Iránsky prezident Masúd Pezeškiján adresoval Američanom a hľadačom pravdy list, v ktorom im povedal pravdu o Iráne a súčasnej vážnej geopolitickej situácii. Upozornil v ňom, že svet dnes stojí na rázcestí. „Voľba medzi konfrontáciou a dialógom je nielen reálna, ale aj zásadná. Jej výsledok ovplyvní budúcnosť nasledujúcich generácií,“ uviedol iránsky líder

02.04.2026 09:30

„Vykresľovať Irán ako hrozbu nie je v súlade s historickou realitou ani s faktami, ktoré možno pozorovať v dnešnej dobe,“ v liste adresovanom Američanom to v stredu večer uviedol iránsky prezident Masúd Pezeškiján, ktorého krajina je od konca februára cieľom amerických a izraelských útokov. Tvrdil tiež, že Irán nemá žiadnu nevraživosť k obyčajným Američanom, Európanom alebo obyvateľom susedných krajín.

Pezeškiján v liste zverejnenom iránskymi médiami položil otázku, či Biely dom vojenským zásahom v Iráne skutočne koná v súlade s mottom „Amerika na prvom mieste“, alebo slúži skôr ako nástroj Izraela. Vláda USA podľa neho eskaláciou a stiahnutím sa z rokovaní podnikla deštruktívne kroky, pričom sa nechala ovplyvniť Izraelom. Židovský štát zase obvinil, že sa snaží odlákať pozornosť od „zločinov páchaných na Palestínčanoch“.

„Napriek opakovaným zahraničným zásahom a tlakom, ktorým boli počas svojej hrdinskej histórie vystavení, Iránci vždy jasne rozlišovali medzi vládami a ľuďmi, ktorým vládnu,“ zdôraznil Pezeškiján s tým, že nejde len o dočasný politický postoj, ale o zásadu zakorenenú v iránskej kultúre a kolektívnom vedomí.

Americký prezident Donald Trump a izraelskí predstavitelia odôvodňovali údery tým, že chceli Teheránu zabrániť získať jadrovú zbraň a zlikvidovať hrozbu, ktorú podľa nich predstavuje tamojší režim. Irán úsilie zaobstarať si atómovú zbraň ale dlhodobo popieral a tvrdil, že jeho jadrový program je určený výlučne na civilné účely.

Predstava, že jeho krajina je hrozbou, je podľa Pezeškijána výsledkom potreby vytvoriť si nepriateľa, aby bolo možné ospravedlniť nátlak a udržať vojenskú prevahu. Podotkol, že Irán, prinajmenšom od vzniku Spojených štátov, nikdy nezačal vojnu.

Reakciu na americké a izraelské útoky, v rámci ktorej Teherán podniká útoky na Izrael a štáty Perzského zálivu, považuje Pezeškiján za primeranú a založenú na legitímnej sebaobrane. V žiadnom prípade podľa neho nejde o začatie vojny alebo agresiu.

Avšak útoky na iránsku kľúčovú infraštruktúru, ako sú energetické a priemyselné zariadenia, majú podľa Pezeškijána dôsledky, ktoré presahujú hranice jeho krajiny. „Vyvolávajú nestabilitu, zvyšujú ľudské a ekonomické náklady a udržiavajú cykly napätia, čím zasievajú semienka nevraživosti, ktoré budú pretrvávať celé roky,“ tvrdil.

Američanov v liste vyzval, aby sa „pozreli za fasádu dezinformácií, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto agresie“ a namiesto toho sa porozprávali s ľuďmi, ktorí Irán navštívili.

„Svet dnes stojí na križovatke. Pokračovať na ceste konfrontácie je nákladnejšie a márnejšie ako kedykoľvek predtým. Voľba medzi konfrontáciou a dialógom je nielen reálna, ale aj zásadná. Jej výsledok ovplyvní budúcnosť nasledujúcich generácií,“ dodal iránsky prezident na záver.

