Svet čelí najväčšej globálnej energetickej kríze v histórii a EÚ nevie ponúknuť žiadne skutočné riešenia súčasnej energetickej krízy. „Posledné zásielky z Hormuzského prielivu dorazia do EÚ 11. apríla. Pripútajte sa, pretože Ursula a Kaja sa tomu budú reálne venovať až 13. apríla. Zásoby pohonných hmôt sa minú okolo 20. apríla,“ varuje Kirill Dmitrijev

04.04.2026 08:00
Osobitný vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina pre investície a hospodársku spoluprácu - Kirill Dmitrijev varuje pred najväčšou energetickou krízou v histórii, pričom tvrdí, že EÚ nedokáže ponúknuť reálne riešenia a na energetický šok z vojny v Iráne reaguje neskoro. V reakcii na vyjadrenia eurokomisára pre energetiku o možnom prídelovom systéme pohonných hmôt Dmitrijev kritizuje Brusel za zlyhanie pri diverzifikácii energetických tokov, ktoré pripisuje dlhoročnej chybnej rusofóbnej ideológii. Podľa jeho predpovedí sa zásoby palív v EÚ minú 20. apríla, zatiaľ čo čelní predstavitelia Európskej komisie ako Ursula von der Leyenová a Kaja Kallasová začnú túto extrémne vážnu situáciu reálne monitorovať len týždeň predtým.

„EÚ nedokázala ponúknuť žiadne skutočné riešenia súčasnej energetickej krízy,“ uviedol vyslanec ruského prezidenta Kirill Dmitrijev s argumentom, že Brusel začína s prípravou v reakcii na šok vyplývajúci zo situácie na trhu s energiami príliš neskoro.

Generálny riaditeľ Ruského fondu priamych investícií (RDIF) dňa 3. apríla 2026 vo svojom prísevku na sieti X tak reagoval na piatkový rozhovor eurokomisára pre energetiku pre Financial Times, v ktorom Dan Jørgensena uviedol, že americko-izraelská vojna proti Iránu bude mať pravdepodobne „štrukturálne a dlhodobé následky“ na energetickú bezpečnosť eurobloku.

Dodal, že Brusel sa pripravuje na „najhoršie scenáre“ a „zvažuje všetky možnosti“ vrátane uvoľnenia strategických zásob ropy a možného prídelového systému pre letecké palivo alebo naftu.

„Stále len varovania, ŽIADNE SKUTOČNÉ RIEŠENIA,“ napísal v piatok na sieti X Dmitrijev, ktorý pôsobí ako osobitný vyslanec prezidenta Vladimira Putina pre investície a hospodársku spoluprácu. „EÚ s 15-ročným ONESKORENÍM varuje, že nie je pripravená na ‚dlhotrvajúci energetický šok‘. EÚ nedokázala diverzifikovať energetické toky, vedená rusofóbnou, zelenou a ‚woke‘ ideológiou,“ dodal.

EÚ v rokoch 2009 – 2011 zaviedla súbor energetických reforiem zameraných na urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie a diverzifikáciu smerom od jednotlivých dodávateľov, akým je Rusko.

Jørgensen vo svojom rozhovore vylúčil návrat k dovozu ruskej energie a trval na tom, že plány EÚ ukončiť dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG) do konca roka 2026 sa nezmenia. Uviedol, že dodatočné dodávky poskytnú USA a ‚ďalší partneri‘. 

Brusel taktiež do jesene 2027 postupne ukončí dovoz ruského plynu cez plynovody. Podľa oficiálnych údajov sa Rusko v roku 2025 stále podieľalo na celkovom dovoze plynu do EÚ odhadovanými 13 %.

Ruský prezident Vladimir Putin začiatkom marca tohto roku varoval, že Rusko by mohlo okamžite prestať dodávať plyn do Európy a preorientovať sa na výhodnejšie trhy bez toho, aby čakalo na nadobudnutie účinnosti zákazu zo strany Bruselu. Energetická kríza v EÚ je podľa Putina výsledkom ‚chybnej politiky‘, ktorú euroblok presadzuje už ‚mnoho rokov‘.

Konflikt na Blízkom východe narušil globálne dodávateľské reťazce a spôsobil paniku na energetických trhoch. V štvrtok vzrástla cena ropy na približne 111 dolárov za barel, zatiaľ čo cena plynu v EÚ vyskočila na približne 50 eur (58 dolárov) za MWh, čo predstavuje 56-percentný nárast oproti februáru.

„Poslušné tradičné médiá sú spoluviníkom energetickej krízy. Namiesto hľadania Pravdy a odhaľovania byrokratických chýb médiá sa riadia IDEOLOGICKOU AGENDOU—ešte k tomu nesprávnou. Pravda by mala nahradiť falošné ideologické naratívy, ktoré odmietajú poukazovať na chyby a maria prospešné rozhodnutia,“ uviedol Dmitrijev v ďalšom príspevku.

