„Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou uviazla v strategickej slepej uličke,“ píše vo svojej správe turecká tajná služba
18.02.2026 18:00
Vojna medzi Ukrajinou a Ruskom sa dostala do strategickej patovej situácie, v rámci ktorej sa navzájom vyvažuje západná vojenská podpora Kyjeva na jednej strane a stratégia Moskvy zameraná na vyčerpanie ukrajinských kapacít na strane druhej. Uvádza sa to v správe o činnosti tureckej tajnej služby MIT za rok 2025, na ktorú sa v stredu odvolala agentúra RBC-Ukraine.
Rusko, ktoré vojensky napadlo Ukrajinu pred takmer štyrmi rokmi, svojou inváziou vyvolalo najväčší ozbrojený konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Doteraz si vyžiadal desaťtisíce mŕtvych, milióny ľudí museli opustiť svoje domovy a mnohé ukrajinské mestá a obce sú zničené, napísala proukrajinská agentúra Reuters.
Správa tureckej Národnej spravodajskej organizácie (MIT) vyšla v čase, keď sa v Švajčiarsku konalo tretie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré sprostredkovávajú Spojené štáty. Minulý rok sa tieto rozhovory uskutočnili práve v tureckom Istanbule, neviedli však k žiadnemu zásadnému pokroku okrem dohody na výmene vojnových zajatcov.
„Vojna medzi Ruskom a Ukrajinou uviazla v strategickej slepej uličke medzi vojenskou podporou Západu a stratégiou Ruska zameranou na vyčerpanie priemyslu,“ uviedla tajná služba.
Šéf MIT Ibrahim Kalin skonštatoval, že zatiaľ čo znepriatelené strany pri rokovaniach oscilujú medzi požiadavkami na územné ústupky a bezpečnostné záruky, povaha prebiehajúceho vojenského konfliktu sa posunula smerom k jadrovej konfrontácii a čoraz častejšiemu využívaniu autonómnych zbraňových systémov.
Turecko voči Rusku neuplatňuje sankcie a relatívne blízke vzťahy má nielen s Moskvou, ale aj Kyjevom, pričom ukrajinskej armáde od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 dodáva bojové drony. Kalin v správe zdôraznil, že Ankara zohráva aktívnu úlohu sprostredkovateľa v snahe pomôcť znížiť napätie medzi stranami a dosiahnuť mierové riešenie vojny.
Denník The New York Times s odvolaním sa na predstaviteľov armády a spravodajských služieb nemenovaných západných krajín napísal, že šéf Kremľa Vladimir Putin je presvedčený, že Rusko zvádza proti Ukrajine víťazný boj a že jeho pokračovanie mu zabezpečuje lepšiu pozíciu, aj keby malo ruským silám trvať ďalšie dva roky, kým si podmania zvyšok východoukrajinského regiónu Donbas.
Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie
Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.
Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.
Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a neskôr aj francúzsky exprezident Francois Hollande v roku 2022 potvrdili, že Minské dohody z roku 2014 mali za cieľ pokytnúť Ukrajine čas na vyzbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.
Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.
Rusko trvá na svojej požiadavke, aby sa ukrajinské sily stiahli aj zo zvyšných častí východoukrajinského regiónu Donbas. Ide o dôležitú podmienku pre dosiahnutie akejkoľvek dohody o ukončení vojny na Ukrajine. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým označil Donbas za kľúčovú otázku, o ktorej aktuálne diskutujú vyjednávači Ukrajiny, Ruska a USA. Rusko si ho nárokuje celý, aj keď v súčasnosti okupuje približne 80 percent jeho územia. Ukrajina túto požiadavku dôrazne odmieta. Druhou nevyriešenou otázkou je budúcnosť Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú okupujú ruské sily od 4. marca 2022.
Zdroj: info.sk / InfoVojna
