regiónu viac ako tucet ďalších útočných strojov F-15E. V stave zvýšenej pohotovosti zostávajú aj strategické bombardéry B-2 a ďalšie stroje s dlhým doletom umiestnené priamo v USA.

Analytici upozorňujú aj na presuny tankovacích lietadiel a strojov EA-18 Growler, určených na rušenie radarov protivníka. Tieto lietadlá sa nachádzajú na palube Lincoln a časť z nich bola premiestnená na základňu v Jordánsku. Údaje o sledovaní letov zároveň naznačujú pohyb ďalších tankovacích a prieskumných lietadiel smerom do regiónu.

O pokračujúcich presunoch vojenskej techniky svedčia aj najnovšie pozorovania služieb na monitorovanie letov od analytikov Olivera Alexandera a OSINT Intuit. Na zverejnených snímkach z FlightRadaru bolo zaznamenaných najmenej 19 tankovacích lietadiel KC-135R/T Stratotanker.

„Takmer s istotou prepravujú bojové lietadlá (F-35, F-16, F-18, F-22, B-52, B-1, B-2) smerom do Európy a na Blízky východ,“ napísal OSINT Intuit na sociálnej sieti X.

Sledovače letov ukazujú výrazný nárast počtu amerických vzdušných síl za pár hodín, naraz je viditeľných takmer 40 lietadiel:

— 22+ tankovacích lietadiel.
— 13 transportných lietadiel.
— 1+ AWACS.

— Podpora rozsiahlych nasadení stíhačiek, ktoré už prebiehajú.

Správy tvrdia, že 24 z 36 amerických lietadiel F-16 nasadených na Blízkom východe sú varianty F-16CJ „Wild Weasel“, špecializované na misie potlačenia protivzdušnej obrany (SEAD).

Tieto lietadlá sú vybavené zameriavacími systémami AN/ASQ-213 HARM, ktoré im umožňujú pasívne detekovať nepriateľské radarové vyžarovanie a zasiahnuť ho protiradiačnými raketami AGM-88 HARM / AGM-88E AARGM.

Nesú tiež moduly elektronického boja AN/ALQ-184 na rušenie a narúšanie nepriateľských radarov protivzdušnej obrany. Stručne povedané, tieto lietadlá sú špeciálne konfigurované na lov a potlačenie systémov protivzdušnej obrany.

Irán sa podľa denníka The Wall Street Journal otvorene pripravuje na vojnu s USA v prípade, že rozhovory stroskotajú.

• Nasadzuje sily v Hormuzskom prielive.

• Obnovuje „mozaikovú obranu“ (decentralizované vojenské velenie, aby prežilo útoky na vedenie).

• Posilňuje jadrové zariadenia (Isfahán, Krompáč).

• Posilňuje protivzdušnú obranu.

• Rozširuje domáce represie s cieľom zabrániť nepokojom.

Obranný štít pre desaťtisíce vojakov

Pentagon zároveň posilňuje protivzdušnú obranu základní v Katare, Iraku, Bahrajne, Kuvajte a Jordánsku. Do oblasti smerujú ďalšie systémy Patriot a THAAD, ktoré majú chrániť amerických vojakov pred iránskymi raketami krátkeho a stredného doletu.

Bývalý šéf centrálneho velenia Kenneth F. McKenzie Jr. zdôraznil, že iránski lídri berú presuny vážne aj vzhľadom na minulé kroky prezidenta. „Iránci sa Trumpa boja, pretože zabil Solejmáního a udrel na ich jadrové lokality,“ povedal. „Majú z neho strach, pretože podniká priame kroky.“

800 úderov denne

Rozsah zhromaždených síl podľa analytikov vytvára kapacitu, ktorá ďaleko presahuje symbolické gesto. Spoločné pôsobenie amerických plavidiel, letectva a ôsmich vojenských základní v regióne by podľa vojenského analytika Justin Crump, výkonného riaditeľa spoločnosti Sibylline, umožnilo Spojeným štátom viesť mimoriadne intenzívnu kampaň.

Crump odhaduje, že by mohlo ísť až o približne 800 úderov denne, čo by podľa neho výrazne obmedzilo schopnosť Iránu efektívne reagovať. „To, čo vidíme, nie je len príprava na údery, ale širšie odstrašujúce nasadenie, ktoré možno stupňovať alebo obmedzovať,“ uviedol.

Podľa jeho slov má aktuálne rozmiestnenie „väčšiu hĺbku a udržateľnosť než sily pripravené pre Venezuelu alebo operáciu Midnight Hammer v minulom roku“. Dodal, že konfigurácia síl je „navrhnutá tak, aby umožnila dlhodobé vedenie boja a čelila všetkým potenciálnym reakciám proti americkým aktívam v regióne aj proti Izraelu.“

Americká stanica CNN s odvolaním sa na svoje zdroje informovala, že medzi možnými cieľmi by mohli byť iránske vojenské zariadenia a veliteľstvá revolučných gárd, ktoré predstavujú hlavnú vojenskú silu krajiny. Diskutuje sa aj o variante spoločnej americko-izraelskej operácie, ktorá by sa podľa zdrojov mohla podobať postupu počas vojny Izraela s Iránom v júni minulého roka.

Irán pripravuje rámec pre budúce rokovania s USA

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v stredu potvrdil, že Teherán pripravuje rámec pre budúce jadrové rokovania s Washingtonom. Urobil tak v telefonáte s generálnym riaditeľom Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaelom Grossim.