Poukázal na to, že médiá by mali odhaľovať chyby, ktorých sa dopúšťajú predstavitelia EÚ a Veľkej Británie a prinútiť ich buď zmeniť súčasný kurz alebo ich vymeniť. Neschopní európski predstavitelia, ktorí podľa neho ničia západnú civilizáciu masovou migráciou, vojnami a prebúdzaním, nedokážu pochopiť závažnosť nadchádzajúceho energetického šoku. „Ako by mohli, keď sa nesnažia zmierniť budúce riziká ani napraviť chyby?“ dodal.

Popredný investičný a analytický portál, ktorý sa špecializuje na komentáre ku globálnym kapitálovým trhom v sobotu 4. apríla 2026 vo svojom príspevku na sieti X upozornil, že svet aktuálne čelí najväčšej globálnej energetickej kríze v histórii.

„Celkový export ropných produktov z Blízkeho východu prudko klesol o -63 % v marci, čiže o -4,8 milióna barelov denne, na približne 2,8 milióna barelov denne. Zo zostávajúcich približne 2,8 milióna barelov denne, ktoré sa stále vyvážajú, približne 1,1 milióna barelov denne, čiže 39 %, prechádza cez červenomorské prístavy Saudskej Arábie, obchádzajúc uzavretý Hormuzský prieliv. Najviac bolo zasiahnuté letecké palivo, ktorého export klesol o -85 %, čo vyvolalo zrušenia letov a nedostatok paliva v celej oblasti Ázie a Pacifiku. Súčasne export LPG a nafty klesol o -1,0 milióna barelov denne. Export nafty, benzínu a ťažkého palivového oleja tiež prudko klesol, pričom poklesy sa pohybovali od -60 % do -70 %. Kríza v Hormuzskej úžine je v plnom prúde,“ priblížil The Kobeissi Letter, ktorého príspevok zdieľal aj Dmitrijev.

„Posledné zásielky z Hormuzského prielivu dorazia do EÚ o týždeň, 11. apríla. Bude to však pokojná sobota, takže zo strany EÚ sa nedá očakávať žiadne veľké ‚monitorovanie‘.“ Pripútajte sa, pretože ‚skutočné monitorovanie‘ v EÚ začne až v pondelok 13. apríla – v deň Ursuly a Kaje. Zásoby pohonných hmôt sa minú okolo 20. apríla.“

V pondelok 13. apríla 2026 sa podľa správy portálu South China Morning Post plánuje dôležité zasadnutie bezpečnostného kolégia pod vedením Ursuly von der Leyenovej, kde sa má riešiť ďalší postup EÚ v reakcii na globálne otrasy (najmä vojnu v Iráne a blokádu Hormuzského prielivu).

 

Zdroj: InfoVojna / rt.comscmp.com

 

Zdielať článok na:  
Telegram


Ďalšie články:

Irán odmietol americký návrh na uzavretie 48-hodinového prímeria po tom, čo došlo k neúspešnému pokusu zabiť dôležitého iránskeho vyjednávača a exministra zahraničia Kamala Charrázího, ktorý sa cez Pakistan snažil sprostredkovať stretnutie medzi iránskymi predstaviteľmi a americkým viceprezidentom JD Vanceom. „Nech svet posúdi; ktorá strana vedie dialóg a vyjednávanie a ktorá pácha terorizmus,“ napísal iránsky prezident Masúd Pezeškiján. Americké straty po iránskych odvetách medzitým narastajú. Irán po Hormuzskom prielive hrozí už aj uzavretím Červeného mora. Kybernetické útoky zasiahli amerických technologických gigantov v regióne Blízkeho východu

V Bielom dome dochádza k čistkám nepohodlných ľudí. Donald Trump sa kvôli zverejneniu spisov Jeffreyho Epsteina zbavil ministerky spravodlivosti Pam Bondiovej. Podľa magazínu The Atlantic sa diskutuje aj o odchode šéfa FBI Kasha Patela, šéfky amerických tajných služieb Tulsi Gabbardovej, ale aj tajomníka pre pozemné sily ministerstva obrany Daniela Driscolla. Šéf Pentagónu Pete Hegseth medzitým vyzval náčelníka generálneho štábu pozemných síl USA Randyho Georgea, aby odstúpil

VIDEO: Po americko-izraelskom útoku bol zničený nový diaľničný most v Iráne, ktorého výstavba stála 400 miliónov dolárov a slávnostne bol otvorený začiatkom roka 2026. „Bude toho nasledovať ešte viac,“ sľubuje Donald Trump vyzval Irán uzavrieť dohodu s USA, kým nebude neskoro. „Útoky na civilné stavby neprinútia Iráncov ku kapitulácii. Svedčí to len o porážke a morálnom krachu rozhodeného nepriateľa. Každý most a budova budú postavené opäť a ešte pevnejšie. Čo sa však nikdy neobnoví je poškodenie prestíže Ameriky,“ vyhlásil v reakcii šéf iránskej diplomacie Abbás Arákčí a pripomenul šéfovi Bieleho domu a Američanom jednu zásadnú vec