Preklad celého listu:

V mene Boha, Milostivého, Milosrdného

Ľudu Spojených štátov amerických a všetkým tým, ktorí uprostred záplavy prekrúcaní a vykonštruovaných naratívov naďalej hľadajú pravdu a túžia po lepšom živote:

Irán – pod týmto samotným názvom, charakterom a identitou – je jednou z najstarších nepretržitých civilizácií v ľudských dejinách. Napriek svojim historickým a geografickým výhodám v rôznych obdobiach si Irán v moderných dejinách nikdy nezvolil cestu agresie, expanzie, kolonializmu alebo nadvlády. Dokonca aj po tom, čo vytrpel okupáciu, inváziu a vytrvalý tlak globálnych mocností – a napriek vojenskej prevahe nad mnohými svojimi susedmi – Irán nikdy nezačal vojnu. Odhodlane a statočne však odrazil tých, ktorí naň zaútočili.

Iránsky ľud neprechováva nepriateľstvo voči iným národom, vrátane ľudu Ameriky, Európy alebo susedných krajín. Dokonca aj tvárou v tvár opakovaným zahraničným intervenciám a tlakom počas svojich hrdých dejín Iránci dôsledne rozlišovali medzi vládami a národmi, ktorým vládnu. Toto je hlboko zakorenený princíp v iránskej kultúre a kolektívnom vedomí – nie dočasný politický postoj.

Z tohto dôvodu nie je vykresľovanie Iránu ako hrozby v súlade s historickou realitou ani s dnešnými pozorovateľnými faktami. Takéto vnímanie je produktom politických a ekonomických vrtochov mocných – potreby vytvoriť nepriateľa s cieľom odôvodniť tlak, udržať si vojenskú dominanciu, podporiť zbrojársky priemysel a kontrolovať strategické trhy. V takomto prostredí, ak hrozba neexistuje, je vymyslená.

V tomto istom rámci Spojené štáty sústredili najväčší počet svojich síl, základní a vojenských kapacít v okolí Iránu – krajiny, ktorá minimálne od založenia Spojených štátov nikdy nezačala vojnu. Nedávne americké agresie podniknuté práve z týchto základní ukázali, aká hrozivá takáto vojenská prítomnosť v skutočnosti je. Prirodzene, žiadna krajina konfrontovaná s takýmito podmienkami by sa nevzdala posilňovania svojich obranných kapacít. To, čo Irán urobil – a naďalej robí – je uvážlivá reakcia založená na legitímnej sebaobrane a v žiadnom prípade nejde o vyvolanie vojny alebo agresie.

Vzťahy medzi Iránom a Spojenými štátmi neboli pôvodne nepriateľské a rané interakcie medzi iránskym a americkým ľudom neboli poznačené nepriateľstvom ani napätím. Bodom zvratu však bol ilegálny americký zásah v roku 1953 zameraný na zabránenie znárodneniu vlastných zdrojov Iránu. Tento prevrat narušil demokratický proces v Iráne, obnovil diktatúru a zasial hlbokú nedôveru Iráncov voči politike USA. Táto nedôvera sa ďalej prehĺbila americkou podporou Šáhovho režimu, podporou Saddáma Husajna počas vnútenej vojny v 80. rokoch, uvalením najdlhších a najkomplexnejších sankcií v novodobých dejinách a nakoniec nevyprovokovanou vojenskou agresiou – dvakrát, uprostred rokovaní – proti Iránu.

Napriek tomu všetky tieto tlaky Irán neoslabili. Naopak, krajina sa od Islamskej revolúcie v mnohých oblastiach posilnila: miera gramotnosti sa trojnásobne zvýšila v porovnaní s obdobím spred roku 1979; vysokoškolské vzdelávanie sa dramaticky rozšírilo; dosiahol sa významný pokrok v moderných technológiách; zlepšili sa zdravotnícke služby a infraštruktúra sa vyvinula tempom a v rozsahu, ktorý je s minulosťou neporovnateľný. Toto sú merateľné, pozorovateľné skutočnosti, ktoré stoja nezávisle od vykonštruovaných naratívov.