Arákčí v rozhovore „zdôraznil zameranie sa Iránskej islamskej republiky na vypracovanie počiatočného a jasného rámca pre pokrok v budúcich rokovaniach“, uvádza sa vo vyhlásení rezortu diplomacie. So šéfom MAAE telefonoval deň po druhom kole rokovaní medzi Iránom a USA, ktoré v Ženeve sprostredkovával Omán.

Šéf diplomacie v utorok uviedol, že Teherán sa s Washingtonom dohodol na základných princípoch, ktoré by mohli pripraviť pôdu na dosiahnutie jadrovej dohody.

„Buď my odstránime jadrové zbrane, alebo oni jedného dňa odstránie nás. Spoločne môžeme pracovať na dosiahnutí sveta bez jadrových zbraní,“ uviedol.

Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v stredu vyhlásil, že Teherán nemá záujem o vojnu, no takisto zdôraznil, že nemôže ustúpiť požiadavkám USA. „Od prvého dňa v úrade som bol presvedčený, že sa vojne musíme vyhnúť. Ak sa však budú snažiť vnútiť nám svoju vôľu, ponižovať nás a požadovať, aby sme za každú cenu sklonili hlavy, mali by sme to akceptovať?“ opýtal sa Pezeškiján.

Iránsky zdroj pre denník The Wall Street Journal uviedol, že Teherán sa obáva, že jadrové rozhovory s USA môžu byť odsúdené na neúspech. „Priepasť medzi tým, čo je Washington ochotný akceptovať, a tým, čo je Teherán ochotný dať, je neprekonateľná.“

Americký viceprezident J. D. Vance však povedal, že Irán ešte neprijal všetky červené čiary určené prezidentom Donaldom Trumpom.

Americký minister energetiky Chris Wright zase v stredu varoval, že USA odradia Irán od získania jadrových zbraní „tak či onak“.

Stály predstaviteľ Iránu pri MAAE Reza Najafi sa v stredu stretol vo Viedni práve s Grossim, a tiež veľvyslancami Číny a Ruska. Cieľom schôdzky bola diskusia o nadchádzajúcom zasadnutí Rady guvernérov a „vývoj súvisiaci s iránskym jadrovým programom“, uviedla iránska misia vo Viedni na platforme X.

Teherán čiastočne pozastavil spoluprácu s MAAE a obmedzil prístup inšpektorov agentúry k svojim jadrovým zariadeniam. Došlo k tomu po tom, čo USA vlani zaútočili na jadrové komplexy Iránu a MAAE útok nedosúdila.

Vojenská operácia USA proti Iránu by bola masívna. Spojené štáty by zrejme spojili sily s Izraelom, tvrdí Axios

Americká vojenská operácia proti Iránu by bolo masívna a podobala by sa skôr na plnohodnotnú vojnu, než na precíznu vojenskú akciu amerických špeciálnych jednotiek vo Venezuele, pri ktorej začiatkom januára z krajiny odvliekli prezidenta Nicolása Madura. V stredu o tom s odvolaním na svoje zdroje napísal portál Axios.

Zdroje amerického webu uvádzajú, že s najväčšou pravdepodobnosťou by išlo o spoločnú americko-izraelskú vojenskú akciu. Na rozdiel od minuloročnej 12-dňovej vojny medzi Izraelom a Iránom, do ktorej sa USA zapojili bombardovaním iránskych jadrových zariadení, by nová vojenská operácia predstavovala väčšiu a existenčnú hrozbu pre iránsky režim.

Axios pripomína, že USA v poslednom období významne posilňujú svoje vojenské kapacity na Blízkom východe, kam americký prezident Donald Trump vyslal dve lietadlové lode. Nasadené sú tiež desiatky bojových lodí, stovky stíhačiek a niekoľko systémov protivzdušnej obrany. Iba za uplynulých 24 hodín na Blízky východ dorazilo dodatočných 50 amerických stíhačiek F-35, F-22 a F-16.

„Šéf má toho dosť. Niektorí ľudia z jeho okolia ho varujú pred vojnou s Iránom, ale ja si myslím, že je 90-percentná šanca, že v najbližších týždňoch dôjde k vojenskému zásahu,“ povedal jeden z Trumpových poradcov. Prezidentova rétorika mu navyše podľa Axiosu sťažuje dohodnúť sa bez významných ústupkov zo strany Iránu.

Izraelská vláda, ktorá presadzuje maximalistický scenár zameraný na zmenu režimu v Teheráne, ako aj likvidáciu iránskeho jadrového a raketového programu, sa podľa dvoch nemenovaných izraelských predstaviteľov pripravuje na vypuknutie vojny v priebehu niekoľkých dní.

Zdroj: pravda.sk / bleskovky.sk (1), (2) / spravy.stvr.sk / InfoVojna

 

 

Zdielať článok na:  
Telegram
Ďalšie články:

VIDEO: Na Slovensku bol vyhlásený stav ropnej núdze. Slovnaft zastavuje vývoz nafty na Ukrajinu, zásobovať bude domáci trh. Slovensko žiada v protestnej nóte od Ukrajiny vysvetlenie, prečo do našej vlasti neprúdi ruská ropa patriaca Slovnaftu a prečo je naša krajina poškodzovaná. „Prezident Zelenskyj si zahráva s podporou Slovenska,“ vyhlásil Robert Fico a ukrajinského prezidenta upozornil, že Slovensko môže pristúpiť k zastaveniu dodávok elektrickej energie Ukrajine. Predseda vlády pripomenul, že Volodymyr Zelenskyj opakovane poškodzuje Slovenskú republiku a preto sa chce v tejto záležitosti obrátiť na Európsku komisiu

Týždeň podľa Terezy