Zároveň deštruktívny a nehumánny vplyv sankcií, vojny a agresie na životy húževnatého iránskeho ľudu nesmie byť podceňovaný. Pokračovanie vojenskej agresie a nedávne bombardovanie hlboko ovplyvňujú životy, postoje a perspektívy ľudí. To odráža základnú ľudskú pravdu: keď vojna spôsobí nenapraviteľné škody na životoch, domovoch, mestách a budúcnosti, ľudia nezostanú ľahostajní voči tým, ktorí sú za to zodpovední.

To vyvoláva zásadnú otázku: Ktorým záujmom amerického ľudu v skutočnosti slúži táto vojna? Existovala nejaká objektívna hrozba zo strany Iránu, ktorá by ospravedlňovala takéto správanie? Slúži masaker nevinných detí, ničenie farmaceutických zariadení na liečbu rakoviny alebo chvastanie sa bombardovaním krajiny „späť do doby kamennej“ nejakému inému účelu než ďalšiemu poškodzovaniu globálneho postavenia Spojených štátov?

Irán sa usiloval o rokovania, dosiahol dohodu a splnil všetky svoje záväzky. Rozhodnutie odstúpiť od tejto dohody, stupňovať konfrontáciu a podniknúť dva akty agresie uprostred rokovaní boli deštruktívne kroky vlády USA – rozhodnutia, ktoré slúžili bludom cudzieho agresora.

Útoky na životne dôležitú infraštruktúru Iránu – vrátane energetických a priemyselných zariadení – sú priamym cielia na iránsky ľud. Okrem toho, že ide o vojnový zločin, majú takéto činy následky, ktoré siahajú ďaleko za hranice Iránu. Vyvolávajú nestabilitu, zvyšujú ľudské a ekonomické náklady a udržiavajú cykly napätia, čím zasievajú semienka nevraživosti, ktoré pretrvajú roky. Toto nie je demonštrácia sily; je to znak strategického zmätku a neschopnosti dosiahnuť udržateľné riešenie.

Nie je to azda tak, že Amerika vstúpila do tejto agresie ako zástupca Izraela, ovplyvnená a zmanipulovaná týmto režimom? Nie je pravdou, že Izrael si vyrába iránsku hrozbu, aby odvrátil globálnu pozornosť od svojich zločinov voči Palestínčanom? Nie je zrejmé, že cieľom Izraela je teraz bojovať proti Iránu do posledného amerického vojaka a posledného dolára amerického daňového poplatníka – presúvajúc bremeno svojich bludov na Irán, región a samotné Spojené štáty v snahe o dosiahnutie nelegitímnych záujmov?

Patrí motto „Amerika na prvom mieste“ skutočne medzi priority súčasnej vlády USA?

Vyzývam vás, aby ste sa pozreli za mašinériu dezinformácií – ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tejto agresie – a namiesto toho sa porozprávali s tými, ktorí Irán navštívili. Všimnite si mnohých úspešných iránskych imigrantov – vzdelaných v Iráne – ktorí teraz vyučujú a vedú výskum na najprestížnejších svetových univerzitách alebo prispievajú v najvyspelejších technologických firmách na Západe. Zhodujú sa tieto skutočnosti s prekrútenými informáciami, ktoré vám hovoria o Iráne a jeho ľude?

Dnes stojí svet na rázcestí. Pokračovanie v ceste konfrontácie je nákladnejšie a márnejšie než kedykoľvek predtým. Voľba medzi konfrontáciou a angažovanosťou je skutočná aj zásadná; jej výsledok bude formovať budúcnosť pre nadchádzajúce generácie. Počas svojich tisícročí hrdej histórie Irán prežil mnohých agresorov. Všetko, čo po nich zostalo, sú poškvrnené mená v dejinách, zatiaľ čo Irán pretrváva – odolný, dôstojný a hrdý.

To the people of the United States of America pic.twitter.com/3uAL4FZgY7

— Masoud Pezeshkian (@drpezeshkian) April 1, 2026

Zdroj: InfoVojna / bleskovky.sk / ta3.com